Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/34/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201002 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314201002.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: P. Z., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Čabákovou, Dargovských hrdinov 11, Humenné, proti žalovanému: Z. Z., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, K., o zaplatenie 529,16 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 4.11.2014 č.k. 5C/24/2014-113, jednohlasne takto r o z h o d o l : N e p r i z n á v a žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že z a m i e t a návrh žalobkyne na zaplatenie 351,88 eur s prísl. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 5C/24/2014-113 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 351,88 eur, a to v 100-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok do úplného vyrovnania. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia čiastky 529,16 eur titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý mal povinnosť podieľať sa na zaplatení úhrad za služby spojené s užívaním bytu za november 2010, ktoré ako spoluvlastník bytu bol povinný platiť bez ohľadu na to, či byt reálne užíval. Ďalej žalovaný mal zaplatiť aj fixné položky v polovici za obdobie od novembra 2010 do r. 2013. Žalobkyňa špecifikovala tzv. fixné položky (príspevku do tvorby fondu opráv, výkon správy, servis meracej techniky, zrážková voda) za predmetný byt č. XX nachádzajúci sa na 2. posch. vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele C KN 1121/172 na ul. E. XXXX v K.. Za r. 2013 mala zaplatiť navrhovateľka titulom užívania bytu v spoločnom podielovom spoluvlastníctve čiastku 286,08 eur. Z toho žiada od žalobcu zaplatenie polovice, t.j. 143,04 eur. Za r. 2012 polovica fixných nákladov preplácaných žalobkyňou za žalovaného je ďalších 140,85 eur. V r. 2015 fixné náklady 279,22 eur predstavujú podiel u žalovaného 139,61 eur. Za r. 2010 sú uplatnené fixné položky za november a december v celkovej výške 105,66 eur. Žalovaný proti nároku žalobkyne vzniesol námietku premlčania. Tieto nároky si žalobkyňa mohla uplatniť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) po rozvode manželstva. Voči žalobkyni nemá žiadnu podlžnosť. Z užívania bytu bol vylúčený rozhodnutím súdu. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom z 22.10.2009 č.k. 5C/180/2009-14 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.11.2009. Po rozvode bolo vykonané vyporiadanie BSM schválením zmieru dňa 14.11.2013 č.k. 22C/39/2011-262 a byt pripadol do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou žalobkyne vyplatiť bývalému manželovi náhradu za jeho zaniknutý podiel v čiastke 6.600,- eur do 50 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2013. V konaní je uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor žalobkyne, keď po rozvode manželstva a do doby vyporiadania BSM žalobkyňa platila tzv. fixné položky od konca r. 2010 do r. 2013. Platby žalobkyne v polovici predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Za november 2010 žiada žalobkyňa aj zaplatenie služieb spojené s užívaním bytu, keďže ešte vtedy žalovaný spoločne býval so žalobkyňou. Žalovaný v konaní uznal právo žalobkyne na zaplatenie polovice platieb fixných položiek za obdobie r. 2012 a 2013. Namieta premlčanie nároku za obdobie r. 2010 a 2011. Takisto nepoprel, že za november 2010 neuhradil služby spojené s užívaním bytu a fixné položky, ktoré zaplatila žalobkyňa v r. 2012 v celom rozsahu. Polovicu z týchto nárokov žalovaný uznal. Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 27.3.2012 č.k. 21C/133/2011-98 bol žalovaný vylúčený z užívania bytu č. XX na ul. E. XXXX/X v K.. Rozhodnutie je právoplatné dňom 18.5.2012. Žalovaný bol vylúčený aj z užívania bytu do doby skončenia súdneho konania a vyporiadania BSM. Súd posudzoval nárok žalobkyne s poukazom na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 136 ods. 1, 2 OZ, veci môžu byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové a bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Súd mal preukázané, že žalobkyňa a žalobca boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, ktoré BSM trvalo do rozvodu manželstva rozsudkom z 22.10.2009, ktorý sa stal právoplatným 19.11.2009. Týmto momentom zaniklo BSM účastníkov. Vyporiadanie BSM bolo predmetom zmieru, ktorý súd schválil 14.11.2013 a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2013. Predmetom nároku je úhrada za služby spojené s užívaním bytu za november 2010 a fixné položky za r. 2010 až r. 2013. Aj keď sa žalovaný z bytu vysťahoval v novembri 2010 (27.11.2010), nebolo sporné, že neplatil za služby spojené s užívaním bytu ani úhradu tzv. fixných položiek. Neurobil tak až do r. 2013. Povinnosť platiť fixné položky platí bez ohľadu na to, či žalovaný byt užíval alebo neužíval, resp. či bol z jeho užívania vylúčený. Potom súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný prispievať platbami na fixné položky spojené s užívaním bytu bez ohľadu na to, či byt reálne užíval alebo nie. Žalobkyňa preukázala, že tieto platby v celosti zaplatila, preto sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. S poukazom na § 454 OZ súd návrhu vyhovel. Keďže sa žalovaný bránil aj námietkou premlčania, súd sa zaoberal aj touto námietkou. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 28.1.2014 a sú uplatnené nároky za r. 2010, 2011, po námietke premlčania má žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia len za r. 2012 a r. 2013, keďže sú to nároky uplatnené v dvojročnej premlčacej lehote. