Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoP/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210232 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315210232.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. F., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Y. práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina za účasti rodičov matky V. C., predtým F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX, Q., zast. JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, Hlavná 29, Prešov a otca V. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P.O.H. XX/XX, V. A., zast. JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou, so sídlom Námestie osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P 231/2015-89 zo dňa 12.04.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o trovách účastníkov konania. Mení rozsudok vo výroku o zaostalom výživnom za obdobie od 18.8.2015 do 12.4.2016 tak, že nedoplatok na výživnom vo výške 780,11 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 11C 10/2014 zo dňa 13.11.2014 v časti výšky výživného pre mal. Q. F., nar. X.XX.XXXX tak, že zvýšil výživné pre mal. Q. F. zo sumy 27,13 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15 dňa toho-ktorého mesiaca vopred od podania návrhu od 18.8.2015. Zaostalé výživné za obdobie od 18.8.2015 do 12.4.2016 vo výške 784,11 eur otcovi súd uložil povinnosť uhradiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky prvoinštančný súd zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu matky mal. dieťaťa, ktorá žiadala zvýšiť výživné zo sumy 27,13 eur mesačne od podania návrhu na zvýšenie výživného najskôr na sumu 150 eur mesačne a neskôr v priebehu konania túto sumu zvýšila na sumu 200 eur mesačne. Naposledy zvyšované výživné bolo v roku 2014, od kedy sa pomery na strane dieťaťa ako aj otca zmenili. Prvoinštančný súd zistil, že naposledy o výške výživného bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C 10/2014 zo dňa 13.11.2014. Výživné bolo určené od 13.1.2011 do vyhlásenia rozhodnutia ako zaostalé výživné a od právoplatnosti rozsudku vo výške 27,13 eur mesačne. V tom čase bol otec mal. dieťaťa nezamestnaný. Podľa výpovede otca tento je od 27.1.2016 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, inak pracuje v zahraničí ako agentúrny zamestnanec. Každoročne v čase do apríla je bez práce a zaevidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. V čase, keď je v Anglicku, jeho príjem predstavuje 150 - 200 libier týždenne. Náklady na bývanie predstavujú 85 libier týždenne a cestovné predstavuje 5 libier denne. Pokiaľ otec je na Slovensku, býva u rodičov, ktorým prispieva na spoločnú domácnosť sumou 100 - 150 eur mesačne. Má pôžičky vo výške 15.000 eur, túto sumu si postupne bral na to, aby mal na začiatok práce v Anglicku. Splátky pôžičky predstavujú 200 eur mesačne. Prvoinštančný súd zistil, že príjem otca predstavuje podľa potvrdenia zo dňa 18.10.2015 197,97 eur, zo dňa 25.10.2015 sumu 197,97 eur, zo dňa 1.11.2015 sumu 83,75 eur. Otec predložil prvoinštančnému súdu doklady o tom, že v novembri 2013, septembri 2013, júli 2013, júni 2013, apríli 2013, októbri 2013, auguste 2013 zaslal matke dieťaťa sumu po 100 eur. ďalej predložil doklady o kúpe šatstva zo dňa 3.12.2012, o zakúpení detského automobilu zo dňa 29.11.2011. Uviedol, že na výživu dieťaťa s snaží prispievať, matke dieťaťa zakúpil hračky, oblečenie, autosedačku a ďalšie veci za 250 libier. Celkovo jej poslal 700 eur. Súhlasil so zvýšením výživného. V súčasnej dobe posiela na výživu 30 eur mesačne, aj keď je určené po 27,13 eur. Je ochotný prispievať zvýšeným výživným na sumu 70 eur mesačne. Od 1.4.2016 nastupuje späť do Anglicka s príjmom 6,70 libier za hodinu pri pracovnom čase 40 hodín týždenne. Na ubytovanie dáva sumu 