Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoP/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213951 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315213951.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci mal. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko E., dieťa rodičov E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.. F. XXX/XX, E., zastúpenej JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 440, Medzilaborce a R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X, zastúpeného JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom so sídlom Vajanského 43, Prešov, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 11. 03. 2016, č. k. 10P/334/2015-49 takto jednohlasne r o z h o d o l : Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyživovaciu povinnosť otca k mal. E. určenú rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24. 09. 2013, č. k. 10P/185/2013-34 zvyšuje zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 11. 12. 2015 do budúcna s tým, že takto určené výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 10P/185/2013 zo dňa 24. 09. 2013 v časti výšky výživného pre mal. E. tak, že zvýšil výživné zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do prvého dňa toho - ktorého mesiaca vopred od 11. 12. 2015. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, zaostalé výživné za obdobie od 11. 12. 2015 do 11. 03. 2016 vo výške 99 Eur zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 31. 05. 2016 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 10P/185/2013. Maloletá bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť výživné 50 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného maloletá navštevovala X.ročník základnej školy, matka poberala opatrovateľský príspevok na svoju matku vo výške 220 Eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa. Otec bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a pracoval na dohodu s príjmom 50 Eur mesačne, zároveň splácal dlhy v celkovej výške 2 500 Eur. Oproti poslednej úprave výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je žiačkou X..ročníka základnej školy a v súvislosti s prechodom maloletej na druhý stupeň základnej školy došlo k zvýšeniu nákladov na školské pomôcky a na mimoškolskú činnosť. Maloletá reprezentuje školu na súťažiach vo výtvarnej výchove, matematike, prírodovede, či recitovaní; navštevuje tance a počítačový krúžok. Matka hradí maloletej stravné v škole vo výške 19 Eur mesačne, výtvarný krúžok vo výške 7 Eur mesačne, poplatok ZRPŠ v škole 7 Eur ročne, poplatok do fondu ZUŠ 10 Eur ročne. Maloletá nosí okuliare, v súvislosti s čím má matka zvýšené náklady. Matka maloletej v súčasnosti nemá žiaden príjem, pretože dňa 29. 02. 2016 jej zomrela matka, na ktorú poberala opatrovateľský príspevok vo výške 220 Eur mesačne; je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ale o zaradení doposiaľ nebolo rozhodnuté, rovnako ako o dávke v hmotnej núdzi. Matka s maloletou býva v rodičovskom dome a náklady na bývanie matky predstavujú sumu 100 Eur mesačne a 27 Eur mesačne za telefón, internet, káblovú televíziu. Oproti poslednej úprave výživného došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorý je zamestnaný s mesačným príjmom 597,77 Eur mesačne. Otec uzatvoril nové manželstvo a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči mal. J. I. J., nar. XX. XX. XXXX. Otec spolu s manželkou a dcérou býva u rodičov manželky. Na bývanie prispievajú sumou 50 Eur mesačne a platia náklady na drevo a kúrenie vo výške 600 Eur ročne. Ďalšie náklady otca predstavujú sumu 204 Eur mesačne na splátku úveru (15 000 Eur), ktoré finančné prostriedky použil na kúpu motorového vozidla, keďže do zamestnania dochádza autom 10 km z dôvodu trojzmennej prevádzky. Náklady na cestovné predstavujú mesačne sumu 50 Eur. Oproti poslednej úprave výživného došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca, zároveň mu pribudla vyživovacia povinnosť, a preto súd pri určovaní zvýšeného výživného zohľadnil aj túto skutočnosť. Na druhej strane súd vzal zreteľ aj na skutočnosť, že na úhradu nákladov na domácnosti sa má podieľať aj manželka otca, a preto zvýšil výživné na sumu 80 Eur mesačne. Pre právnu kvalifikáciu dôvodov rozhodnutia citoval ust. § 26 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej. V škole je aktívna dosahuje výborné školské výsledky. Reprezentuje školu na súťažiach v recitovaní, matematike, prírodovede či výtvarnej. Okrem školských aktivít sa venuje aj mimoškolským aktivitám ako sú Erko tance, počítačový krúžok, navštevuje krúžok mažoretiek a venuje sa aj florbalu. Má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť pravidelne s maloletou chodieva na kontroly k oftalmológovi a maloletá nosí dioptrické okuliare. Do XX. XX. XXXX bol príjem matky 244,04 Eur pozostávajúci z peňažného príspevku za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Od XX. XX. XXXX z dôvodu úmrtia opatrovanej osoby príspevok za opatrovanie jej bol odňatý. Od 01. 04. 2016 sa zamestnala na 50 % úväzok u zamestnávateľa E. Q., M. XX, U. s hrubou mzdou 202,50 Eur. Jej mesačné výdavky pozostávajú z nájomného 100 Eur mesačne, stravného za maloletú 19 Eur mesačne, ďalej za výtvarný krúžok 7 Eur, internet, káblovú televíziu a pevnú linku 27 Eur mesačne, za mobilný telefón 20 Eur mesačne a za mobilný telefón maloletej 10 Eur mesačne. Výdavky na ošatenie, stravu, školské pomôcky a na iné maloletej predstavujú 200 Eur mesačne. S úhradou výdavkov na maloletú jej pomáhali do smrti jej matky obaja rodičia, od 29. 02. 