Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/88/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201733 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314201733.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. XXXX/XX, A., zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovanému: EMG-Elektro, s.r.o., so sídlom Gaštanová 1273/84, Humenné, IČO: 47 178 213, o zaplatenie 3.812,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.5.2015, č.k. 12Cb/50/2014-82 a uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 28.4.2015 č.k. 12Cb/50/2014-71 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa. Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 178,37 eur na účet zástupcu žalobkyne JUDr. Vlastimila Klepáča do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 12Cb/50/2014-82 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.812,50 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.087,- eur od 19.11.2013 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 775,- eur od 10.12.2013 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.950,- eur od 24.12.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 228,50 eur a sumu 868,92 eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobkyne, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia čiastky 3.812,50 eur spolu s úrokom z omeškania titulom nezaplatených faktúr č. 2013018 zo dňa 28.10.2013 v sume 2.787,50 eur so splatnosťou 18.11.2013, faktúry č. 2013019 zo dňa 18.11.2013 v sume 775,- eur so splatnosťou 9.12.2013 a faktúry č. 2013020 zo dňa 2.12.2013 na sumu 1.950,- eur so splatnosťou 23.12.2013. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný. Zo strany žalobkyne neboli dodržané zmluvné podmienky, ktoré účastníkov zaväzovali pri podpise zmluvy o dielo podľa čl. II bodu 2 zmluvy o dielo, podľa ktorej zhotoviteľ sa zaviazal dokladovať objednávateľovi výkazy o vykonaných prácach a výkazy o odpracovaných hodinách. Zatiaľ obdŕžal len výkazy o odpracovaných hodinách, ale výkaz o vykonaných prácach doložený nebol. Žalobkyňa, právna nástupkyňa spoločnosti MINEVAX, s.r.o., Bardejov, ktorá sa pôvodne domáhala zaplatenia čiastky 3.812,50 eur s príslušenstvom z uzavretej zmluvy o dielo, ktorá pohľadávka bola postúpená na žalobkyňu. Žalovaný cestou konateľa popieral nárok žalobkyne s poukazom na že listom z 27.11.2013 vyzval žalobkyňu o vystavenie a zaslanie faktúr za vykonané práce a predložil list z 10.1.2014 označený ako reklamácia k faktúre 2013 č. 2013016. Podľa dohody fakturácia má obsahovať číslo zmluvy, majú sa doložiť výkazy hodinových prác a odovzdať protokoly. Odovzdávacie protokoly svedčia o tom, kto vlastne nesie zodpovednosť za vykonané práce. Žalovaný nepoprel čiastočné úhrady pri faktúre 2013018 v rozsahu 1.700,- eur. Tieto zaplatil žalobkyni pri jej osobnej návšteve v Humennom. Z obsahu vyhlásenia P. K. vyplýva, že pracoval od 16.9.2013 do 29.11.2013 na základe objednávky spoločnosti MINEVAX, s.r.o., ktorá bola dodávateľom elektromontážnych prác pre žalovanú spoločnosť v Nemecku. Na stavaných objektoch sa neviedli výkazy o vykonaných prácach, pretože pracovníci neboli platení na základe vykonania jednotlivých prác, t.j. úkolovou prácou, ale na základe odpracovaných hodín a spustení funkčnosti každého objektu. Nemecký odberateľ práce nevyhotovoval a nepodpisoval ani preberacie protokoly, ani výkazy prác (č.l. 49 spisu). Súd nárok posudzoval podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ods. 3 citovaného paragrafu musí byť cena v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. V tomto prípade súd mal za nesporne preukázané, že právny predchodca žalobkyne a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo na vykonanie elektroinštalačných prác v Nemecku. Pôvodný zhotoviteľ postúpil pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.6.2014 na žalobkyňu. Žalobkyňa doložila fakturácie, z ktorých vyplýva obdobie, v ktorom pracovníci právneho predchodcu žalobkyne pracovali na elektromontážnych prácach v Nemecku, pričom sa tam uvádzajú aj mená pracovníkov, t.j. K. a A.. Neboli dodané síce odovzdávacie protokoly, ale to bolo bežnou praxou účastníkov, že žalovaný preberal práce bez odovzdávacích protokolov a vystavené fakturácie platil. Boli aj doložené dôkazy o úhradách faktúr z predchádzajúcich období. Navyše jedna z faktúr č. 2013018 bola čiastočne uhradená zo strany žalovaného. To možno považovať za uznanie záväzku. Súd vo veci konštatoval, že obrana žalovaného je účelová aj vzhľadom