80 eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa mala príjem 226,72 eura ako rodičovský príspevok. Od 1.2.2016 jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 242,40 eur. Zo svojho príjmu dáva na stravu 200 eur, na drogériu 50 eur, na benzín 50 eur, na lieky 100 eur, na nájomné 50 eur a za škôlku uhrádza 40 eur mesačne. Dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, o čom predložila prvoinštančnému súdu lekárske správy a potvrdenia. Matka študuje na vysokej škole, kde školné podľa tvrdení a dokladov predložených pred prvoinštančným súdom jej uhrádza jej brat, spolu uhradil školné vo výške 2.670 eur. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 26 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a skonštatoval, že došlo k zmene pomerov. To, že dieťa podľa tvrdení matky trpí atopickým ekzémom, je okolnosť, ktorá bola známa už v konaní o určenie otcovstva (v predchádzajúcom konaní). Matka ukončila poberanie rodičovského príspevku, poberá dávky v hmotnej núdzi, býva u rodičov, ktorým prispieva na spoločnú domácnosť, je študentkou. Otec maloletého dieťaťa na rozdiel od predchádzajúceho obdobia je nezamestnaný, väčšinu roka však pracuje v Anglicku, takýmto spôsobom v Anglicku pracuje už 8 rokov. V súčasnosti bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 27.1.2016, avšak od apríla 2016 je opätovne v Anglicku, kde pracuje. Jeho príjem pri deklarovanom príjme 6,70 libry na hodinu pri deklarovanom 40 hodinovom pracovnom čase predstavuje týždenne 248 libier a mesačne 1.072 libier, čo v prepočte predstavuje 1.341,85 eur. V roku 2015 príjem otca pri príjme 197,97 libier týždenne predstavoval mesačne 791,88 eur (pozn. odvolacieho súdu - správne libier), čo predstavuje 991,21 eur. Otec maloletého dieťaťa pracuje len 9 mesiacov v roku. V roku 2015 za 9 mesiacov zarobil 8.920,89 eur, čo pri rozpočte na 12 mesiacov predstavuje 743,40 eura mesačne. V roku 2016 sa predpokladá obdobne, že otec zarobí 1.341,85 eur mesačne, za 9 mesiacov tento príjem predstavuje predbežne 12.076,25 eur, a tak mesačne sa predpokladá jeho mzda vo výške 1.006,38 eur. Prvoinštančný súd vo vzťahu k otcovi zohľadnil náklady na bývanie, čo mesačne predstavuje pri výške 85 libier na týždeň 425 eur a náklady na cestovné pri výške 5 libier denne predstavuje 124,17 eur. V priemere mesačne pri rozpočítaní na 12 mesiacov cestovné u otca predstavuje 93,12 eur a náklady na bývanie 318,75 eur. Prvoinštančný súd z príjmu otca, ktorý predstavuje v priemere mesačne 743,40 eur odpočítal náklady na bývanie 318,75 eur mesačne a náklady na cestovné 93,12 eur, kde ostáva otcovi z jeho príjmu 331,53 eur. Prvoinštančný súd určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého Samuela zvýšenou sumou 120 eur mesačne, pretože príjem otca s poukazom na jeho predchádzajúce obdobie a aktuálne obdobie je v každom roku vyšší a je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať takto zvýšené výživné. Po odrátaní výživného mu ostáva na ošatenie, stravu a ďalšie potreby suma 221,53 eur. Požadovaná výška výživného 200 eur podľa matky je neprimeraná aj s poukazom na zdravotné problémy maloletého dieťaťa, aj s poukazom na vek dieťaťa. Výživné vo výške 120 eur mesačne postačuje na uspokojenie potrieb v tomto veku. Preto v prevyšujúcej časti prvoinštančný súd návrh zamietol. Prvoinštančný súd vyčíslil dlžné výživné, keď od doposiaľ stanoveného výživného vo výške 27,13 eur mesačne zistil rozdiel od sumy 120 eur mesačne, kde tento dlh predstavuje mesačne 92,87 eur. Pri pomernom dlhu za august 2015, ktorý predstavuje 27,15 eur, prvoinštančnému súdu vyšiel nedoplatok na výživnom vo výške 746,96 eur, ktoré otcovi nariadil zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal, že matka uviedla náklady, ktoré nezodpovedajú skutočnej výške výdavkov na