2016 už len otec matky. Okrem toho má matka výdavky na poplatok do fondu ZUŠ 10 Eur ročne a príspevok do fondu ZRPŠ 7 Eur ročne. Maloletej sa v ostatnom období kazia aj zuby, a preto navštevuje stomatológa, kde ošetrenie jedného zuba predstavuje 12 Eur, čo tiež zvyšuje výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletej. Príjem otca spolu s príjmom jeho manželky predstavuje 794,49 Eur (príjem manželky otca je v sume 226,72 Eur mesačne a pozostáva z rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur a prídavku na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne). Otec v konaní nijako nepreukázal, že uhrádza výdavky na palivové drevo, nepredložil ani nájomnú zmluvu na úhradu výdavkov za nájom. Zdokladoval len úhradu nákladov SIPO za mesiac február 2016 a výdavky na životnú poistku mal. Sáry, výdavky za mobilný telefón či spotrebiteľský úver, na ktorých výdavkov je povinná podieľať sa aj manželka otca, pričom za nájom či ostatné výdavky ako napr. palivové drevo sú povinní podieľať sa aj ostatní členovia rodiny, t. j. rodičia manželky otca či jej brat. Ďalej matka poukázala na to, že otec si ponechal po rozvode manželstva motorové vozidlo značky S., a preto nepotreboval zakupovať nové motorové vozidlo a takýmto spôsobom sa zadĺžiť. Ak sú výdavky na ročné dieťa - mal. J. vo výške 300 Eur mesačne, otec si musí uvedomiť, že nemôže zvýhodňovať jedno dieťa pred druhým. Mal. E. má takisto právo podieľať sa na životnej úrovni nielen svojej matky, ale aj svojho otca, ktorý sa s maloletou stýka nepravidelne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a zvýšiť výživné na sumu 130 Eur mesačne od 11. 12. 2015 do budúcna a uhradiť matke maloletej trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. 4. Otec k podanému odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že matka v odvolaní neuviedla jediný opodstatnený argument, na základe ktorého by bolo možné súhlasiť s tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že súd dospel k záveru na základe vykonaného dokazovania, t. j. listinných dôkazov a výsluchom účastníkov konania. Poukázal aj na to, že matka je od 01. 04. 2016 zamestnaná, o čom svedčí predložená kópia pracovnej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu. 5. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že súdom určené výživné vo výške 80 Eur mesačne považuje za neprimerané potrebám mal. E. a možnostiam a schopnostiam otca. Otec by mal zohľadniť potreby oboch svojich mal. detí a nepoukazovať iba na výdavky pre mladšiu dcéru J.. Životná úroveň mal. E. sa odvíja i od sumy, akou prispieva otec na jej výživu. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 7. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. 8. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka matky, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil nie je opodstatnená. 10. Z ust. § 26 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine vyplýva, že ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 11. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že posledná úprava vyživovacej povinnosti sa realizovala rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24. 09. 2013, č. k. 10P/185/2013-34. Uvedeným rozhodnutím bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode bola mal. E. zverená do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca prispievať na jej výživu mesačne sumou 50 Eur. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. E. každý tretí víkend v mesiaci v sobotu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec si prevezme maloletú v mieste jej bydliska v stanovenom čase a po uplynutí stanoveného času ju matke odovzdá v mieste bydliska maloletej. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2013. Ak matka v tomto konaní žiada o zvýšenie výživného, hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 26 Zákona o rodine. 13. Podľa citovaného ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch rodičov a maloletej v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musel riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu matky je skutočnosť, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane rodičov, alebo na strane mal. dieťaťa, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 14. Ako vyplýva z obsahu spisu, príjmové pomery matky sa oproti predchádzajúcej úprave výživného podstatne nezmenili. Matka maloletej bola do XX. XX. XXXX poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške 220,52 Eur mesačne, od 01. 03. 2016 do 31. 03. 2016 bola matka nezamestnaná, od 01. 04. 2016 je zamestnaná na 50 % úväzok u zamestnávateľa E. Q., M. XX, U., O.: XX XXX XXX ako predavačka s príjmom 202,50 Eur brutto. Mal. E. oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom je žiačkou vyššieho ročníka základnej školy, v škole je aktívna, dosahuje vynikajúce školské výsledky a zapája sa aj do mimoškolských aktivít (Erko tance, počítačový a výtvarný krúžok, navštevuje aj krúžok mažoretiek), s čím vznikajú zvýšené výdavky na maloletú. Matka má zvýšené výdavky aj na zdravotnú starostlivosť maloletej, nakoľko maloletá nosí dioptrické okuliare, a tiež navštevuje stomatológa. 15. Pri príjmových pomeroch otca sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal s jeho príjmovými schopnosťami; otec je zamestnaný u zamestnávateľa A. B. J. J., s. r. o., J. X/A, H. s čistým mesačným príjmom 567,77 Eur. Správne porovnával súd prvej inštancie, že oproti predchádzajúcej úprave výživného realizovanej v rozvodovom konaní v roku 2008 otec bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a pracoval na dohodu s príjmom 50 Eur mesačne. Nemožno obísť ani skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keď v novom manželstve sa mu dňa 24. 03. 2015 narodila dcéra J. I.. Z obsahu dôkazov, ktoré boli realizované pred súdom prvej inštancie bez ďalšieho vyplýva aj to, že manželka otca A. J. je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne. 16. Z ust.§ 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe nemôže odôvodniť zmenu výšky výživného. 17. Tak ako je už uvedené vyššie, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sa príjmové potreby otca podstatne zlepšili, aj keď mu pribudla vyživovacia povinnosť. Pri záveroch o možných príjmoch otca, odvolací súd aj s prihliadnutím na pribudnutú vyživovaciu povinnosť otca uzavrel, že je potrebné vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 11. 12. 2015 do budúcna. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýšil výživné od 11. 12. 2015 do budúcna zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť zvýšené výživné k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky potvrdil. 19. Pretože išlo o určovanie výživného zvýšením predchádzajúcej výšky výživného odvolací súd nevyčísľoval dlh na výživnom, pretože toto môže byť riešené v rámci prípadnej exekúcie. 20. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 zákona č. 161/2015 Z. z.). Pretože návrh na náhradu trov konania nebol podaný, odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).