Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010378 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315010378.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom XX.XX.XXXX, v trestnej veci proti obvinenému H. V., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Q. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Q. sp. zn. XPv XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a vec vrátil prokurátori na došetrenie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote okresný prokurátor sťažnosť, ktorú následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti poukazuje na skutočnosti, ktorými prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie o odmietnutí obžaloby a vrátení na došetrenie a uvádza, že podľa jeho názoru, v danom prípade žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu práva na obhajobu a orgány prípravného konania vykonali vo veci všetky dôkazy, ktoré v danom prípade prichádzali do úvahy. Nie sú pochybnosti o tom, že uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, obvinený H. V. riadne prevzal, pretože elektronickou poštou potvrdil, že listovú zásielku prevzal X.XX.XXXX a taktiež prevzal aj predvolanie na výsluch na XX.XX.XXXX. Svoju neúčasť na úkone ospravedlnil, no prejavil vôľu pricestovať na územie Slovenskej republiky v roku XXXX, no ako vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu, nestalo sa tak a naďalej na výživu detí neprispieva, čo vysvetľuje tým, že spláca dlh, ktorý matka detí urobila v čase, keď bola v E.. V súvislosti s tým poukazuje na to, že prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona má iné postavenie ako ostatné trestné činy, najmä preto, že samotné neplatenie výživného ešte nie je trestným činom. V súvislosti s tým je potrebné preukázať, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej osoby sú také, že na výživu dieťaťa prispievať môže. Na druhej strane sa v danom prípade jedná o zákonnú povinnosť a ani jeden z rodičov sa nemôže vyhovárať, že nemal vedomosti o tom, že mal prispievať na výživu detí, až do doby, kým nie sú schopné samy sa živiť. Podľa jeho názoru, je značne problematické viesť konanie proti ušlému za okolnosti, keď orgány prípravného konania vôbec nemajú žiadne informácie o tom, kde sa povinná osoba nachádza a na základe toho nie sú vôbec schopné posúdiť, či sa jedná alebo nejedná o prečin zanedbania povinnej výživy s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej osoby. Bolo by tak možné urobiť iba vtedy, ak by sa bez ďalšieho vychádzalo z toho, že každý rodič je vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery schopný prispievať na výživu detí minimálnou sumou rovnajúcou sa 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu, k tomu je potrebné uviesť, že obvinený sa toho času zdržiava na území Spojeného kráľovstva U. F. a L. V.. V uvedenej krajine neplatenie výživného nie je trestné, preto akékoľvek úvahy o vyžiadaní obvineného z cudziny, prípadne o odovzdaní trestnej veci do cudziny, v danom prípade absolútne neprichádza do úvahy a poukazuje aj na to, že orgány U. F. ani nevykonávajú právne pomoci spočívajúce vo výsluchu obvineného, prípadne svedkov, dokonca ani v závažnejších trestných veciach, ani tam, kde je konanie obvineného trestné aj podľa právneho poriadku ich štátu. Pokiaľ ide o záver okresného súdu o tom, že v danom prípade nebol predtým vydaný európsky zatýkací rozkaz, je potrebné poukázať na ustanovenie druhej hlavy, prvého dielu Trestného poriadku, najmä ustanovenie § 492 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, podľa ktorého súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho ako štyri mesiace. V danom prípade prichádza do úvahy uloženie trestu s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu prikázal vo veci konať a rozhodnúť. Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie napadnutému výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná. Tak, ako to konštatuje v dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa, je z obsahu spisu zrejmé, že na obvineného H. V. bola dňa XX.X.XXXX podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že „ako otec mal. V. V., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. V., nar. XX.XX.XXXX, mal. V. V., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. V., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Q. sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po X.XXX,- Sk (XX,XX eur) mesačne a rozsudkom tohto istého súdu sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sumou XX,XX eur mesačne na každé dieťa do rúk matky detí H. S., od XX.XX.XXXX až doposiaľ, si v L. a na území L. kráľovstva U. F. a L. V. túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplní aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať môže a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu najmenej X.XXX,XX eur“. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie, založil na tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky na to, aby bolo proti obvinenému vedené konanie ako proti ušlému, teda, že neboli splnené podmienky uvedené v § 358 Tr. por. Z ustanovenia § 358 ods. 1 Tr. por. plynie, že konanie podľa ustanovenia tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. V súvislosti s tým poukazuje prvostupňový súd na skutočnosť, že prípravné konanie bolo vykonané ako konanie proti ušlému aj napriek tomu, že vyšetrovateľ pozná adresu, na ktorej sa obvinený zdržiava a dokonca viedol s obvineným pomerne rozsiahlu e-mailovú komunikáciu. Napriek tomu, že adresa pobytu obvineného bola známa, vyšetrovateľ ani prokurátor nepožiadal príslušný orgán krajiny, v ktorej bol zistený legálny pobyt obvineného, o právnu pomoc, na základe ktorej by bolo obvinenému doručené uznesenie o vznesení obvinenia a k veci by bol vypočutý. So záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že nie je zrejmé, že by skutočne boli splnené podmienky na vykonanie konania proti ušlému v zmysle ustanovenia § 358 ods. 1 Tr. por., je potrebné nateraz súhlasiť. Pre to, aby bolo možné takéto konanie vykonať, je potrebné zistiť, že osoba, proti ktorej sa trestné stíhanie vedie, sa tomuto konaniu vyhýba, či už pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. To, že obvinený sa zdržiava v cudzine, samo osebe nie je dôvodom pre to, aby konanie proti nemu bolo vykonané ako proti ušlému. Musí byť zistený motív, teda snaha obvineného vyhnúť sa trestnému stíhaniu, práve pobytom v cudzine. Tento záver však v danom prípade nateraz nie je možné urobiť. Je faktom, že aj keď bolo, resp. je známe miesto pobytu obvineného v cudzine, neboli orgány štátu, v ktorom sa obvinený zdržiava, požiadané o právnu pomoc. Tvrdenie prokurátora uvedené v sťažnosti, že orgány U. F. nevykonávajú právne pomoci spočívajúce vo výsluchu obvineného, prípadne svedkov, ani v závažnejších trestných veciach, nemá nateraz žiadne opodstatnenie (nehovoriac už o tom, že krajský súd zo spisu Okresného súdu Q. sp. zn. XXP/XX/XX, ktorý si vyžiadal, zistil, že takáto právna pomoc bola v uvedenej veci realizovaná) a ničím nie je nateraz preukázané ani jeho tvrdenie v tom smere, že na území L. kráľovstva U. F. a L. V. nie je neplatenie výživného trestné, preto úvahy o vyžiadaní obvineného z cudziny, prípadne odovzdanie trestnej veci do cudziny, v danom prípade neprichádzajú do úvahy. Už len z uvedených dôvodov je potrebné rozhodnutie okresného súdu považovať za správe, a preto krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.