mal. Q.. Súd sa nevyspriadal s výškou výdavkov na dieťa a neuviedol, ktoré výdavky považuje za neoprávnené a ktoré za oprávnené a aké výdavky mal preukázané. Bolo preukázané, že matka na úhradu svojich potrieb je financovaná rodinou a výdavky mesačne 50 eur na nájom považuje otec za neoprávnené. Matka uviedla, že náklady na škôlku predstavujú sumu 40 eur mesačne. Zároveň uviedla, že maloletý navštevuje predškolské zariadenie na 4 hodiny a stravuje sa doma. Podľa príslušných právnych predpisov platných v meste Snina je mesačný príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou škôl a školských zariadení suma 9,50 eur na každé dieťa. Pričom tento príspevok neuhrádza osoba, ktorá je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Výdavky na stravu vo výške 200 eur otec považuje za nadhodnotené a takisto aj výdavky na lieky a drogériu vo výške 100 a 50 eur mesačne. Ako nadhodnotené považuje aj výdavky na cestovné vo výške 50 eur. Lieky sú dokonca hradené zo zdravotného poistenia a deti, ktoré majú alergiu, majú aj pri zabezpečení potravín úľavy. Namietal, že prvoinštančný súd nedostatočne zistil príjem otca, keď uviedol, že jeho príjem ako agentúrneho sezónneho zamestnanca predstavuje 6,70 libier týždenne, pričom nemá 40 hodinový pracovný týždeň, ale len 29,5 hodín týždenne. Náklady na bývanie vo Veľkej Británii sú vo výške 340 libier, teda 425 eur za 9 mesiacov. Prvoinštančný súd výdavky rozpočítal na 12 mesiacov, avšak tým znížil mesačné výdavky otca na bývanie v zahraničí. Naviac, neboli zohľadnené výdavky za obdobie, kedy otec žije na Slovensku. Súd nezohľadnil náklady odporcu na stravu, ošatenie, hygienické potreby, oblečenie, cestovné náklady na cestu do Slovenskej republiky a späť, na životnú úroveň vo Veľkej Británii. Prvoinštančný súd nezohľadnil ani skutočnosť, že otec uhrádza mesačne sumu 200 eur ako pôžičky a exekúcie. Namietal nesprávne určenú výšku zaostalého výživného, keď táto suma, ktorú určil súd, je nižšia. Prvoinštančný súd nezarátal do výšky poskytovaného výživného aj úhradu poistky otca v prospech mal. Q. mesačne sumou 22 eur, keď za 8 mesiacov táto výška predstavuje 176 eur. Preto žiadal, aby táto suma bola od výživného, ktorú uhrádza z titulu poistného, odpočítaná v rozsahu 140 eur ročne. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil. 3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila kolízna opatrovníčka, ktorá žiadala rozsudok prvoinštančného súdu v časti výšky výživného pre mal. Q. potvrdiť. 4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nemusí byť v súlade s očakávaniami otca maloletého dieťaťa. Žiadala rozsudok potvrdiť. Uviedla, že vo vzťahu k zdravotnému stavu maloletého dieťaťa predložila prvoinštančnému súdu všetky kópie dokladov o nákladoch, dokonca predložila aj výpis z karty poistenca mal. Q.. Uviedla, že suma 40 eur na predškolské zariadenie maloletého dieťaťa je suma, ktorá predstavuje priemerné mesačné náklady potrebné pre škôlku. Jedná sa predovšetkým o náklady na rôzne krúžky (anglický, telesná, náboženstvo), ale aj vystúpenia, výlety, kúpu príležitostného oblečenia, poplatok za plavecký kurz, dopravu autobusom, vstupenky do kina, výlety a rôzne iné kultúrne a športové aktivity v škôlke. Okrem toho s dieťaťom navštevuje psychologičku, kde vstupné vyšetrenie predstavovalo 5 eur a každé ďalšie vyšetrenie predstavuje 2,50 eur. Namietala, že otec spláca dlhy vo výške 200 eur mesačne, nepredložil doklad o veriteľoch. Matka maloletého dieťaťa zistila, že poistné od septembra 2015, ktoré mal platiť otec v prospech maloletého dieťaťa nie je uhrádzané a poistná zmluva zanikla. 