KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Prešov24. 10. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/7/2016 z 24. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 24. októbra 2016, sp. zn. 4CoP/7/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8214203336.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203336
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214203336.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky R. F., rod. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, proti druhému manželovi W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, XXXXX
W., H. republika, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom W. F., nar.
XX.X.XXXX a P. F., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bardejove, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/33/2014
- 50 zo dňa 04.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P 33/2014-50 zo dňa 4.12.2014 vo výroku o styku otca
s mal. deťmi a vo výroku o výživnom tak, že

otec je povinný prispievať na výživu mal. P. mesačne sumou 70 eur počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva rodičov a na výživu mal. W. mesačne sumou 50 eur počnúc dňom právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva rodičov, ktoré výživné spolu 120 eur je povinný zasielať do každého 20-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Upravuje styk otca s mal. W. a P. F. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi každú poslednú
sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie Skype každú prvú
a druhú nedeľu v mesiaci v čase medzi 13.00 hod a 14.00 hod. na telefónnom čísle matky alebo na
Skype kontakte matky.

Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť.

Matka je povinná technické zariadenia určené na kontakt s otcom riadne pripraviť tak, aby každé dieťa
mohlo s otcom komunikovať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania a to navrhovateľky a
odporcu uzavreté dňa 20.09.2008 rozviedol. Zveril mal. W. F., nar. XX.X.XXXX a P. F., nar. X.X.XXXX do
osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti starať, zastupovať
ich a spravovať ich majetok.
W. súd odporcovi umožnil stýkať sa s mal. W. a P. každú sobotu v čase od XX.XX hod. do 14.00 hod.
za prítomnosti navrhovateľky.
Odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výchovu a výživu mal. W., F. a P. F. mesačne sumou
vo výške 100 eur na každé z maloletých detí vždy do 20.-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred k



rukám navrhovateľky. Bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Bardejov.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala manželstvo rozviesť.
Prvoinštančný súd zistil, že v danom prípade existujú dôvody na rozvod manželstva podľa § 22, § 23
Zákona o rodine. O rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom rozhodol podľa § 24, §
25 a § 62 a § 75 Zákona o rodine a ďalej podľa § 113 ods. 1 O.s.p. Manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené z dôvodu rozvratu manželstva. Maloleté deti P. a W. zveril do osobnej starostlivosti matke,
ktorá sa o nich od času, od kedy otec opustil rodinu, stará a zabezpečuje im výživu. Deti sú na matku
zvyknuté a naviazané, otca prakticky nepoznajú, pretože sa s ním niekoľko rokov nestretli. Prvoinštančný
súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi z dôvodu, že otec nejaví o deti skutočný záujem a
pre prípad, že by otec v budúcnosti zmenil svoj názor a začal sa o deti reálne zaujímať, má možnosť
sa s ním stýkať. Vzhľadom na vek detí a na skutočnosť, že otca nepoznajú, upravil im súd možnosť
stretávať sa zatiaľ len jeden deň v týždni po dobu 4 hodín. V budúcnosti bude možné toto rozhodnutie
zmeniť a upraviť styk otca s deťmi iným spôsobom. Je na otcovi, akým spôsobom úpravu styku využije
na budovanie vzájomného vzťahu s deťmi.
Súd otcovi určil výživné na maloleté deti. Otec je objektívne spôsobilý prispievať na deti v závislosti
od ich aktuálnych primeraných potrieb. V tomto veku, ako sú maloleté deti, náklady predstavujú najmä
náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienu, lieky a osobné záľuby deti primerané veku (hračky, knižky
a podobne).
Odporca je povinný si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na obe maloleté deti. Matka
zabezpečuje ich potreby a má obmedzenú možnosť zamestnať sa a zarábať finančné prostriedky,
pretože sa o maloleté deti osobne stará. Odporca, otec maloletých detí nemá žiadne zdravotné problémy,
objektívne je spôsobilý zabezpečiť si primerané prostriedky pre seba a svoje deti na ich potrebu. To, že
odporca z vlastnej viny nemá finančné prostriedky, resp. ich nechce zabezpečiť, nič nemení skutočnosť,
že tak musí učiniť a je na jeho strane, akým spôsobom to dokáže. Vyživovaciu povinnosť k deťom je
povinný realizovať sústavne plniac si svoju zákonnú povinnosť.
Otec maloletých detí podľa štatistického úradu by mal priemernú mzdu za prvých 9 mesiacov 2014 sumu
24.806 Kč, 25.500 Kč a 25.219 Kč. Prvoinštančný súd stanovil výšku výživného na každé dieťa po
100 eur, pričom výška výživného spolu na obe maloleté deti predstavuje približne 25 % z priemernej
mesačnej mzdy v krajine, kde otec v súčasnosti žije j keď si na trhu práce nedokázal zabezpečiť
zamestnanie, v ktorom by zarábal aspoň priemernú mesačnú mzdu. Stanovená výška výživného
zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a je namieste, aby otec túto vyživovaciu povinnosť začal
plniť.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní
oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok a teda súdny poplatok a povinnosť jeho úhrady
prechádza na otca maloletých detí.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý
namietal, že v priebehu konania nemal možnosť vyjadriť sa k návrhu matky maloletých detí. Namietal
stanovenú výšku výživného na maloleté deti v sume 200 eur mesačne spolu, ktorá výška nezodpovedá
jeho finančným príjmom zo zamestnania. Nemá dostatočné vzdelanie na to, aby mal príjem 25.000 Kč.
V minulosti bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a snaží sa zabezpečiť si zamestnanie tak,
aby mohol vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plniť, nie však vo výške 200 eur mesačne spolu.
Jeho aktuálny príjem je 12.916 Kč hrubého.
Namietal stanovenie styku s maloletými deťmi, keď nesúhlasil s úpravou styku prvoinštančným súdom,
ktorá úprava styku je nereálna. Je ochotný stýkať sa s maloletými deťmi, vzhľadom na vzdialenosť,
prostredníctvom telefonického kontaktu alebo cez Skype videohovor, čo mu matka maloletých detí
neumožňuje a opakovane bráni v kontakte s deťmi. Nemá inú možnosť vzhľadom na odlúčenie a veľkú
vzdialenosť deti vidieť inak, ako týmto spôsobom. Žiadal, aby bol vypočutý dožiadaným príslušným
súdom v Pardubiciach. Namietal zaujatosť sudcu, ktorý vyniesol rozsudok a žiadal vec prideliť inému
sudcovi.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá na podanom návrhu v celom rozsahu
trvala. Uviedla, že od kedy otec odišiel do zahraničia, svoje deti vôbec nevidel. Nikdy však nebránila
otcovi s deťmi sa stýkať. Žiadala, aby výživné zostalo v nezmenenej výške vzhľadom na potreby
maloletých detí.



4. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o rozvode manželstva účastníkov a vo výroku
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke sa stal právoplatným. Predmetom odvolacieho
konania ostal výrok o určení výživného na maloleté deti a výrok o styku otca s maloletými deťmi.
Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný dňa 4.12.2014. V tom čase bol základným
procesným predpisom, podľa ktorého sa viedlo súdne konanie. Občiansky súdny poriadok zák. č.
99/1963 Zb. Tento zákon bol ust. § 473 zák. č. 160/2015 Z.z. zrušený. Bol nahradený zákonom č.
160/2015 Z.z. Civilným mimosporovým poriadkom. Civilný mimosporový poriadok v intertemporálnych
ustanoveniach uvádza, že podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované zákonné ustanovenia predstavujú prechodné ustanovenia, podľa ktorých je potrebné
spravovať sa v konaniach, ktoré začali počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a
v rámci ďalšieho konania nadobudol účinnosť nový procesný predpis Civilný mimosporový poriadok,
ktorý je procesným predpisom, ktorý má byť použitý v ďalšom konaní. Platí totiž princíp okamžitej
aplikability, čo znamená, že procesný predpis Civilný mimosporový poriadok je okamžite použiteľný
na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších zrušených predpisov. Ďalej platí,
že procesné úkony subjektov civilného mimosporového konania (účastníkov i súdu) vykonané počas
platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou
pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu (princíp justifikácie účinkov
procesných úkonov), čo znamená, že uznávajú sa všetky následky procesných úkonov účastníkov
konania, ale aj súdu, ktoré nastali za účinnosti starších procesných predpisov aj keď ich nový procesný
predpis nepozná. V zásade platí aj princíp ultraaktivity procesného predpisu, podľa ktorého v istých
špecifických prípadoch alebo zo špecifických, obzvlášť zreteľa hodných dôvodov sa aktivizuje starý
procesný predpis na konania za tohto starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového
procesného režimu. Platí, že pokiaľ platí princíp okamžitej aplikability a justifikácie procesných úkonov,
nemôže byť aktivovaný princíp ultraaktivity procesného predpisu a naopak. Z uvedeného vyplýva, že
vzhľadom na to, že neplatí princíp ultraaktivity procesného predpisu vo vzťahu ku konaniu o rodičovských
právach a povinnostiach k maloletým deťom a ich úprave súdnou cestou na čas po rozvode, nie je možné
princíp ultraaktivity použiť, avšak platia prvé dva princípy okamžitej aplikability a justifikácie procesných
úkonov.
Preto odvolací súd v danom prípade aplikoval nový procesný predpis.

