Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/319/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307211006 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8307211006.7 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné proti žalovaným 1./ K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, 2./ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, I., obe právne zastúpené JUDr. Alexandrom Krajňákom, advokátom, Laborecká 58, Humenné, o určenie vlastníckeho práva, o trovách konania, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 17C 196/2007 - 428 zo dňa 09.07.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uložil žalobcovi, aby uhradil žalovaným v 1. a 2. rade, ktoré sú voči nemu oprávnené spoločne a nerozdielne, sumu 99,50 eura titulom náhrady súdneho poplatku, v lehote 15dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania vo výške 50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1809,06 eura na adresu právneho zástupcu žalovanej v 1. rade, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo výške 50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 652,61 eura na adresu právneho zástupcu žalovanej v 2. rade, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 597,20 eura na účet Okresného súdu Humenné, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca po pripustení zmeny žaloby sa domáhal voči žalovaným určenia, že je vlastníkom rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXX, druh stavby rodinný dom, zapísaný na LV č. XXX, Katastrálny úrad N., Správa katastra I., okres I., obec J., kat. úz. J. (ďalej len „rodinný dom“). Žalované žiadali pripustiť vzájomný návrh, ktorým by súd rozhodol, že predmetný rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade v podiele 4/6-iny, žalovanej v 2. rade v podiele 1/6- ina a žalobcu v podiele 1/6-ina a zaviať žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej v 1. a 2. rade. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 17C/196/2007-361 zo dňa 05.02.2014 tak, že žalobu žalobcu zamietol a určil, že rodinný dom, vrátane vedľajších stavieb, je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade v podiele 4/6-iny, žalovanej v 2. rade v 1/6-ine a žalobcu v 1/6-ine. Súčasne súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, ako ani Slovenskej republike s odkazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., resp. §148 ods. 1 O.s.p.. Na základe odvolania žalobcu aj žalovaných Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Co 92/2014-391 zo dňa 01.10.2014 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu s tým, že výrok rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vzájomnom návrhu žalovaných v 1. a 2. rade, nebol žalobcom odvolaním napadnutý. Odvolací súd však zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia výrokov o náhrade trov konania s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie neskúmal majetkové, sociálne a zárobkové pomery všetkých účastníkov konania. 3. Rozhodnutie súd právne odôvodnil s poukazom na ust. § 137 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok, teda zásady úspechu. Kritériom pre priznanie náhrady trov konania je miera úspechu vo veci u žalobcu a žalovaného. Táto miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatnenie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Táto všeobecná zásada môže byť prelomená aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p.. Toto ustanovenie obsahuje moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania a umožňuje presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p., t.j. zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. V danej veci žaloba žalobcu bola zamietnutá a naopak, bolo vyhovené vzájomnému návrhu žalovaných v 1. a 2. rade. Preto v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaným v 1. a 2. rade patrí náhrada trov konania. Trovy žalovaných v 1. a 2. rade pozostávajú z preddavkov na znalecké dokazovanie vo výške 50 eur, zaplatených každou zo žalovaných na základe uznesenia súdu