5. Po tom, čo vec bola predložená odvolaciemu súdu, odvolací súd zistil, že na daný právny vzťah sa vzťahuje ustanovenie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo prvoinštančným súdom použité a je pre rozhodnutie v prejednávanej veci rozhodujúce. V súlade s ust. § 382 Civilného sporového poriadku a § 2 ods. 1 a § 395 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu aplikácie ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine vyjadrili v lehote 10 dní. K tejto výzve otec maloletého dieťaťa uviedol, že prvoinštančný súd vychádzal len z hypotetických príjmov, aj keď nezohľadnil výšku skutočného príjmu otca a nezaregistroval, že otec bude povinný platiť aj dane. Preto žiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní aplikoval ust. § 78 Zákona o rodine a rozsudok prvoinštančného súdu zrušil. Matka maloletého dieťaťa oznámila odvolaciemu súdu, že uzatvorila manželstvo, dieťa chodí do základnej školy do prvého ročníka a aj keď prvoinštančný súd citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine nepoužil, dokazovanie ohľadne zvýšenia výživného vykonal v intenciách tohto predpisu. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 6. Rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo vydané v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. Počnúc dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160 a 161/2015 Z.z. Podľa § 473 Civilného sporového poriadku bol Občiansky súdny poriadok zrušený. Počnúc dňom 1.7.2016 sa konania opatrovnícke vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti spravujú zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilným mimosporovým poriadok. Civilný mimosporový poriadok v ust. § 395 ods. 1 stanovuje, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s týmito intertemporálnymi ustanoveniami pri aplikácii a pri strete starého a nového predpisu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, platí princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Okrem toho platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo v praxi znamená, že ak boli vykonané procesné úkony účastníkov konania počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, vo sfére svojich účinkov sa tieto úkony prejavujú s relevanciou na konanie samotné aj počas účinkov nového procesného predpisu. Následky úkonov sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti ultraaktivita starého procesného predpisu, teda oživenie účinkov starého predpisu nie je prípustné. Preto aj odvolací súd v ďalšom konal o odvolaní otca maloletých detí podľa nového procesného predpisu. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil, že rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o trovách konania je správny, preto v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Odvolací súd zistil, že čiastočne odvolacie námietky otca vo vzťahu k stanoveniu výšky zaostalého výživného sú dôvodné a preto rozsudok v tejto časti zmenil. 7. Vo vzťahu k nároku na zvýšenie výživného podľa § 382 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 395 ods. 1, 2 CMP na daný právny vzťah je potrebné okrem všeobecných ustanovení tak, ako to uviedol prvoinštančný súd aplikovať aj ustanovenie § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Naposledy bolo stanovené právoplatne výživné zo strany otca na mal. Q. rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 11C 10/2014-95 zo dňa 13.11.2014 vo výške 27,13 eur mesačne, ktoré je povinný zasielať otec k rukám matky do 15.dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. V tom čase bolo zistené, že dieťa je v starostlivosti matky, matka sa o dieťa náležite stará. Má zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením liekov a stravy, pretože dieťa trpí atopickým ekzémom a potrebuje špeciálnu stravu. Matka poberala rodičovský príspevok v sume 190,60 eur do 6 rokov veku dieťaťa. Podľa prvoinštančného súdu v tom čase otec maloletého bol nezamestnaný. Preto bolo stanovené výživné v minimálnej výške. Ust. § 