na vyjadrenie konateľa žalovanej spoločnosti na pojednávaní dňa 18.5.2013, keď navrhol vyporiadanie záväzku formou platenia v dvoch alebo troch splátkach s odkazom na zlú finančnú situáciu. Aj keď žalovaný poukázal na reklamácie prác, tak v konaní nebol doložený žiaden listinný dôkaz týkajúci sa reklamácie faktúr z predmetu konania. Tieto námietky potom súd považoval za irelevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu vyhovel a žalovanú spoločnosť zaviazal k zaplateniu ceny diela. Žalovaná obchodná spoločnosť bola v omeškaní pre nesplnenie svojho peňažného záväzku, potom podľa § 365 a 369 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť aj k plateniu z úrokov z omeškania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Plne úspešnej žalobkyni priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 228,50 eur a na trovách právneho zastúpenia 916,92 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej pomoci. Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie žalovaná obchodná spoločnosť. Žalobkyňa totiž tvrdí, že pri podpise zmluvy boli výhrady voči textu o povinnosti predkladať protokoly o vykonaných prácach a odovzdaní prác. Je ale pravda, že pri podpise zmluvy právny predchodca žalobkyne nemal žiadne výhrady voči textu zmluvy. Text zmluvy bez výhrad aj bol podpísaný. Nie je pravdou, že na podpisy protokolov nebola žalobkyňa vyzývaná, pretože na túto povinnosť viackrát upozorňoval v telefonických rozhovoroch a osobných stretnutiach. Právny predchodca žalobkyne sa vyhýbal predloženiu protokolov, že ešte nie sú podpísané pracovníkmi, ktorí prácu vykonávali a že protokoly budú doručené dodatočne. Nie je ani pravdivé tvrdenie, že nemecký odberateľ nevyhotovoval potrebné protokoly, pretože ich mal vyhotoviť ten, kto práce vykonával, nie osoba, ktorá práce preberala. Preberací protokol nemal slúžiť ako doklad o odpracovaných hodinách, ale ako doklad, kto akú prácu vykonal a bude zodpovedný v prípade záručných opráv. Žalobkyňa klamala, keď tvrdila, že na realizácii dohodnutých prác/elektromontážnych prác má oprávnenie. Nemá ani vzdelanie, nemala potrebné povolenie, aby vykonala práce, na čo bola niekoľkokrát ústne napomínaná. Žalobkyňa na výzvu nereagovala a firma MINEVAX, s.r.o. pohľadávku predala, aby sa tak vyhla zodpovednosti. Žalobkyňa k podanému odvolaniu žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov odvolacieho konania 179,37 eur. Tvrdenia žalovanej spoločnosti nie sú ničím preukázané, pričom protokoly sa nikdy nevyhotovovali. Žalovaný len zneužíva text zmluvy o dielo, ktorý predložil právnej predchodkyni žalobkyne na podpis s tým, že sa jedná o všeobecnú zmluvu, ktorú majú aj iné obchodné prípady. Účelové je tvrdenie spochybňujúce odbornú spôsobilosť právnej predchodkyne žalobkyne. Spoločnosť vykonávala svoju činnosť v súlade s predmetom podnikania. Na odborné práce mala subdodávateľov, ktorí spĺňali kvalifikačné predpoklady, ako aj v tomto prípade. Sám konateľ žalovanej spoločnosti v konaní uviedol, že je ochotný dlžnú sumu v celom rozsahu zaplatiť v prípade, ak žalobkyňa vo vyhlásení preukáže, že práce vykonali pracovníci s odbornou spôsobilosťou. Keď sa žalovaný dozvedel, že takéto vyhlásenia sú súčasťou spisu, požadoval už len platenie dlhu v splátkach, s čím žalobkyňa nesúhlasila, pretože sa jedná len o oddialenie povinnosti zaplatiť faktúry. Naviac žalovanému bolo za vykonané práce riadne zaplatené. Žalovaný, ani nemecký odberateľ nikdy nemali výhrady ku kvalite vykonaných prác žiadne pripomienky. Doplnenie dokazovania neprichádza v úvahu, pretože žalobkyňa bola v konaní vypočutá a na pojednávanie sa vtedy žalovaný nedostavil. Z týchto návrhov a podaného odvolania vyplýva len úmysel oddialiť konečné rozhodnutie. Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva: Právny predchodca žalobkyne MINEVAX, s.r.o. ako zhotoviteľ a žalovaná obchodná spoločnosť ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo dňa 11.9.2013, pričom predmetom diela bol výkon inštalačných prác a kladenie káblov, čo zahŕňa vykonanie: inštalačných prác, kladenie káblov, montážne práce (materiál dodáva objednávateľ), pričom miesto výkonu práce bolo Haldenschule, Salbeiweg 10, 73230 Kirschheim unter Teek v Nemecku. Termín začatia prác je 13.9.2013 a termín ukončenia hlavného diela 31.12.2013 (čl. II bod 1 zmluvy). Podľa bodu 2 zhotoviteľ je povinný po skončení každého pracovného dňa predložiť výkazy o vykonaných prácach a počte odpracovaných hodín na podpis zodpovednému zástupcovi