Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/141/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212207 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315212207.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: CRIF- Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, P., t.č. trvale bytom V. XXXX/XX, P., o zaplatenie 1733,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/538/2015-67 zo dňa 29.02.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 1733,90 eur s príslušenstvom. Predmetné rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané uzavretie zmluvy o poskytnutí balíku služieb medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe ktorej a následne vydanej zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie na účte žalovaného. Žalovaný sa predmetný úver poskytnutý formou povoleného prečerpania zaviazal splácať v deň konečnej splatnosti úveru. Z dôvodu neplnenia jeho zmluvných povinností právny predchodca žalobcu listom označeným „odstúpenie od zmluvy“ vypovedal zmluvu a žiadal žalovaného o zaplatenie zostatku úveru bezodkladne po doručení výpovede. Súd prvej inštancie poukazujúc na §§ 48, 107, 457, 451, 458, 524 Občianskeho zákonníka, §§ 497, 708, 709, 710 Obchodného zákonníka, § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., aplikujúc Smernicu Rady č. 93/13/EHS a po zistení relevantných skutočností ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej je nutné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravených v Občianskom zákonníku, bez ohľadu na určenie typov zmlúv. K predmetnému záveru dospel s poukazom na skutočnosť, že na strane dodávateľa vystupuje veriteľ, finančná inštitúcia a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť vopred pripravený obsah návrhu na uzavretie zmluvy. Následne posúdil odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka pričom ex offo prihliadol na inštitút premlčania a zistil, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené najneskôr do 20.02.2013 a keďže bola žaloba podaná po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nárok žalobcu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy je nutné posúdiť v zmysle Občianskeho zákonníka a v zmysle Občianskeho zákonníka sú si strany povinné vydať to, čo vzájomne plnili, pričom premlčacia doba v takomto prípade je dvojročná. Odstúpením od zmluvy táto bola zrušená a účastníkom zmluvy vzniklo právo požadovať od druhej zmluvnej strany vydanie bezdôvodného obohatenia teda u žalobcu rozdiel medzi čerpanou výškou finančných prostriedkov a uhradenou výškou finančných prostriedkov. 2. Súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ako úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil. 3. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Namietol záver súdu prvého stupňa v tom, že v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky účinnými v čase uzavretia zmluvy nie je možné posudzovať tento právny vzťah ako spotrebiteľský. Poukázal na to, že smernica v súlade s právom Európskej únie nemá priamu účinnosť a nemožno jej ustanovenia priamo aplikovať na právne vzťahy medzi jednotlivcami. Poukázal na to, že súd vychádzal z neprípustnej právnej analógie. Pokiaľ sa týka dokumentu s názvom Odstúpenie od zmluvy, tento je nutné posudzovať z hľadiska jeho obsahu a v danom prípade právny predchodca len vyčíslil dlžnú sumu a upozornil žalovaného na možnosť navýšenia tejto sumy z dôvodu zúčtovania úrokov a poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka v danom prípade. Ak by aj išlo o odstúpenie od zmluvy, v danom prípade je nutné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu v zmysle Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že ak by veriteľ využil oprávnenie dané mu zákonu a od zmluvy odstúpil, a tým by sa dostal do horšieho postavenia ako k tomu dospel súd prvého stupňa , bola by táto situácia neprijateľná. Z týchto dôvodov žiadal aby súd posúdil nároky z tejto zmluvy podľa Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Poukázal na to, že jedná sa o absolútny obchod uzavretý medzi účastníkmi konania a nie je relevantné to , že žalovaný nie je podnikateľom, napriek tomu je nutné aplikovať obchodnoprávne ustanovenia v tejto veci. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní nie sú ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a takýmto postupom sa vytráca zmysel kategórie absolútneho obchodu. Obchodným zákonníkom by sa mali vzťahovať aj právne vzťahy vzniknuté zo zosplatnenia úveru. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu a vyhovel žalobe a priznal náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok pričom bol viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods.1 C. p. s. ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 C. p. s. a dospel k záveru , že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov a taktiež správne právne posúdil vec tak, že na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne interpretoval a vyložil. 7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s vyjadreniami strán v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na jeho presvedčivosť a podrobnosť. 8. Pokiaľ sa týka podstatných tvrdení uvedených v odvolaní, odvolací súd k týmto považuje za potrebné uviesť, že v danej veci nepochybne sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným . Tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, pokiaľ na jednej strane stoji dodávateľ, ktorý profesionálne poskytuje svoje služby v danom prípade pri poskytovaní úverov a na strane druhej spotrebiteľ fyzická osoba, ako to vyplýva z jeho označenia v zmluve, ktorá nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, niet pochybnosti o tom, že sa jedna o spotrebiteľský vzťah napriek tomu, že tento právny vzťah medzi účastníkmi konania je absolútnym obchodom. Nepochybne teda je nutné uplatňovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa v tomto prípade tak, ako to správne aplikoval súd prvej inštancie. 9. Pokiaľ sa týka posúdenia listiny označenej ako Odstúpenie od zmluvy ( č.l. 30 spisu ) aj v zmysle § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka ako aj § 34 Občianskeho zákonníka či výkladových pravidiel uvedených v § 35 Občianskeho zákonníka nepochybne sa jedná o prejav vôle právneho predchodcu žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy, čo vyplýva nielen z názvu, ale aj z obsahu tohto dokumentu. Právny predchodca žalobcu v názve, ale aj v samotnom texte oznámil, že odstupuje od zmluvy, ktorá je tam presne špecifikovaná, čo korešponduje s ustanovením § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri použití noriem občianskeho práva v takýchto právnych vzťahoch. Ani toto tvrdenie žalobcu teda odvolací súd nepovažoval za dôvodné 10. Pokiaľ sa týka odvolacích tvrdení ohľadom použitia ustanovení Obchodného zákonníka a v tej súvislosti aj štvorročnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.04.2015 pod spisovou značkou 3NCdo14/2014 z ktorého je zrejmé, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj s poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejme, že odvolacie tvrdenia žalobcu nie sú dôvodné. Bolo ustálené, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, kedy aj napriek tomu, že táto zmluva bola založená pred účinnosťou § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, požijú sa prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie správne použil inštitút dvojročnej doby premlčania pri platnom odstúpení od zmluvy. Účinnosťou citovaného zákona sa vzťahuje tento zákon aj na právne vzťahy, ktoré boli založené aj pred dňom jeho účinnosti. Odvolací súd poukazuje tiež na obdobné rozhodnutia či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 5Mcdo/20/2009, alebo Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/26/2012. 11. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné, preto rozsudok prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolaní úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil. 13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.