78 Zákona o rodine umožňuje vo výnimočných prípadoch prelomiť zásadu nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Je potrebné ale zistiť, či došlo k zmene pomerov, teda okolností dôležitých pre rozhodnutie o stanovení výšky výživného. K takejto zmene musí dôjsť na strane dieťaťa alebo oboch rodičov. Táto zmena môže mať charakter subjektívny aj objektívny. Na rozdiel od procesného predpisu zákon o rodine nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. K zmene výšky výživného dôjde len vtedy, keď na strane účastníkov konania došlo k zmene závažnejšieho charakteru. Zmenu závažnejšieho charakteru je potrebné vyhodnotiť v súlade nielen s kritériami, ktoré boli stanovované ako dôležité pre určenie výživného v pôvodnom rozhodnutí, ale náležite zistiť nový skutkový stav, nové okolnosti dôležité pre rozhodnutie a vyhodnotiť, či požadovaná, resp. stanovená výška výživného zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre zvýšenie alebo zníženie výživného. V prejednávanej veci prvoinštančný súd podrobne zistil okolnosti dôležité pre rozhodnutie o stanovení zvýšeného výživného na mal. Q.. Porovnal podrobne pomery otca, matky, ako aj samotného maloletého dieťaťa. Skonštatoval, že v skutočnosti od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keď dieťa nielenže vyrástlo, má výdavky aj v súvislosti s navštevovaním predškolského zariadenia, ale zvýšili sa výdavky v súvislosti s jeho ochorením, keď prvoinštančný súd v pôvodnom rozhodnutí o stanovení výšky výživného v konaní sp. zn. 11C 10/2014 konštatoval len zvýšené výdavky matky na stravu v súvislosti s atopickým ekzémom. V súčasnej dobe však tieto výdavky sa zvýšili o ďalšie náklady a to v súvislosti so zabezpečením liekov. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý prestal byť nezamestnaný, turnusovo pracuje v Anglicku, kde jeho príjem v roku 2015 predstavoval 743,40 eur a prvoinštančný súd predpokladal, že v roku 2016 bude príjem otca vyšší, podľa prepočtov približne 1.006,38 eur. Od príjmu otca prvoinštančný súd odrátal všetky nevyhnutné výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním, dopravou do zamestnania, ako aj ďalšie náklady. Príjem otca oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu je vyšší, odôvodňujú platiť zvýšené výživné na sumu 120 eur mesačne. Príjem matky je takmer nezmenený, pretože matka je sústavne v čase rozhodovania prvoinštančného súdu odkázaná na štátnu dávku sociálnej pomoci, kde jej príjem ako dávky v hmotnej núdzi predstavuje 242,40 eur oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy ako rodičovský príspevok dostávala sumu 199,60 eur. Preto zvýšenie výživného na maloletého Q. je dôvodné a zodpovedná zvýšeným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré potreby sa zvýšili závažnejším spôsobom a k závažnejším zmenám došlo najmä na strane otca, kde jeho príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu je vyšší. Odvolací súd sa zaoberal odvolacími námietkami otca maloletého dieťaťa, keď otec namietal, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s výškou výdavkov na maloleté dieťa. Táto okolnosť nie je pravdivá, pretože prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí veľmi podrobne sa vysporiadal s výdavkami matky na maloleté dieťa a tieto výdavky aj presne pomenoval a vyčíslil. Úlohou prvoinštančného súdu nebolo uviesť, ktoré výdavky považuje za neoprávnené a ktoré výdavky považuje za oprávnené, pretože všetky výdavky, ktoré matka pred prvoinštančným súdom konštatovala, sú výdavkami, ktoré bez ďalších pochybností nie je možné považovať za neodôvodnené. Dôvodnosť týchto výdavkov nerozporoval v priebehu prvoinštančného konania ani samotný otec a kolízna opatrovníčka. Výdavky matky maloletého dieťaťa a náklady na úhradu potrieb maloletého dieťaťa vrátane potrieb matky