5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 34 Civilného sporového poriadku odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, na
nariadenom pojednávaní podľa § 385 Civilného sporového poriadku, doplnil a zopakoval dokazovanie
v potrebnom rozsahu a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je potrebné v napadnutom rozsahu
zmeniť podľa § 388 Civilného sporového poriadku.

6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvoinštančný súd stanovil výšku výživného na maloleté
deti na každé dieťa po 100 eur mesačne vychádzajúc zo skutočnosti, že otec maloletých detí by mal
zarábať aspoň priemernú mesačnú mzdu, čo je približne 25.000 Kč.
Odvolací súd vo veci dopočul otca maloletých detí pred dožiadaným Okresným súdom v Pardubiciach a
zistil, že tak vysoké výživné otec nie je schopný zo svojho príjmu uhrádzať aj napriek tomu, že je riadne
zamestnaný, pretože poberá mzdu vo výške 12.000 Kč. Zo svojho príjmu uhrádza nielen výdavky v
súvislosti s bývaním vo výške 6.300 - 6.500 Kč (približne 226 eur), ale aj ďalšie potreby. Zo mzdy je
mu zrážaná aj určitá čiastka exekútorom. Predložil doklady o svojich príjmoch, v čase od 12.9.2014 do
konca októbra 2014 bol zamestnaný. V septembri 2014 mal príjem 4.212 Kč a v októbri 2014 12.533
Kč. V mesiacoch november a december 2014 poberal dávku v hmotnej núdzi po 3.300 Kč. Od 1.2.2015
bol do 31.3.2016 bol zamestnaný so mzdou 12.916 Kč a od 13.4.2015 do súčasnej doby u (ďalšieho)
zamestnávateľa, a to spoločnosti JIP východočeská, a.s. Staré Hradeště, má príjem 12.000 Kč v čistom,
čo predstavuje približne 431 eur. Ďalej odvolací súd zistil, že prispieva na výživu maloletých detí mesačne
podľa vlastného vyjadrenia sumou 37 eur a je ochotný na každé dieťa prispievať výživným vo výške
1.000 Kč.
Odvolací súd vo vzťahu k styku otca s maloletými deťmi zistil, že tento má záujem sa stretávať s
maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie Skype. Matka maloletých detí mu túto formu styku po tom,
čo podala návrh na rozvod, neumožňuje v dostatočnej miere. Na styk otca s maloletými deťmi nie je



