Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/198/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212563 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314212563.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., X. S. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľov Slovenska so sídlom v Michalovciach, Farská 32, IČO: 42 331 579, právne zastúpeného JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom so sídlom v Michalovciach, Farská 32, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/4/2015 - 61 zo dňa 03.02.2015 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. II. P r i p ú š ť a sa vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, Michalovce, do konania. III. Žalobca je povinný n a h r a d i ť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 41,94 Eur na účet jeho advokáta JUDr. Imricha Hrubého, Farská 32, Michalovce v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 314,06 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 26.07.2013 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 210,85 eur. Okrem iného konštatoval, že výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predajnej cene mobilného telefónu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa s účinnosťou od 1. januára 2008 bola ako neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka. 2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a do výroku o trovách vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilné telefóny si mohla žalovaná kúpiť za riadne maloobchodné ceny bez hrozby sankcie a že dohodnuté zmluvné pokuty neprevyšovali výšku poskytnutých zliav z kúpnych cien mobilných telefónov. Odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. Namietal tiež vstup vedľajšieho účastníka do konania ako aj to, že mu bola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti tak, ako to špecifikoval vo svojom odvolaní. 3. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 41,94 Eur. 4. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 379 a § 380 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 5. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 6. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co 36/2015 a ani odvolacie námietky ho o tom nepresvedčili cit.: „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy“. 7. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. 8. Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života. 9. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). 10. Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. 11. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a OZ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. 12. Ustanovenie § 544 OZ umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 13. V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanej a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejme z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.“ 14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). 16. Ak žalobca používa naďalej zmluvnú podmienku, ktorá už bola právoplatne určená za neprijateľnú, nielenže porušuje zákonný zákaz používania takejto klauzuly (§ 53a OZ), ale takéto konanie je na úkor kvality a očisty verejného života (záujem na spotrebiteľských vzťahoch bez nečestných klauzúl - uznesenie súdneho dvora C-786/10, bod 50, rozsudok C-618/10 Banco Espanol, bod 42). Je preto logický dôvod konštatovať, že žalobca zavinil vznik trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak by nepoužíval už raz právoplatne súdom zakázanú zmluvnú podmienku (rozsudky Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Co 137/2010, tiež zo dňa 9.5.2011 sp. zn. 18Co 136/2010). 17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník vstúpil do konania a v podaní zo dňa 27.01.2015 uviedol, že vstupuje do konania v časti zmluvnej pokuty vo výške 358 Eur. Poukázal na zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. 18. Žalobcom uplatnená pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb a náhrady škody. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď uplatnenú sumu posúdil ako dva samostatne žalovateľné nároky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012) a priznal vedľajšiemu účastníkovu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 19. Odvolací súd preto rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 20. K námietke neprípustnosti odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach nepodmieňoval vstup vedľajšieho účastníka do konania výslovným súhlasom účastníka, na strane ktorého by mal vedľajší účastník vystupovať. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p.. v znení účinnom do 31.12.2014 mohol do konania vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. 21. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka, právnickej osoby, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania prostriedkom sledujúcim to, aby žalovaná ako spotrebiteľka mohla účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. 22. Právna úprava účinná od 01.01.2015 sa síce z dôvodu, že ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení, použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014, nemôžu ňou však byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou, nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy (v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal. 23. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 25. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 v ustanoveniach § 81 a nasl. upravuje inštitút intervencie (predtým vedľajšie účastníctvo), pričom obligatórnym predpokladom intervencie je právny záujem. Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, nepripúšťa vedľajšie účastníctvo občianskych združení, ktoré podľa doterajšej úpravy nemuseli preukazovať právny záujem. Nakoľko však podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, a podľa právnej úpravy O.s.p. účinnej v čase vstupu OZ do konania a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli naplnené podmienky vstupu OZ ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo správne pripustiť vstup vedľajšieho účastníka. 26. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v ním uplatnenej a vyčíslenej výške 41,94 Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08.04.2015 vo výške 26,56 Eur, režijný paušál vo výške 8,39 Eur, vrátane 20% DPH, ktoré je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť- s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).