Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/192/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314211326 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314211326.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 15C/236/2014-47 zo dňa 06.03.2015, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 136/06-14 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Križná 56, Bratislava v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť 1.768,07 Eur s príslušenstvom a to zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 21.12.2011 do 08.01.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.01.2012 do 23.01.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.02.2012 do 04.03.2012, zo sumy 79,42 Eur od 21.03.2012 do 10.04.2012, zo sumy 76,79 Eur od 21.05.2012 do 12.06.2012, zo sumy 67,53 Eur od 21.07.2012 do 09.08.2012, zo sumy 72,90 Eur od 21.08.2012 do 13.09.2012, zo sumy 73,27 Eur od 21.09.2012 do 30.10.2012, zo sumy 16,56 Eur od 31.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 80,37 Eur od 21.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 80,30 Eur od 21.2.2013 do 07.04.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.03.2013 do 07.04.2013, zo sumy 80,30 Eur od 8.4.2013 do 25.04.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.04.2013 do 25.04.2013, zo sumy 80,30 Eur od 26.04.2013 do 26.05.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.05.2013 do 26.05.2013, zo sumy 80,30 Eur od 27.05.2013 do 20.06.2013, zo sumy 80,30 Eur od 21.06.2013 do 18.07.2013, zo sumy 80,30 Eur od 21.07.2013 do 11.09.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.08.2013 do 11.09.2013, zo sumy 80,30 Eur od 12.09.2013 do 03.11.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.09.2013 do 03.11.2013, zo sumy 80,30 Eur od 04.11.2013 do 24.11.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.10.2013 do 24.11.2013, zo sumy 80,30 Eur od 25.11.2013 do 22.12.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.11.2013 do 22.12.2013, zo sumy 80,30 Eur od 23.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 1446,66 Eur od 24.02.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,- Eur, len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1768,07 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 32,40 Eur, trovy právneho zastúpenia 321,75 Eur, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, uzavretej medzi stranami sporu dňa 18.11.2011, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý ´úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa zaviazal žalobca splácať v 42 mesačných splátkach, vrátane úrokov vo výške 8,37 Eur v termíne splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobca sa dostal do omeškania so splácaním úveru už pri prvej splátke z úveru, splatil len 1.607,47 Eur. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, pričom išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorá bola podpísaná žalobcom 18.11.2011 a žalovaným v tomto konaní 03.11.2011. Zásadnou právnou otázkou, ktorou sa zaoberal súd prvej inštancie bolo, či bola individuálne dojednaná a či nezakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie citoval ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, ďalej čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ust. § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a uviedol, že neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík s poukazom na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom dojednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tom nič nemení ani spôsob korporovania doložky do všeobecných zmluvných podmienok, t.j. ako vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste. Žalovaný v konaní len tvrdil, že žalobca rozhodcovskú zmluvu podpísal sám, nebolo to podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a od tejto rozhodcovskej zmluvy mohol aj odstúpiť. Súd prvej inštancie citoval ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že žalobca podal žalobu v 30 dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Dôvodmi bolo, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný súdom, ktorý nemal právomoc rozhodovať, keďže považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, ako aj namietal, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pričom poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, najmä vo vzťahu k zmluvnej pokute, úrokov a poplatkov, ich neprijateľnosť a rozpor s dobrými mravmi. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodná, pretože rozhodcovská zmluva je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalá v zmysle čl. 3, ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmlúv, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli. Súd prvej inštancie ešte zdôraznil, že žalobca sa domáhal aj odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o ktorom procesnom návrhu bolo rozhodnuté samostatným uznesením zo dňa 02.02.2015 s právoplatnosťou od 24.02.2015. 3. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného. Namietala nesprávne skutkové zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na právne posúdenie uplatneného nároku vo vzťahu k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Považovala ju za individuálne dojednanú, pričom uviedla, že bola uzavretá na základe dojednania medzi stranami sporu. Napadnutý rozsudok považovala za nepreskúmateľný z dôvodu, že s obsahom rozhodcovskej zmluvy sa súd nedostatočne vysporiadal. V tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu prax iných súdov, najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV16/2014 zo dňa 26.03.2009, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R54/2010, z obsahu ktorého vyplýva, že platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku, čiže skutočnosť začatia rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a teda ani nepriamo dôvodom neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. Zároveň poukázala aj na ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, najmä dôvodovú správu k uvedeným ustanoveniam, z ktorej vyplýva, že spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje právo voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak stane aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu bránila, bude považovaná za neprijateľnú. Uvedené v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovala. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súdom prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Napadnuté rozhodnutie považoval za spravodlivé, vydané v súlade so zákonom, navrhol ho potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie na prejednanie odvolania (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len Civilného sporového poriadku) v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 a nasl. Civilného sporového poriadku, prejednal vec bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 6. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 7. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá Civilného sporového poriadku sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že ust. Civilného sporového poriadku sa aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj zisteným skutkovým súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom. Súd prvej inštancie správne skúmal, či dojednaná rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne a či nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán sporu v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, vrátane rozhodcovskej zmluvy je dojednaná ako formulárová štandardná zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ - žalobca nemohol ovplyvniť, lebo bol predložený na predtlačenom formulári s textom vopred pripraveným. V súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv v prípade pochybností sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uvedené ustanovenie je totožné s čl. 5 Smernice 93/13 EHS, podľa ktorého v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne, keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne vychádzal z nepreukázaného individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, ako aj nemožnosti aplikovať zmluvné dojednania vzhľadom k tomu v rámci rozhodcovského konania boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, vyplývajúce z ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Vzhľadom na zachovanú zákonnú lehotu 30 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobe vyhovel. Namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého odôvodnenia rozhodnutia, ako nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli opodstatnené, lebo súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie, jeho odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 Civilného sporového poriadku (predtým § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016). Dojednanie o rozhodcovskej doložke, resp. spotrebiteľskej zmluve možno z ústavného hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ, podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, tak ako to umožňuje. Z týchto dôvodoch odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnej výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozsudku nie je prípustní odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.