objednávateľa. Výkaz o vykonaných prácach a odpracovaných hodinách podpísaný zodpovedným zástupcom objednávateľa je pokladom na vyhotovenie faktúr a je nespochybniteľný. Podľa čl. III bodu 1 cena plnenia a platobné podmienky boli dojednané tak, že zmluvné strany si dojednali hodinovú odmenu za dobu vykonania diela vo výške 12,50 eur/hodina. Podľa bodu 4 zhotoviteľ doloží každých 7 dní objednávateľovi dochádzkový list podpísaný zodpovedným pracovníkom. V čl. V odovzdanie diela je v bode 1 uvedené, že zhotoviteľ je povinný odovzdať dielo v termíne uvedenom v čl. II ods. 1 a podľa bodu II preberací protokol musí obsahovať najmä výsledok obhliadky diela, či dielo bolo vyhotovené podľa pokynov objednávateľa a zistené zjavné vady. V prípade, že dielo má zjavné vady, ktoré sú odstrániteľné - termín ich odstránenia, ktorý nesmie byť dlhší ako 14 pracovných dní. Dátum a podpisy zástupcov oboch zmluvných strán. Z hľadiska obsahu zmluvy o dielo je to síce dojednanie o vykonaní stavebných prác, čo napĺňa charakterizovanie zmluvného vzťahu ako zmluvy o dielo, pretože podľa § 536 ods. 2 veta druhá, dielom sa rozumie vždy zhotovenia, montáž, údržba, oprava alebo oprava stavby alebo jej časti. Na druhej strane odplata sa dojednáva hodinová za vykonané práce, a to 12,50 eur, a to naväzuje povinnosť podľa čl. II bodu 2 zhotoviteľa po skončení každého pracovného dňa predložiť výkazy o vykonaných prácach a počte odpracovaných hodín na podpis zodpovednému zástupcovi objednávateľa. V tomto prípade ale právny predchodca žalobkyne pracoval pre žalovaného ako v subdodávke, pretože žalovaný bol dodávateľom pre nemeckého partnera. V konaní bolo potvrdené, že zo strany nemeckého partnera neboli vyžadované takéto výkazy o vykonaných prácach a počet odpracovaných hodín, pričom zo strany žalovaného neboli ani produkované dôkazy o tom, že nemecký odberateľ mal námietku k vykonaným prácam, resp. že dielo, ktoré v subdodávke vykonávala žalobkyňa pre žalovaného, nebolo odovzdané riadne. Ak Obchodný zákonník predpokladá aj niektoré mimozmluvné dojednania, pričom podľa § 266 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z.z. o niektorých ustanoveniach v právnych úkonoch sa v ods. 3 uvádza, že pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako následné správane strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. V danom prípade žalobkyňa poukazuje na to, že jej právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, kde boli síce dojednané povinnosti predkladať výkazy o vykonaných prácach a počte odpracovaných hodín na podpis zodpovednému zástupcovi objednávateľa, pričom prax v skutočnosti bola taká, že právny predchodca žalobkyne dával výkazy o odpracovaných hodinách, ale netrvalo sa na dokladovaní výkazov o vykonaných prácach, pretože pracovníci právneho predchodcu žalobkyne práce vykonávali na základe pokynov žalovaného, resp. nemeckého odberateľa. Ich prevzatie boli odsúhlasované neformálne, takže rozhodujúce pre platenie boli hodinové výkazy výkonu prác, ktoré preberal žalovaný a ich obsah nerozporoval v predchádzajúcich fakturáciách, keďže ich platil. Preto je možné vychádzal z praxe, ktorú účastníci zaviedli, že podkladom na zaplatenie vykonaných prác je výkaz počtu odpracovaných hodín, nie výkazy o vykonaných prácach. Naviac, ako to vyplýva aj zo zmluvy o dielo, pracovníci boli platení hodinovou sadzbou, nie za konkrétne vykonané dielo. Aj pracovníci, napr. P. K. potvrdzoval, že neboli platení na základe vykonaných jednotlivých prác, tzv. úkolovú prác, ale podľa počtu odpracovaných hodín a spustenia funkčnosti každého objektu. Nemecký odberateľ nepodpisoval ani preberacie protokoly, ani výkazy prác. Keď nemecký objednávateľ prevzal elektromontážne práce na unimobunkách, podpisoval odpracované hodiny. V prípade zistených nedostatkov urobil to až po tom, čo závady boli odstránené. Preto v zhode s konštatovaním súdu prvého stupňa aj odvolací súd musí uviesť, že neplatenie je zapríčinené skôr neochotou žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatiť vykonané práce, ako nedodržanie povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobkyne doložiť výkazy o vykonaných prácach, ktoré by preukázali vykonanie prác, ak rozhodujúce boli počty odpracovaných hodín. Počty odpracovaných hodín ale zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti neboli namietané. Ako aj uvádza súd prvého stupňa sám štatutárny zástupca žalovanej obchodnej spoločnosti na pojednávaní dňa 18.5.2015 uviedol, že po predložení čestných prehlásení pracovníkov, ktorých v Nemecku platili, zaplatí práce v 2 - 3 splátkach, pretože teraz nemá toľko peňazí, lebo je v zlej finančnej situácii. Vtedy ho súd upozornil na čestné prehlásenie P. K., či doložené dôkazy o dochádzke pracovníkov K. a A.. V záverečnom vyjadrení žalovaný trval na tom, aby žalobkyňa splnila povinnosti, ktoré má zo zmluvy, pričom z hľadiska praxe, ktorú mali účastníci zavedenú a v konečnom dôsledku aj zo správania nemeckej strany je nesporné, že práce vykonané boli, len zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatené nie sú. