Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11CoP/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200744 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8316200744.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. N., J.. XX.X.XXXX, v osobnej starostlivosti S., trvale bytom Y. Č.. XXXX/X, XXX XX E., N. V., toho času bytom X E. V., T. XNA T., D., dieťaťa rodičov: S. S. H., V.. N., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Y. Č.. XXXX/X, XXX XX E., N. V., toho času X E. V., T. XNA T., D., právne zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody č. 25, 066 01 Humenné, a otca F. N., J.. XX.X.XXXX, Y. G. I. Q. G. XXX, Q. XXX XX E., toho času D. N. XX, XXXX B. N.-A., E., právne zastúpeného JUDr. Bernardínou Ilčinovou, advokátkou, Duchnovičovo námestie č. 1, Prešov, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 10P/13/2016-33 zo dňa 11. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd napadnutým uznesením vyslovil, že nemá právomoc na konanie v danej právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. N. a konanie zastavil podľa § 103 a § 104 Občianskeho súdneho poriadku (platného v čase rozhodovania) v spojení s čl. 8, čl. 10 a čl.12 ods.3 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Zároveň okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov právo na ich náhradu nemá. Okresný súd, na základe zistených skutočností konštatoval, že obvyklým pobytom maloletej V. je I.Ľ. G., kde žije spoločne s matkou a ďalšími maloletými deťmi v spoločnej domácnosti od júna 2009 a kde navštevuje L. školu. Okresný súd v závere konštatoval, že návrh otca neobstojí, keďže nepreukázal únos maloletej V. matkou do I. G. a v najlepšom záujme maloletej V. je, aby o úprave jej styku s otcom rozhodol súd vo I. G., kde maloletá dlhodobo žije a kde sa bude môcť lepšie a rýchlejšie vykonať dokazovanie vo vzťahu k jej pomerom a vzťahom k otcovi. 2) Proti rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 28.4.2016, ktorým navrhol obnovenie konania Okresným súdom Humenné a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že Okresný súd Humenné vo veci sp.zn. 19P/470/2012 zastavil konanie navrhovateľky S. H. na zvýšenie výživného na základe skutočností rovnakých, ako sú uvedené v tomto konaní, čím odvolateľovi vyvolal domnienku, že nie je možné riešiť situáciu týkajúcu sa výživného alebo styku s maloletou súdnou cestou prostredníctvom súdov SR. Posledný návrh matky, vedený pod sp.zn. 19P 16/2015 o zvýšenie výživného, teda konanie súd akceptoval a riešil, súd ho nezastavil, ale rozhodol. Tým je, podľa odvolateľa, dôvod domnievať sa, že okresný súd môže vo veci maloletej konať vo veci práv a povinností rodičov maloletej, či už ohľadom výživného alebo styku s dieťaťom. Odvolateľovi tak nie je jasné, prečo sú obidve obdobné konania navzájom so sebou súvisiace posudzované tak, že v jednom sa koná a rozhodne a druhé je zamietnuté bez akýchkoľvek dokazovaní a súdnych náležitostí. 3) K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 24.5.2016, ktorá navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Vo svojom vyjadrení zotrvala na tom, že maloletá V. sa vo I. G. zdržiava oprávnene po dlhú dobu, pretože odišla a býva tam s matkou, ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti. Je v záujme maloletej V., aby o úprave styku s otcom rozhodoval súd vo I. G. za súčinnosti príslušných orgánov, na území ktorého sa maloletá reálne zdržiava a ktorý bude môcť účinne chrániť záujmy maloletej V.. 4) Odvolací súd prejednal odvolanie otca maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (účinného od 1. júla 2016) v zmysle jeho ustanovenia § 395, podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V odvolacom konaní v zmysle ustanovení § 2 a § 65 Civilného mimosporového poriadku dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v predmetnej veci úpravy styku vo vzťahu k maloletej V. N. je vecne správne, a preto toto rozhodnutie podľa § 387 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku potvrdil. 5) V súvislosti s odvolacími námietkami otca odvolací súd konštatuje, že v danej procesnej situácii je na konanie o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v zmysle návrhu otca, potrebné z hľadiska právomoci aplikovať európsku právnu úpravu, a to Článok 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 23. novembra 2003 (Brusel II) o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, účinného od 1. marca 2005 pre členské štáty Európskej únie, ktorým sa spravuje tiež právomoc súdov vo veciach rodičovských práv a povinností, ako to správne aplikoval súd prvej inštancie. 6) Článok 8 Druhého oddielu Nariadenia, Rodičovské práva a povinnosti, Všeobecná právomoc, upravuje na konanie vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ten členský štát, v mieste obvyklého pobytu ktorého sa v čase začatia konania maloleté dieťa zdržiava. Výhradu ustanovení článkov 9, 10 a 12 nemožno v danom prípade aplikovať z dôvodu nenaplnenia tam uvedených podmienok, týkajúcich sa stanovenej ochrannej lehoty, predpokladaného konania nositeľa práva styku a absencii dohody rodičov maloletého dieťaťa o prijatí právomoci súdu výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. 7) Z úpravy právomoci v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 23. novembra 2003 je vyňatá špeciálne úprava vyživovacej povinnosti, a to i vo vzťahu k maloletému dieťaťu v danom prípade, z dôvodu zabezpečenia rýchleho a účinného uplatnenia nároku na výživné a tiež vymáhania výživného v rámci členských štátov Európskej únie, ak povinná osoba výživné dobrovoľne neplatí. Aplikácia tohto samostatného Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (platné od 18.6.2011) je prepojená s prijatým Haagskym dohovorom o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny z 23.11.2007. Toto Nariadenie umožňuje nositeľovi rodičovských práv a povinností, v danom prípade matke, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu maloletá zverená do osobnej starostlivosti, podať návrh v otázke vyživovacej povinnosti po tom, čo Nariadenie nadobudlo platnosť, aj inému súdu členského štátu, než je z hľadiska právomoci všeobecný súd podľa obvyklého miesta pobytu, resp. „domicilu“ maloletého dieťaťa, a to za splnenia stanovených podmienok európskeho práva vo veciach starostlivosti o maloleté deti. 8) Toto Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 nemožno aplikovať na predmetné konanie o úpravu styku v zmysle návrhu otca maloletého dieťaťa. 9) Okresný súd preto postupoval vecne správne, keď vychádzajúc z obvyklého pobytu maloletej V. N., za nepreukázania iných relevantných skutočností, vyhlásil, že za daných skutkových okolností v rozhodnom čase nemá právomoc na konanie a rozhodovanie podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 23. novembra 2003. 10) O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 11) Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).