Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212128 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315212128.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci manželky C. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, D., adresa na doručovanie: 1. C. XXXX/X, D., právne zastúpenej JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, Hlavná 29, Prešov proti manželovi C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, D., t. č. bytom T. XXXX/XXX, D., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6C 267/2015 - 50 zo dňa 26.04.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom manželstvo manželov C. E., rod. V. a C. E., uzatvorené dňa 26.02.1976 pred Mestským národným výborom v Snine, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Snina, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozviedol. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Uviedol, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že boli splnené všetky podmienky pre rozvod manželstva, keďže žiadna z funkcií manželského života nie je naplnená. Súd považoval manželstvo účastníkov konania za dlhodobo rozvrátené, lebo vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo narušené a tento stav je nenapraviteľný. Účastníci konania už niekoľko rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nekontaktujú sa, nekomunikujú medzi sebou, finančne spolu nehospodária, intímne spolu nežijú a ani sa nestarajú o maloleté deti. Výsluchom účastníkov konania bolo preukázané, že aj pred tým, ako došlo k oddeleniu manželského spolunažívania v spoločnej domácnosti, už vtedy ich manželstvo vykazovalo znaky rozvráteného manželstva, pretože ich spájalo len spolunažívanie v jednom rodinnom dome, kde každý z manželov žil samostatne a oddelene na osobitných poschodiach, pričom už vtedy sa ani nerozprávali. Ďalšie trvanie manželstva by bolo len formálnym predlžovaním manželského zväzku, čo nie je v súlade so Zákonom o rodine. Manžel poukazoval len na ekonomické dôvody, pre ktoré by malo byť manželstvo zachované. Táto oblasť však je len jednou z funkcií manželstva a navyše manželka so spolužitím a ani so zachovaním ekonomickej funkcie manželstva nesúhlasila. Súd dôkaz o užívaní liekov manželkou nepovažoval za nevyhnutný pre rozhodnutie, lebo skutočnosť, že manželka mala zdravotné problémy a že sa podrobila psychiatrickej liečbe, nebola medzi účastníkmi konania sporná. Túto skutočnosť už ďalej nebolo potrebné dokazovať. Z tohto dôvodu súd vykonanie dôkazu nepripustil. Súd konštatoval, že manželstvo účastníkov už neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené a nie je predpoklad k zlepšeniu vzťahov medzi manželmi. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie manžel. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci. Zdôraznil, že manželka má zdravotné problémy, obaja sú v dôchodcovskom veku s nízkymi príjmami a mali by si navzájom do budúcna pomôcť. Poukázal na to, že býva v podnájme, lebo dom, ktorý postavil a ktorý previedol na manželku v roku 2009, je odpojený od energií. Napriek tomu, že mali s manželkou aj nejaké obdobie, keď sa nerozprávali a manželka sa zdržiavala na poschodí a on na prízemí rodinného domu, vždy o sebe vedeli, či je všetko v poriadku. Ďalej uviedol, že v rodinnom dome má len právo bývania odvodené z rodinnoprávneho vzťahu a uvedený právny dôvod bývania po rozvode zaniká. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že poukazoval najmä na tieto ekonomické dôvody, pre ktoré by malo manželstvo trvať. Podľa súdnych rozhodnutí, to, že účastníci v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti, nemusí znamenať, že manželstvo neplní spoločenské funkcie v zmysle Zákona o rodine a že nie sú predpoklady k tomu, aby manželské spolužitie obnovili. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Účelom manželstva je aj funkcia hospodárska a funkcia vzájomnej pomoci, v prípade dlhoročných manželstiev môže účel manželstva napĺňať poskytovanie osobnej pomoci tomu z manželov, ktorý ju potrebuje s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav alebo iné okolnosti. Podľa názoru manžela súd prvej inštancie nevykonal podrobné dokazovanie týkajúce sa posúdenia toho, či sú v tomto prípade splnené podmienky na rozvod manželstva. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na rozvod manželstva zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 380 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 05.10.2016 (§ 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. 4. Podľa § 395 ods. 1, 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 6. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojenie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí a funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne pomáhajú, ako aj funkcie hospodárskej spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom podľa svojich schopností a možností. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat manželstva. 7. Rovnako ako súd prvej inštancie i odvolací súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia medzi manželmi nie je možná. Manželka považuje manželstvo za nefunkčné už 20 rokov, pričom uviedla, že každý z nich mal vlastný život. Aj keď bývali v rodinnom dome, žili oddelene každý na inom podlaží, nehospodárili spolu. Manžel potvrdil, že spoločne ani len nekomunikovali. V konaní bolo ďalej preukázané, že manželia v súčasnosti spolu už nebývajú vyše dvoch rokov. Za takejto situácie, keď manželia nežijú dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nekomunikujú spolu, nemajú žiadne spoločné väzby, odvolací súd manželom namietané odvolacie dôvody nepovažoval za opodstatnené. Možno preto konštatovať, že manželstvo účastníkov je trvalo vážne narušené a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. 8. Pokiaľ manžel v podanom odvolaní opätovne poukazoval na ekonomický dopad rozvodu na jeho postavenie, odvolací súd uvádza, že ekonomická a hospodárska funkcia manželstva je len jednou z funkcií manželstva. Pokiaľ všetky ostané zložky nefungujú, nemožno manželstvo založiť len na tejto jedinej funkcii. V danom prípade navyše bolo preukázané, že hospodárska funkcia manželstva nebola naplnená ani počas trvania manželstva, keďže manželia žili oddelene, spoločne nehospodárili a nebolo ani len tvrdené, že si vzájomne počas manželstva pomáhali. Manželka absolútne vylúčila možnosť obnovy manželského spolužitia s manželom. Zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva preto boli splnené. 9. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak manželstvo manželov rozviedol. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok o rozvode manželstva ako správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.