zo strany otca dostatočný priestor, súdom upravený rozsah je pre otca nereálny, pretože žije ďaleko a
nemá ani finančné prostriedky, aby každý týždeň išiel na Slovensko za maloletými deťmi. Nevidí dôvod
na to, aby sa stýkal s maloletými deťmi za prítomnosti matky.
V ďalšom svojom výsluchu uviedol, že má záujem stýkať sa s maloletými deťmi aj v Českej republike
počas sviatkov a prázdnin. Rád by sa stýkal s obidvoma deťmi, je ochotný akceptovať aj takto rozšírený
styk s jedným maloletým dieťaťom.
Odvolací súd doplnil dokazovanie aj výsluchom matky maloletých detí, keď táto pred prvoinštančným
súdom uviedla, že maloleté deti nemajú záujem sa kontaktovať s otcom, pretože otca nepoznajú,
súhlasila s tým, aby ich zobral na týždeň počas roka a cez prázdniny a Vianoce k sebe, avšak s
podmienkou, že deti budú s tým súhlasiť. Uviedla, že deti nechcú s otcom ani telefonovať, syn otca
vôbec nepozná. Je ochotná umožniť otcovi stýkať sa s deťmi tak, aby chodieval za deťmi a stretával
sa s deťmi, aby sa bližšie spoznali.
Uviedla, že po ukončení materskej dovolenky začala pracovať v agentúre, ktorá ich vozí do Chebu, kde
pracuje ako šička, o čom predložila odvolaciemu súdu doklad s tým, že jej príjem predstavuje 250 - 270
eur mesačne. Zamestnávateľ jej hradí všetky výdavky. Z príjmu uhrádza potreby maloletých detí, kde
mal. P. navštevuje základnú školu, mal. W. navštevuje predškolské zariadenie, zabezpečuje im ošatenie,
hygienické potreby, hračky, lieky, spláca úver a uhrádza rodičom za bývanie v byte čiastku 100 eur.
Odvolací súd prostredníctvom kolíznej opatrovníčky maloletých detí zistil, že o deti sa stará matka a
v čase jej neprítomnosti, keď vykonáva turnusovú prácu v Čechách, sa o deti starajú starí rodičia.
Otec si na deti nespomenie, deťom poslal z príležitosti Vianoc balík asi 3 krát. S deťmi nekomunikuje,
nenavštevuje ich a mal. W. ani nevie, kto je jeho otec a kde sa zdržuje. Kolízna opatrovníčka predložila
odvolaciemu súdu správu z poradensko-psychologického procesu, ktorý bol vykonávaný referátom
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, kde bolo
zistené, že vo vzťahu k maloletej P. sa odporúča stretávanie sa otca s maloletou dcérou v mieste bydliska
dieťaťa, aby sa postupne vytvoril vzťah medzi ním a jeho dcérou, prípadne aj synom. Obe deti pre svoje
zdravie a harmonický vývin otca potrebujú. Psychologička však neodporúčala, aby si otec vzal deti na
dlhšiu dobu k sebe do Čiech.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností i majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Odvolací súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rodičia nie sú schopní dohodnúť
sa o úprave výživného a o úprave styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode, preto je
namieste autoritatívne rozhodnutie súdu. Rozhodnutie prvoinštančného súdu vzhľadom na námietky
otca maloletých detí a vzhľadom na rozsah a obsah doplneného dokazovania pred odvolacím súdom
nie je v súlade so záujmami maloletých detí a ani nie je v súlade s možnosťami a schopnosťami oboch
rodičov.
Pokiaľ sa týka výživného, takto stanovené výživné prvoinštančným súdom po 100 eur na každé dieťa,
nezodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a oprávneným potrebám maloletých detí.
Možnosti a schopnosti otca maloletých detí od právoplatnosti rozvodového rozsudku sú obmedzené jeho
nedostatočným vzdelaním na výkon povolania vo vyššom finančnom ohodnotení. Jeho reálny príjem v
priebehu posledných dvoch rokov predstavuje približne 12.000 Kč, je riadne zamestnaný. V priemere
tento zárobok predstavuje 431 eur pri kurze 1 eura 27,88 Kč. V takom prípade výška výživného po
100 eur by mohla mať vplyv na uspokojovanie jeho najzákladnejších potrieb a nezodpovedala by
ani potrebám maloletých detí, ktoré vzhľadom na svoj vek a vzhľadom na školské povinnosti nemajú
ešte výdavky, ktoré by bolo potrebné pokryť sumou 100 eur mesačne. Možnosti a schopnosti otca