sú vysoké, značne prevyšujú jej príjem. Matka je finančne závislá na pomoci, ktorú jej podľa zistení prvoinštančného súdu poskytujú jej príbuzní, najmä rodičia a brat, kde najmä brat jej poskytol finančné prostriedky v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie (na vzdelanie). Otec mal. dieťaťa v odvolacom konaní rozporoval výšku výdavkov maloletého dieťaťa v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia, kde matka tieto výdavky spojené so škôlkou vyčíslila na sumu 40 eur. Podľa interných predpisov platných v mieste bydliska maloletého dieťaťa podľa otca tieto výdavky by mali predstavovať 9,50 eur a v rodine, kde rodič je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, táto položka sa ani neplatí. Odvolací súd musí konštatovať, že matka maloletého dieťaťa nekonštatovala v návrhu na začatie konania, že ide o výdavky určené na škôlku vo výške 40 eur, ale že ide o výdavky spojené so škôlkou maloletého dieťaťa. To, aké má maloleté dieťa výdavky priamo v súvislosti s návštevou škôlky, matka maloletého dieťaťa preukázala v potvrdení z materskej školy, ktoré je súčasťou spisového materiálu. Z tohto potvrdenia vyplýva, že matka je povinná prispievať do fondu združenia rodičov 15 eur, do triednického fondu 10 eur, príspevok do občianskeho združenia 5 eur, na kultúrne a spoločenské podujatia uhrádza dieťaťu 20 eur a poplatky za krúžky (pohybový a angličtina) predstavujú 30 eur. Okrem toho matka je povinná zabezpečiť dieťaťu prezuvky, pohodlné oblečenie, pyžamo, náhradné oblečenie, toaletný papier, vreckovky, mydlo, papierové obrúsky a hrebeň a neskôr aj zubnú kefku, pastu a pohár. Tieto výdavky v priemere mesačne vrátane nákladov na ostatné potreby maloletého dieťaťa v materskej škole, predstavujú 40 eur mesačne, pričom všetky tieto výdavky zabezpečuje z vlastného matka. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní rozporoval všetky výdavky matky maloletého dieťaťa ako nadhodnotené. Odvolací súd musí konštatovať, že v priebehu prvoinštančného konania žiaden z účastníkov konania vyčíslené výdavky matky na stravu 200 eur, lieky 100 eur, drogériu 50 eur, cestovné 70 eur nerozporoval. Výdavky na stravu vo výške 200 eur mesačne, sú výdavky, ktoré sú primerané potrebám dieťaťa, pretože dieťa okrem atopického ekzému trpí aj potravinovou alergiou, ktoré ochorenie má celoživotný charakter a kde sú vysoké výdavky na zabezpečenie takej stravy, ktorá by zmierňovala ochorenie dieťaťa. Výdavky na lieky majú taktiež celoživotný charakter, niektoré výdavky v súvislosti s liekmi sú uhrádzané zdravotnou poisťovňou, časť týchto liekov je uhrádzaná z vlastných prostriedkov matky, najmä výživové doplnky a v tejto súvislosti sú vysoké výdavky aj na zabezpečenie kvalitného ošatenia, ale najmä sústavnú údržbu tohto oblečenia. Tieto skutočnosti predstavujú notoricky známe okolnosti dostupné v bežných informáciách v súvislosti s ochorením na atopický akzém a na potravinovú alergiu. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní rozporoval svoj príjem, keď tvrdil, že nepracuje 40 hodín týždenne, ale len 29,5 hodín týždenne, pričom prvoinštančný súd vychádzal nie z čistej mzdy, ale jeho hrubej mzdy. Otec maloletého dieťaťa však nepreukázal prvoinštančnému súdu a ani odvolaciemu súdu svoje výpisy mzdových listov, resp. výplatných pások v slovenskom jazyku. Sám pred prvoinštančným súdom uviedol na pojednávaní a predložil o tom doklady v anglickom jazyku, ktorý nie je úradným jazykom, že jeho týždenný pracovný fond jej 40 hodín. Tieto doklady pred prvoinštančným súdom ani tvrdenia otca nikto nerozporoval, dokonca sám otec na týchto informáciách trval, preto súčasná námietka využitia fondu pracovného času otcom je považovaná odvolacím súdom ako nedôvodná. Otec maloletého namietal, že jeho nájomné vo výške 425 eur mesačne počas 