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, kde sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. Žalobkyňa ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania tak, ako ju vypočítal súd prvého stupňa. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi, pričom náhrada trov konania pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia advokátom žalobkyne za 1 úkon právnej pomoci. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1 úkon právnej pomoci za vyjadrenie k odvolaniu je s odplatou 140,59 eur + 8,39 eur režijný paušál, 20 % DPH 29,80 eur, takže trovy odvolacieho konania 178,37 eur tak, ako to požaduje právny zástupca žalobkyne, je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný dal odvolanie aj proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 28.4.2015 č.k. 12Cb/50/2015-71, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni separátne trovy 120,- eur ako náhradu za pojednávanie 8.4.2015 a sumu 152,68 eur ako náhradu trov konania za pojednávanie dňa 8.4.2015. Pri pojednávaní 8.4.2015 bola požiadavka žalovaného odročiť pojednávanie, pretože bude zastúpený advokátom JUDr. Petrom Gdovinom, ktorý je toho času mimo územia Slovenskej republiky. Žalobkyňa ale požaduje sumu 152,68 eur ako náhradu trov právneho zastupovania za zmarené pojednávanie. Súd pri riešení otázky náhrady vychádzal z § 119 ods. 4 O.s.p., že ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Dôvod na odročenie pojednávania sa uvedenie v zápisnici alebo poznamená v spise. Následne podľa § 147 ods. 1 až 6 O.s.p., ak súd rozhodne o odročení nariadeného pojednávania, účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa ods. 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokát, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100,- eur. Tu bolo preukázané, že zástupca žalobkyne sa ustanovil na pojednávanie 8.4.2015, ktoré bolo odročené, preto má právo na náhradu 100,- eur, povýšenú o 20 % DPH. Súčasne advokát, ktorý sa ustanovil na pojednávanie má právo aj na náhradu cestovných výdavkov 152,68 eur tak, ako sú vypočítané v uznesení okresného súdu. Proti uzneseniu okresného súdu dal odvolanie žalovaný s poukazom na to, že s platením týchto trov nesúhlasí. Ako právnický subjekt so sídlom na území Slovenskej republiky má podľa zákona nárok na právneho zástupcu, ktorý ho bude zastupovať v súdnom spore. Potom si vybral advokáta JUDr. Petra Gdovina, ktorý sa v čase vytýčeného pojednávania ale nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Dôvod zmarenia súdneho pojednávania sa nezakladá na pravde a naviac žalobca si je vedomý toho, že zmluvu porušil, čo preukáže na najbližšom pojednávaní. Navrhuje celé uznesenie zrušiť. Krajský súd potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na to, že súhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ak je z dôležitých dôvodov odročené pojednávanie a súd rozhodne o odročení pojednávania, môžu vzniknúť separátne trovy, o ktorých pojednáva ustanovenie § 147a O.s.p.. Dňa 8.4.2015 sa ustanovil zástupca žalobkyne advokát, ako aj žalovaný, kde pojednávanie bolo odročené s poukazom na to, že žalovaný chce byť v konaní zastúpený advokátom. V tomto prípade bolo odročené pojednávanie z dôvodu zabezpečenia si právneho zástupcu žalovaným. Za toto zmarené pojednávanie má účastník, resp. jeho právny zástupca právo na separátne trovy podľa § 147a ods. 2 vo výške 100,- eur + 20 % DPH, čo znamená čiastku 120,- eur. Obdobne za toto zmarené pojednávanie patrí zástupcovi žalobkyne aj náhrada trov, ako na cestovných výdavkoch, tak na strate času v celkovej výške 152,68 eur tak, ako to vypočítal súd prvého stupňa. Keďže nárok žalobkyne na náhradu separátnych trov je daný podľa § 147a O.s.p., potom rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ je žalovaný zaviazaný k náhrade separátnych trov za zmarené pojednávanie 8.4.2015. Krajský súd preto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.