č. k. 17C/196/2007-118 zo dňa 22.06.2009. Ďalej trovy žalovaných v 1. a 2. rade tvoria trovy právneho zastúpenia, ktoré súd prvej inštancie špecifikoval a to pri žalovanej v 1. rade vo výške 3 618,13 eura (3 518,50 eura úkony právnej pomoci + 99,63 eura - 1 uplatnených paušálov) a pri žalovanej v 2. rade vo výške 1 305,22 eura (1 205,59 eura úkony právnej pomoci + 99,63 eura - 1 uplatnených paušálov). Trovy žalovaných v 1. a 2. rade tvorí aj súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eura, na zaplatenie ktorého boli žalované zaviazané spoločne a nerozdielne uznesením súdu č. k. 17C/196/2007-299 zo dňa 19.02.2013. Pri trovách právneho zastúpenia žalovaných v 1. a 2. rade, základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom vychádzal zo znaleckého posudku č. 45/95 znalca z odboru Ekonomika, odvetvie Ceny a odhady nehnuteľností X.. S. X., ktorý na základe objednávky žalobcu ohodnotil rodinný dom na sumu 319 086 Kčs, čo v prepočte na eurá kurzom 30,126 eura predstavuje 10 591,71 eura. Pri určení hodnoty jedného úkonu právnej pomoci súd zobral na zreteľ to, že na základe rozhodnutia v dedičskej veci sp. zn. D 828/83, vedenej po neb. K. S., žalobca sa stal vlastníkom 1/6 podielu rodinného domu, žalovaná v 1. rade bola vlastníčkou 4/6 podielu rodinného domu (BSM 1 + dedenie 1/6) a žalovaná v 2. rade bola vlastníčkou 1/6 podielu rodinného domu. Teda súd mal za to, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v podiele 4/6, t.j. v peňažnom vyjadrení 7061,14 eura (4/6 zo sumy 10 591,71 eura), kde jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 237,34 eura. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade sa domáhal určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v podiele 1/6, t.j. v peňažnom vyjadrení 1765,28 eura (1/6 zo sumy 10 591,71 eura), kde jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 81,33 eura. Žalované v 1. a 2. rade boli zastúpené v tomto konaní tým istým právnym zástupcom, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia. V súlade s ustanovením § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., resp. v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (účinnej od 01.06.2009), základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t.j. v danej veci pri úkonoch právnej pomoci, vykonaných od 30.01.2008 do 31.05.2010. V súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., účinnej od 01.06.2010, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a to pri úkonoch právnej pomoci, vykonaných od 01.06.2010. 4. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a z tohto dôvodu bolo potrebné aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. žalovaným v 1. a 2. rade priznať náhradu trov konania len sčasti. Súd priznal žalovaným v 1. 2. rade v plnom rozsahu náhradu preddavku na znalecké dokazovanie, ktorý uhradila každá zo žalovaných vo výške 50 eur a taktiež v plnom rozsahu súd priznal žalovaným náhradu súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eura, na zaplatenie ktorého boli žalované zaviazané spoločne a nerozdielne. Pri trovách právneho zastúpenia súd aplikáciou dôvodov hodných osobitného zreteľa priznal každej zo žalovaných 50% trov, ktoré by im patrili pri plnom úspechu, t.j. pri žalovanej v 1. rade vo výške 1 809,06 eura (50% zo sumy 3 618,13 eura) a pri žalovanej v 2. rade 652,61 eura (50% zo sumy 1 305,22 eura). Súd uviedol, že v danom prípade sa náhrada trov konania priznáva žalovaným, ktorí sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrili a neoznačili, ani nenavrhli žiadne dôkazy. Preto tu existujú dôvody týkajúce sa veci, ako aj dôvody na strane účastníkov pre použitie ustanovenia § 150 O. s. p. Za dôvody týkajúce sa veci súd považoval skutočnosť, že žalobca bol na podanie žaloby vyzvaný Správou katastra I., ktorý v poznáme na LV č. XXX kat. územie J. uviedol, že o duplicitnom vlastníctve musí rozhodnúť súd. Ak by k podaniu žaloby nedošlo zo strany žalobcu, museli byť žalobu podať žalované a tak či tak by stranám sporu vznikli trovy konania. Žalobca