Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/246/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214748 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314214748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci navrhovateľa A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., t.č. W. D. nad S., P.O. C. XX/XXX, XXX XX R. proti odporkyni A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 6, XXX XX D., za účasti mal. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6, XXX XX D., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C 226/2014-23 zo dňa 05.05.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ podal 30.12.2014 na súde návrh o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov argumentujúc, že dňa 30.04.2014 sa mu z manželského vzťahu s odporkyňou narodil v D. syn N. K.. Nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody, nebolo možné otcovstvo uznať súhlasným vyhlásením pred príslušnou matrikou a ani matka maloletého doposiaľ o to súd nepožiadala. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že s ním nesúhlasí, žiada ho zamietnuť, návrh považovala za účelový, navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní piatich rokov. Navrhovateľ sa v minulosti vyjadril, že keby bol uznaný za otca, chcel by požiadať prezidenta republiky o milosť. Má taktiež vedomosť o tom, že podobný pokus, teda dať sa zapísať ako otec dieťaťa podnikol už v minulosti, keď sa o to snažil v Z.. Okrem toho v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa mala vzťah aj s iným mužom, o ktorom si myslí, že je otcom mal. N.. O maloletého je náležite postarané, nič mu nechýba, všetkého má dostatok. Kolízny opatrovník mal. N. sa k návrhu matky na zamietnutie návrhu na určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pripojil a žiadal návrh zamietnuť. Súd prvého stupňa mal za to, že návrhu navrhovateľa vzhľadom na chýbajúce súhlasné vyhlásenie matky, ktoré nemožno žiadnym spôsobom nahradiť, nie je možné vyhovieť, preto návrh zamietol. Uviedol, že určenie otcovstva tak, ako sa ho domáhal navrhovateľ je možné len za existencie súhlasného prejavu oboch rodičov dieťaťa, ktoré musí byť zhodné. Súhlasnosť prejavu spočíva v tom, že v relevantných otázkach, ktoré sú predmetom tohto vyhlásenia sa obidva subjekty prejavujúce vôľu stotožnili, t.j. matka a muž zhodne vyhlásili, že muž je otcom ich dieťaťa. Súhlasné vyhlásenie rodičov je právnym úkonom, a preto by malo spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony, vôľa musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Prejav musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti, právny úkon svojim obsahom alebo účelom nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým mravom. Nakoľko v danom prípade chýbalo súhlasné vyhlásenie matky, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom nahradiť, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že matka dieťaťa priznala intímny vzťah v čase rozhodnom pre počatie aj s iným mužom, a teda v relevantných otázkach, ktoré sú predmetom takéhoto vyhlásenia sa obidva subjekty prejavujúce vôľu nestotožnili. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov zamietol, majúc za to, že nie je potrebné navrhovateľa ani vo veci vypočuť vzhľadom na stanovisko matky maloletého. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 90 a § 91 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že pokiaľ odporkyňa uviedla, že okrem neho mala vzťah s iným mužom, čím dokázala, že ho oklamala, znamená to, že je nedôveryhodná osoba. Nie je to možné, nakoľko bývala u neho a s nikým sa nestretávala. Všetok svoj pracovný a voľný čas trávila s ním, čiže ďalšia osoba, ktorú uviedla, je vymyslená a súd zaviedla. Súd žiadal, aby bol prítomný na pojednávaní. S názorom súdu, že nepokladal za potrebnú jeho prítomnosť na pojednávaní nesúhlasí. Súd pochybil, nakoľko nevykonal dôkazy. V súčasnosti je veľa otcov, ktorí sa o svoje deti nechcú starať. Súd pritom za otca neuznal jeho, ktorý chce ísť príkladom. Matka maloletého N. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že s navrhovateľom vzhľadom na jeho osobu nechce mať nič spoločné, nie je otcom mal. N. a skutočnosti, ktoré uviedol, nezakladajú sa na pravde. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Uviedol, že spôsob určenia otcovstva v zmysle návrhu navrhovateľa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov a nepochybne zistené skutočnosti, že otcom dieťaťa by mohol byť navrhovateľ. Navrhovateľ k vyjadreniam matky maloletého a kolízneho opatrovníka stanovisko nezaujal. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 18.04.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, , bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyjadrením rodičov. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Vecne správne sú dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na určenie otcovstva konkrétnou formou - súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasným vyhlásením rodičov je možné určiť otcovstvo len pri existencii dvoch jednostranných právnych úkonov, ktorými je prejavená vôľa osôb smerujúca k vzniku práv a povinností, ktoré právny predpis, konkrétne citované ust. § 90 Zákona o rodine s takýmto prejavom spája, pričom toto prehlásenie je potrebné realizovať buď pred matričným úradom alebo pred súdom, pričom právny poriadok neupravuje žiadny spôsob donútenia matky dieťaťa ani osoby, ktorá by mala byť otcom, aby uznávací prejav realizoval. Pokiaľ teda navrhovateľ navrhol určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a matka maloletého s určením otcovstva navrhovateľom označeným spôsobom nesúhlasila, dokonca uviedla, že navrhovateľ ani nie je otcom dieťaťa, nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ nepovažoval za potrebné navrhovateľa k návrhu vypočúvať. Podľa názoru odvolacieho súdu takýmto postupom neodňal právo navrhovateľa ako účastníka konania, súd by mal totiž poskytovať ochranu len takým návrhom na začatie konania, ktoré objektívne môžu viesť k ochrane záujmov, ktoré ako predmet záujmu navrhovateľ označí. Súd síce nesmie odmietať spravodlivosť, ale prejednávať má iba také návrhy, ktoré majú zmysel. Za situácie, že matka maloletého vyslovene odmietla súhlasné vyhlásenie k určeniu otcovstva, je zrejmé, že návrh navrhovateľa zmysel mať nemohol. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh zamietol, je jeho rozhodnutie správne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania. Čo sa týka trov odvolacieho konania, v odvolacom konaní navrhovateľ úspešným nebol, v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Túto náhradu nežiadal, náhradu trov konania nežiadala ani odporkyňa ani kolízny opatrovník, túto náhradu si v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, a preto ani nebol dôvod, aby odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval, nakoľko ide o konanie návrhové. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.