Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/127/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8303899963 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8303899963.4 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: E. L., bytom A. XXXX/XX, I., zast. Bc. L. L., bytom A. XXXX/XX, I., proti žalovanej: W. E., bytom Y.. Q. XX, I., právne zástup. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, so sídlom Kukorelliho č. 1505/50, P.O. BOX 104, Humenné, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 8C/74/2003-259 zo dňa 12.02.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 8C/74/2003-270 zo dňa 20.04.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : Zrušuje sa uznesenie a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Vychádzal z ust. § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu rozhodnutia a zistil, že sú to dôvody hodne osobitného zreteľa, pre ktoré je možné nepriznať žalovanej ako prevažne úspešnej účastníčke konania trovy. Za tieto dôvody považoval osobné a majetkové pomery žalobkyne, čo vyplýva aj uznesení súdu prvej inštancie č.k. 8C/74/2003-27 zo dňa 26.06.2003 a č.k. 8C/74/2002-188 zo dňa 24.01.2014 ktorými jej bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s odôvodnením, že žalobkyňa je od júla 2011 poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 379,30 Eur a nemá zároveň iný prijem a nevlastní ani žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Mala za to, že oslobodenie od súdnych poplatkov nezbavuje žalobkyňu zaplatenia náhrady trov konania, ktoré vznikli žalovanej pri sporovom konaní, v ktorom mala väčší úspech žalovaná. Úvahy súdu o tom, že poberanie vdovského dôchodku je okolnosť pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej považovala za neprimerané a nenáležíte. Namietala, že súd posudzoval iba postavenie a pomery žalobkyne, nie aj žalovanej. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 727/200 Sb 22 a I. ÚS 188/08 Sb.49. V danej veci nie sú na mieste dôvody hodne osobitného zreteľa, opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešnejšej žalovanej a preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil sudu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a spravodlivé, ak súd prvej inštancie prihliadol na jej osobné a majetkové pomery a aplikoval ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. Poukázala na to, že medzi okolnosti hodne osobitného zreteľa patria aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov v danom konaní k uplatneniu práva na súde ako aj postoj účastníkov v konaní. Žalovaná svojím správaním jej nedala inú možnosť ako brániť svoje porušené práva inak ako súdnou cestou. Dodala, že žalovaná nepožiadala o náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. pred súdom prvej inštancie a domáhania sa takejto náhrady v odvolaní nie je prípustné. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 6. Podľa § 470 ods.1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Ustanovenia § 255 až § 261 C.s.p upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. 8. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. 9. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. 11. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej v tom smere, že súd je povinný skúmať pomery oboch účastníkov konania. V predmetnej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na okolnostiach spočívajúcich v majetkových, osobných pomeroch žalobkyne. V týchto pomeroch vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní však nevzal do úvahy majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery na strane žalovanej. Rozhodnutie je z tohto pohľadu predčasné. 12. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama. 13. Odvolací súd len poznamenáva, že rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01). 14. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 15. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania náležitým spôsobom zistiť osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, okolnosti podania žaloby a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnené dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. 16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).