pri podaní žaloby argumentoval tým, že ešte v roku 1992 bola medzi stranami sporu uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol odpredaj podielov žalovaných žalobcovi. Nič nebránilo žalovaným v tom, aby sa po uzatvorení tejto zmluvy domáhali zaplatenia kúpnej ceny, prípadne od tejto zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny odstúpili. Teda aj žalované čiastočne zavinili stav pretrvávajúcej nejednoznačnosti vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Bolo by neprimerane prísne zaviazať na náhradu trov konania len žalobcu, ktorý bol o opodstatnenosti podanej žaloby presvedčený tým, že v minulosti žalované s ním uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou mu svoje podiely odpredali a neurobili žiadne právne kroky k tomu, aby ku konaniu na súde nemuselo dôjsť. Práve na zmiernenie následkov konaní, ktoré viedli k potrebe podania žaloby na súd slúži ustanovenie § 150 O. s. p. Súd zároveň porovnal aj majetkové, zárobkové a osobnostné pomery všetkých strán sporu. Zistil pritom, že žalobca má XX . rokov a je zamestnaný, pričom jeho zamestnávateľ P. H. a.s. potvrdil príjem žalovaného v období 08/2014 - 02/2015 v priemere 420,50 eura. Žiaden iný príjem žalobca nedeklaroval. Žalovaná v 1. rade, ktorá je matkou žalobcu, má XX rokov, je dôchodkyňou a jej jediný príjem je dôchodok - starobný vo výške 94,97 eura a vdovský 221,50 eura. Mesačne uhrádza náklady na lieky vo výške 70 eura a stravu a potraviny 150 - 200 eur. Súčasne dcére uhrádza mesačne 50 eur, keďže táto ju navštevuje a zaopatruje. Ďalšie náklady má spojené s bývaním a to vo výške 360 eur ročne. Žalovaná v 2. rade je sestrou žalobcu a má XX rokov. Je nezamestnaná od r. 2009, pričom nevykázala žiaden príjem. Jej manžel bol tiež dlhodobo nezamestnaný. Býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej manžel a kde uhrádzajú náklady spojené s bývaním. Ďalšie výdavky má na lieky vo výške 20 eur mesačne a uhrádza úver vo výške 50 eur mesačne. Má jedno nezaopatrené dieťa. Jej dcéra bola nútená podstúpiť operáciu, kde uhradili výdavky 280 eur. Taktiež jej mesačne uhrádzajú výdavky na lieky vo výške 70-80 eur mesačne. Súd považoval príbuzenský pomer medzi stranami sporu za ďalší z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Stranami sporu boli najbližší príbuzní - matka, jej syn a dcéra. Ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý súd v danej veci aplikoval, boli pomery účastníkov konania. Po porovnaní majetkových a zárobkových pomerov všetkých strán sporu, mal súd za to, že ich sociálny status je porovnateľne rovnaký a to v tom smere, že ani jeden zo strán sporu nie je v pozícii, aby sám znášal, resp. platil trovy, ktoré vznikli v tomto konaní. Žalobca je v preddôchodkovom veku, zamestnaný s príjmom 420 eur v priemere, žalovaná v 1. rade v dôchodkovom veku s výškou dôchodku 316,47 eur a žalovaná v 2. rade je síce v aktívnom produktívnom veku, avšak dlhodobo nezamestnaná. Z týchto zistení vyplýva, že ani jeden z účastníkov nie je schopný platiť či znášať celkové trovy konania, ktoré vznikli v tomto konaní. Preto súd dospel k záveru, že platenie, resp. znášanie trov konania je potrebné rozdeliť medzi všetkých účastníkov konania. V spornom rodinnom dome býva žalobca s rodinou a žalovaná v 1. rade. Podľa názoru súdu možno spravodlivo od žalobcu žiadať, aby uhradil polovicu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade s tým, že druhú polovicu trov právneho zastúpenia si bude znášať každá zo žalovaných samostatne. 5. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov štátu vo výške 597,20 eura, ktoré súd vyplatil ako znalečné znalkyni N.. N.. E. I. na základe uznesenia súdu č. k. 17C 196/2007-203 zo dňa 25.07.2011. 6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že konajúci súd je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore ako aj skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p.. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa a spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Samotný súd konštatoval, že v danom prípade boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa z dôvodu, že žalobca bol na podanie žaloby vyzvaný vtedajšou Správou katastra I. a súčasne neprimerane prísne by bolo zaviazať na náhradu trov konania len žalobcu. Zároveň súd porovnal majetkové, zárobkové a osobnostné pomery všetkých strán sporu a dospel k záveru, že ich sociálny status je porovnateľný. V neposlednom rade je dôvodom hodným osobitného zreteľa príbuzenský pomer medzi účastníkmi konania. Podľa názoru žalobcu konajúci súd nemal priznať náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia žalovaným a naopak, mal ich zaviazať k zaplateniu trov štátu vo výške 597,20 eura z dôvodu, že na podanie žaloby bol žalobca vyzvaný správou katastra. Navrhol napadnuté uznesenie „zrušiť“ a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. 7. V zákonom stanovenej lehote podali odvolanie tiež žalované. Namietali nedostatočne zistený skutkový stav veci, lebo súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedli, že žalobca vedel, že kúpnu zmluvu k rodinnému domu je potrebné podať na registráciu na Správu katastra I.. Žalobca namiesto advokátom pripravených dokumentov (kúpna zmluva, návrh na vklad) podal návrh na záznam vlastníckeho práva k domu na základe Rozhodnutia o pridelení súpisného čísla zo dňa XX.XX.XXXX. Nezákonne teda navrhol zapísať vlastnícke právo k domu postupom pre zápis vlastníckeho práva k novostavbám neevidovaným v katastri nehnuteľnosti. Poukázali na to, že oni vedome spornú kúpnu zmluvu nepodpísali, preto nemali ani vedomosť o podaní, resp. nepodaní návrhu na vklad vlastníckeho práva a nedomáhali sa ani zaplatenia kúpnej ceny súdnou cestou. Preto žalované nezavinili stav pretrvávajúcej nejednoznačnosti vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalobca bol ten, ktorý sa podvodným konaním snažil nadobudnúť výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Významnou skutočnosťou dôležitou pre rozhodovanie o náhrade trov konania je aj to, že žalobca počas súdneho konania ako aj pre ním odmietal akúkoľvek mimosúdnu dohodu so žalovanými. Podľa žalovaných súd nedostatočne zistil skutkový stav v časti týkajúcej sa príjmu a celkových majetkových, zárobkových a iných pomerov žalobcu tak ako mu to uložil odvolací súd. Uviedli, že tlačivo o majetkových pomeroch žalobcu nie je podpísané a obsahuje iba potvrdenie o príjme žalobcu. Ostatné položky žalobca nevyplnil. V spise sa nachádza viacero písomností potvrdzujúcich skutočnosť, že príjmové pomery žalobcu sú podstatne vyššie ako mzda uvedená v tlačive. Žalobca dlhodobo pracuje vo F. a prevažujúcu časť jeho príjmu tvoria pravdepodobne diéty. Vo vzťahu k argumentácii súdu žalované ďalej uviedli, že skutočnosti a dôkazy nemohli uplatniť pri prvom úkone, ktorý im patril, lebo zistenie a zabezpečenie dôkazov a skutočností dôležitých pre toto konanie si vyžiadalo rozsiahlejšie vyhľadávanie dôkazov. Podľa ich názoru boli maximálne procesne disciplinované na rozdiel od žalobcu. Poukázali na to, že pri skúmaní podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné okrem iného zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného. Navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 8. Replika na podané odvolania nebola zo strany žalobcu ani žalovaných podaná. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolania, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel pritom k záveru, že odvolanie strán nie je dôvodné. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa čl. 2 ods. 1CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, keď popri zásade úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p., teraz § 255 ods. 1 CSP) aplikoval tiež ust. § 150 O.s.p. (teraz § 257 CSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje. Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam strán uvádza: 18. V prejednávanej veci sú podľa názoru odvolacieho súdu akceptovateľné dôvody, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil priznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade v časti jednej polovice, ktoré by mali so zreteľom na zásadu úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na podnet (výzvu) vtedajšej Správy katastra I. zo dňa 11.12.2006 (čl. 17 spisu), keďže vlastnícke právo k rodinnému domu bolo zapísané na správe katastra duplicitne, raz na základe rozhodnutia v dedičskej veci sp. zn. D 828/93 (vedené po otcovi žalobcu) a zároveň na základe rozhodnutia obce o určení súpisného čísla č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Možno preto uzavrieť, že žalobca bol povinný podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť okrem iného je zrejmá tiež z výpisu LV č. XXX Správy katastra I. (čl. 27), z ktorého vyplýva, že o duplicitnom vlastníctve musí rozhodnúť súd. Z dôvodu duplicitného zápisu v katastri nehnuteľnosti bolo potrebné podať žalobu na súd. 19. K odvolacej námietke žalovaných, že kúpnu zmluvu vedome nepodpísali a nevedeli o jej obsahu odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne N.. N.. E. I., z ktorého vyplýva, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 21.12.1992, na návrhu na registráciu kúpnej zmluvy z 21.12.1992, na dotazníku a čestnom prehlásení k registrácii a spoplatneniu zmluvy zo dňa 17.12.1992, sú podpismi žalovaných v 1. a 2. rade ako prevodcov (predávajúcich), čl. 157 spisu. Podpisy žalovaných na kúpnej zmluve boli úradne overené na Obvodnom úrade I. dňa 22.12.1992 a na Obvodnom úrade J. dňa 22.12.1992 (čl. 6). Je preto len málo pravdepodobné, že žalované nemali o obsahu kúpnej zmluvy a návrhu na registráciu kúpnej zmluvy vedomosť, keďže ich vlastnoručne podpísali. Žaloba žalobcu bola zamietnutá v podstate z dôvodu, že v súlade s Občianskym zákonníkom účinným do 31.12.1992 sa pri prevode nehnuteľnosti vyžadovala registrácia kúpnej zmluvy orgánom na to príslušným v súlade s ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1992, pričom žalobca návrh na registráciu nepodal a súčasne nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva pre nezaplatenie kúpnej ceny. Návrh na registráciu nepodali ani žalované, hoci ako vyplýva z čl. 7 podpísali návrh na registráciu kúpnej zmluvy a požiadali Štátne notárstvo v H. o zaregistrovanie kúpnej zmluvy. Nemožno preto tvrdiť, že stav právnej neistoty spôsobil výlučne žalobca. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalované čiastočne zavinili stav pretrvávajúcej nejednoznačnosti vlastníckeho práva. Napokon je potrebné uviesť, že žalobca sa subjektívne domnieval, že je vlastníkom predmetného rodinného domu (hoci ako bolo právoplatne rozhodnuté, je vlastníkom iba 1/6 podielu k rodinnému domu), preto začal vykonávať rekonštrukciu rodinného domu a investovať doň finančné prostriedky. Uvedené tvrdenie žalobcu nebolo žalovanými popreté či vyvrátené. Napokon pokiaľ ide o vzájomné porovnanie majetkových pomerov žalobcu a žalovaných, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ani jedna zo strán sporu nie je schopná platiť či znášať celkové trovy konania, ktoré vznikli v tomto konaní. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu odvolacie námietky žalovaných neboli dôvodné. 20. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mal aplikovať ust. § 150 O.s.p. (od 01.07.2016 ust. § 257 CSP) tým spôsobom, že nemal priznať žalovaným žiadnu náhradu trov konania, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a okolnosti týkajúce sa strán sporu a následne rozhodol o povinnosti náhrady trov právneho zastúpenia žalovaným v rozsahu jednej polovice a ostatných trov žalovaných a štátu v plnom rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu absolútne nepriznanie náhrady trov konania žalovaným by bolo nespravodlivé a v priamom rozpore so zásadou úspechu v konaní, ktoré mali žalované. Preto nebolo možné vyhovieť odvolacej námietke žalobcu. 21. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu ani žalovaných za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo žalobca ani žalované v odvolacom konaní úspech nemali. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).