maloletých detí sú limitované, potreby maloletých detí sú aj vzhľadom na vyjadrenie matky, ktorá bola
ochotná prijať výživné na každé dieťa aspoň po 50 eur, sú primerané veku a ich potrebám. Mal. P. je
žiačkou základnej školy a mal. W. navštevuje predškolské zariadenie. Maloletá P. má zvýšené výdavky
so školou a zabezpečovaním jej dochádzky do školy a školských potrieb. Iné zásadné rozdiely medzi
deťmi nie sú s tým, že o deti sa náležitým spôsobom stará ich matka, ktorá síce pracuje turnusovo
v zahraničí, zabezpečuje však finančné prostriedky na ich obživu a na základe dohody sa o deti
starajú v čase neprítomnosti matky starí rodičia (rodičia matky maloletých detí). O deti je náležitým
spôsobom postarané, kolízna opatrovníčka neprejavila žiaden nesúhlas a neavízovala odvolaciemu
súdu nedostatok pri zabezpečovaní všetkých potrieb maloletých detí. Preto odvolací súd dospel k
záveru, že výška výživného stanovená prvoinštančným súdom zatiaľ nezodpovedá možnostiam a
schopnostiam a súčasne aj odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na príjem matky.
Odvolací súd tak je toho názoru, že zákonným kritériám zodpovedá výživné stanovené na sumu 70 eur v
prospech mal. P. a na sumu 50 eur v prospech mal. W.. Odvolací súd prihliadol aj na vyjadrenie samotnej
matky, ktorá potvrdila nielen to, že otec sčasti uhrádza potreby maloletých detí spolu približne sumou 37
eur mesačne, ale aj na to, že je ochotná prijať výživné na maloleté deti v rozsahu aj 50 eur mesačne.
Preto odvolací súd v tomto rozsahu zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a výživné od právoplatnosti
rozvodového rozsudku stanovil vo výške 70 a 50 eur na maloleté deti P. a W..

7. Pokiaľ sa odvolací súd bližšie zaoberal úpravou styku otca s maloletými deťmi, je potrebné uviesť,
že prvoinštančným súdom upravený rozsah styku otca s deťmi podľa § 25 Zákona o rodine je nereálny
vzhľadom na možnosti a schopnosti otca maloletých detí, ale aj vzhľadom na potreby, vek, citový
vzťah detí k otcovi a ich záujmy, a aj vzhľadom na právo matky maloletých detí tráviť s deťmi aspoň
jednu sobotu v mesiaci. Takto upravený styk prvoinštančným súdom nezodpovedá najlepším záujmom
maloletých detí a vôbec jeho realizácia a napĺňanie už aj vzhľadom na všetky vyjadrenia je nereálne.
Odvolací súd zistil, že v minulosti otec maloletých detí sa s deťmi stýkal najmä telefonicky alebo
prostredníctvom aplikácie Skype, čo nakoniec potvrdila aj matka maloletých detí. Otec maloleté deti
kontaktoval v minulosti týmito technickými zariadeniami, čo mu matka umožňovala a tento kontakt nie
je vylúčený ani v budúcnosti ani vzhľadom na to, že maloleté deti sú staršie a je vhodné, aby touto
nenásilnou formou bol postupne nadviazaný kontakt otca s deťmi pred tým, než otec fyzicky si vyzdvihne
maloleté deti raz za mesiac v bydlisku matky a bude s nimi tráviť súdom stanovený čas, samozrejme
za prítomnosti matky, vzhľadom na stanovisko psychológa. Preto odvolací súd zmenil rozsah styku
otca s maloletými deťmi a umožnil mu stretávať sa s deťmi nielen osobne raz mesačne, ktorý styk je
realizovateľný aj vzhľadom na finančné možnosti a schopnosti otca, časové možnosti a schopnosti otca v
mieste bydliska detí za prítomnosti matky, ale najmä prostredníctvom aplikácie Skype alebo telefonicky,
kde styk je finančne nenáročný a môže čiastočne nahradiť osobný kontakt s maloletými deťmi najmä v
čase, keď otec a deti nemajú vytvorené ešte tak silné puto, aby osobne strávený čas bol bez akýchkoľvek
konfrontácií a problémov.
Preto odvolací súd aj v tomto rozsahu zmenil výrok rozsudku prvoinštančného súdu a styk otca s
maloletými deťmi zreálnil. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje matku maloletých detí, že je povinná
si zabezpečiť a umožniť používať maloletým deťom technické zariadenia v danom časovom rozsahu,
kedy otec s maloletými deťmi nadviaže telefonicky či audiovizuálny kontakt. Matka maloletých detí je
však povinná naviac ešte maloleté deti pripraviť na styk s otcom aj po stránke psychologickej, kedy je
potrebné deťom vysvetliť celú situáciu a pomôcť im v nadviazaní komunikácie s otcom a postupne s ich
obnovením vzájomných vzťahov.
Preto odvolací súd vzhľadom na čiastočne odôvodnené odvolacie námietky otca mal. detí vo vzťahu k
výroku o výživnom o vo výroku o styku podľa § 388 CSP zmenil.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8214203336

  1. 4. 12. 2014Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/33/2014 z 4. 12. 2014zmenené
  2. 24. 10. 2016Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/7/2016 z 24. 10. 2016 (toto rozhodnutie)