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 351,88 eur. Je to 140,85 eur za r. 2012 a 143,04 eur za r. 2013. Čiastka 67,99 eur, t. j. polovica platby za marec 2012 ako dlh za november 2010 podľa č.l. 84 spisu. Súd povolil žalovanému splácanie dlhu v mesačných splátkach po 100,- eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o nich rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Súd pri rozhodovaní nebral v úvahu, že nedobrovoľne a neprávom bol vylúčený z užívacieho práva k bytu rozhodnutím okresného súdu až do právoplatnosti vyporiadania BSM. Je toho názoru, že z právneho hľadiska náklady spojené s vlastníctvom bytu a nebytových priestorov a za služby spojené s užívaním bytu po rozvode sú povinní platiť obaja manželia. Keďže byt neužíval a navyše bol nútený z bytu sa odsťahovať, jeho neplatenie položiek súvisiacich so zrážkovou vodou, tvorbou fondu opráv, výkonu správy, servisu meracej techniky, nie je možné objektívne považovať za vzniknutý stav bezdôvodného obohatenia na jeho strane, za čo by mal niesť zodpovednosť. Tak na strane žalobkyne je bezdôvodné obohatenie. Žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh zamietnuť a súčasne priznať žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodov sociálnej a ekonomickej situácie. Má nízky príjem. Zo stany okresného súdu bola daná výzva žalovanému na doloženie svojich majetkových pomerov a zasielané žalovanému tlačivo pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 9.2.2015 bol okresnému súdu doručený dodatok k odvolaniu žalovaného. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že doplniť dôvody odvolania možno len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Pôvodný rozsudok bol doručený žalovanému 8.1.2015. Z hľadiska uplynutia odvolacej lehoty (15 dní od doručenia rozsudku), keď lehota uplynula 23.1.2015, odvolací súd už nemohol prihliadať na ďalšie dôvody odvolania uvedené v podaní doručeného okresnému súdu 9.2.2015. Odvolací súd sa doplnením odvolania zo strany žalobcu nemohol zaoberať. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi - pôvodného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku a požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätné účinky; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Vyššie uvedené ust. Občianskeho súdneho poriadku rieši možnosť oslobodenia účastníkov od platenia súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú. Keďže žalovaný dal odvolanie proti rozsudku, súčasne požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s poukazom na svoje majetkové pomery. Okresný súd vyzýval žalovaného na preukázanie svojich majetkových pomerov. Doručoval mu tlačivo na vyplnenie, z ktorého tlačiva by súd zvážil možnosť oslobodenia žalovaného od platenia súdnych poplatkov. Keďže žalovaný späť nezaslal súdu takéto tlačivo, potom ani odvolací súd nemohol hodnotiť pomery u žalovaného, že spĺňa podmienku na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný nepreukázal, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Čo sa týka uplatneného nároku, tu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že zamietol návrh žalobkyne za zaplatenie 351,88 eur s prísl.. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 21.10.2009 č. k. 5C/180/2009-14, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.11.2009. Keď došlo k rozvodu manželstva, potom podľa § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Vyporiadanie BSM bolo následne predmetom konania na Okresnom súde Humenné, ktorý uznesením z 14.11.2013 č. k. 22C/39/2011-262 schválil zmier účastníkov a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť, a to byt č. XX s príslušenstvom prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá je povinná žalovanému zaplatiť náhradu za jeho zaniknutý podiel v sume 6.600,- eur. Odvolací súd vychádza z toho, že ak sa vyporiada BSM, má sa vyporiadať v súlade s § 150 OZ, že vo vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželom sú rovnaké. Podľa § 149 ods. 2 O.s.p., ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. V danom prípade došlo k schváleniu dohody súdom o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi, t.j. medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom predmetom vyporiadania mal byť celý majetok patriaci do BSM, teda vrátane prípadných záväzkov (dlhov) z užívania bytu. Aj keď žalovaný poukazuje na to, že bol rozhodnutím Okresného súdu Humenné zo dňa 27.3.2012 č. k. 21C/135/2011-98 vylúčený z užívania bytu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.5.2012, tak okresný súd bol toho názoru, že na vyporiadanie BSM má žalovaný povinnosť podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním bytu. Byt po rozhodnutí okresného súdu č. k. 21C/135/2011-98 užívala žalovaná preto, že podľa § 705a Občianskeho zákonníka z dôvodov fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi sa stalo ďalšie spolunažívanie neznesiteľným. Súd potom mohol na návrh jedného z rozvedených manželov obmedziť užívacie práva druhého z nich alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Vylúčenie z užívania bytu bolo zapríčinené správaním žalovaného, ale napriek tomu je potrebné poukázať opätovne na to, že schválením zmieru o vyporiadaní BSM, mali účastníci vyporiadať všetky záväzky súvisiace s trvaním manželstva k spoločnému majetku. V danom prípade aj pohľadávky týkajúce sa prípadného dlhu za byt do rozvodu manželstva, resp. vyporiadania BSM účastníkov a schválením toho zmieru súdom. Ak účastníci pri schválení zmieru nemysleli na tieto záväzky, nemôžu už byť predmetom ďalšieho rozhodovania, napr. o BSM ako je predmetný nárok. Preto odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobkyne na zaplatenie zvyšku uplatnenej pohľadávky na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 351,80 eur zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o celých trovách konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.