9 mesaicov v Anglicku prvoinštančný súd rozrátal na 12 mesiacov a nezohľadnil nájom vo výške 50 eur mesačne za 3 mesiace na Slovensku. Tu je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd mesačné nájomné síce vyčíslil na 12 mesiacov v roku v Anglicku, avšak táto okolnosť podstatným spôsobom neovplyvňuje obraz o výdavkoch otca v zahraničí, keď opäť výšku nájomného a jeho výdavkov v súvislosti s bývaním otec žiadnym spôsobom prvoinštančnému súdu nepreukázal a tak jeho tvrdenie ostalo bez relevantného dôkazu, ktoré tvrdenie prvoinštančný súd zohľadnil. To, že otec uhrádza na území Slovenskej republiky alebo niekomu inému finančné prostriedky za bývanie 50 eur mesačne preukázané nebolo. Taktiež výška je sporná, keď otec tvrdil, že toto nájomné predstavuje 100 - 150 eur ako príspevok na spoločnú domácnosť rodičom. Pritom neuviedol, z čoho táto položka pozostáva. V odvolaní tvrdil, že ide o výdavky na nájomné a preto nie je možné túto položku vzhľadom na nejednoznačnosť a rozpornosť zobrať do úvahy a odpočítať od príjmu otca už aj s poukazom na to, že úhrada výživného má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je bez pochybností, že otec má výdavky na stravu, ošatenie, cestovné na Slovensku, ale tieto položky prvoinštančnému súdu nielenže neoznačil ale ich ani nevyčíslil. V konečnom dôsledku však výdavky na výživné pre mal. dieťa majú prednosť pred všetkými ďalšími výdavkami otca maloletého dieťaťa. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na to, že prvoinštančný súd nezohľadnil pri zisťovaní príjmu otca maloletého dieťaťa aj štátne dávky, na ktoré otcovi vzniká nárok v čase, keď je evidovaný ako nezamestnaný. To, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca maloletého dieeťaťa, platí aj pre prípad, že otec uhrádza z titulu pôžičiek sumu 200 eur mesačne. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktorý nie je nevyhnutný, súd pri ustálení majetkových pomerov neprihliada. Taktiež nie je možné započítať plnenie otca maloletého dieťaťa do výšky mesačnej splátky výživného, z titulu poistného vo výške 22 eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa nepredložil doklad svedčiaci o plnení si tohto záväzku a matka maloletého dieťaťa dokonca rozporovala, či daný poistný vzťah trvá. Preto odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 8. V súvislosti s úhradou výživného v tomto konaní nie je možné započítať, resp. zohľadniť okolnosť, že otec s maloletým dieťaťom sa už dlhší čas nevidel. Úprava styku je vecne samostatným konaním, kde tento styk otca je upravený v pôvodnom rozsudku č.k. 11C 10/2014-95 Okresného súdu Humenné a je potrebné sa, pokiaľ nedošlo ku zmene pomerov, rozsudkom spravovať. Výživné vo výške 70 eur mesačne za súčasných pomerov oboch rodičov a maloletého dieťaťa by nezodpovedalo potrebám maloletého dieťaťa a zásadám určovania výživného. 9. Odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku v spojení s § 177 ods. 2 písm. a/ a § 219 ods. 3 CSP zmenil rozsudok prvoinštančného súdu pri určení výšky dlžného výživného, keď námietka otca maloletého dieťaťa, že došlo k nesprávnemu vypočítaniu dlhu na výživnom je dôvodná. V skutočnosti dlh na výživnom predstavuje mesačne 92,87 eur. Pomerná časť za august 2015 predstavuje 37,15 eur a za mesiace tak, ako ich uviedol prvoinštančný súd september, október, november a december roku 2015 a za mesiace január, február, marec, apríl roku 2016 spolu dlh predstavuje 742,96 eur. Tento dlh predstavuje nedoplatok vo výške 120 eur mesačne pri zohľadnení mesačnej úhrady výživného 27,13 eur. Spolu tak čiastočný nedoplatok za august 2015 vo výške 37,15 eur + nedoplatok za september až apríl 2015, 2016 vo výške 742,96 eur predstavuje zaostalé výživné 780,11 eur v správnej výške. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.