Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409205635 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8409205635.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. Ľubomíra Tybora, so sídlom Ladislava Medňanského 1082/70, Spišská Belá, IČO: 41768051, proti žalovanému: MIROND, spol. s r.o. Kežmarok, Nad traťou 1, Kežmarok, IČO: 31 733 433, zastúpenej JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 73.861,15 eur s prísl., o náhrade trov konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Cb 73/2009-349 zo dňa 14.8.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. o povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu i o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku i trov právneho zastúpenia so zmenou platobného miesta na plnenie náhrady trov žalobcovi tak, že tieto žalovaný zaplatí žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14.8.2015 rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.766,55 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.315,90 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.450,65 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Marty Petríkovej, so sídlom Štefánikova 96/63, Poprad, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ďalej uložil žalovanému povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 7,91 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedeného v Štátnej pokladnici Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil povinnosť žalobcovi nahradiť štátu trovy konania vo výške 2,48 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedeného v Štátnej pokladnici Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež vyslovil, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Uviedol, že Okresný súd Kežmarok vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 2Cb/73/2009 - 291 zo 17.10.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Cob/18/2014 - 344 zo dňa 27.5.2015. Vo výroku I. Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatiť žalobcovi sumu 56.229,33 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 10.2.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok rozsudku sa stal právoplatným dna 12.6.2015. Vo výroku II. predmetného rozsudku rozhodol tak, že konanie do sumy 17.631,82 eur s 8 % úrokom z omeškania od 10.2.2009 do zaplatenia zastavil. Výrok II. nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2014. V predmetnom rozsudku súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III. ). S prihliadnutím na vyššie uvedené prvostupňový súd samostatným uznesením o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca zobral žalobcu v časti 17.613,82 eur späť a teda čiastočné späťvzatie žaloby zavinil podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. žalobca, preto súd z pohľadu § 142 O.s.p. mal za to, že žalobca v konaní ohľadne tejto časti mal neúspech a úspech v tejto časti mal žalovaný. Naopak, vo vyhovujúcej časti mal úspech žalobca a preto ustálil pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania tak, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 76,13 % (zo sumy 73.861,15 eur zobral žalobu v časti 17.613,82 eur späť) a neúspešný v rozsahu 23,87 % a preto čistý úspech žalobcu tak predstavuje 52,26 %. Ďalej uviedol, že základným predpokladom priznania náhrady trov úspešnému účastníkovi konania bolo, že o náhradu tento účastník v priebehu konania požiadal a trovy v zákonnej lehote vyčíslil. Keďže súd rozhodol o trovách konania postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p., lehota troch pracovných dní plynula od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca si riadne uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 4.431,50 eur a trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu vyčíslil v celkovej výške 2.799,01 eur z priznaného plnenia vo výške 56.229,33 eur. Keďže súd je viazaný návrhom, v ktorom si právny zástupca žalobcu vyčíslil náhradu trov konania, súd mu priznal odmenu za úkony právnej služby zo sumy 56.229,33 eur. Prvostupňový súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré podrobne špecifikoval v tomto uznesení. Poukázal, že vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, po porovnaní úspechu a neúspechu žalobcu (76,13 % úspech, 23,87 % neúspech), čistý úspech žalobcu predstavuje 52,26 % a tak zaviazal žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.450,65 eur, t. j. 52,26 % zo sumy 2.775,83 eur, a rovnako tak postupoval pri náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatení súdneho poplatku, ktorá predstavuje 2.315,90 eur (52,26 % z 4.431,50 eur). Svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. O trovách štátu rozhodol podľa 148 ods. 1 O.s.p., prvá veta, v zmysle ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Trovy štátu v danej veci predstavuje náhrada cestovných výdavkov vyplatených ustanovenému znalcovi Ing. Štefanovi Zimovi vo výške 10,39 eur z rozpočtových prostriedkov súdu, a pri porovnaní pomeru úspechu a neúspechu, žalobca mal v konaní neúspech v rozsahu 23,87 %, a tak súd zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu vo výške 2,48 eur a žalovaný mal v konaní neúspech v rozsahu 76,13 %, a preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu vo výške 7,91 eur. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní, pričom žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a prislúcha mu právo na náhradu trov voči žalovanému, avšak žalobca v konaní o náhradu trov odvolacieho konania nepožiadal tak, ako to predpokladá ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. a preto súd mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie včas žalovaný, a to proti výroku I., ktorým bol žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.766,55 eur a ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.315,90 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.450,65 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Marty Petríkovej, a ďalej proti výroku II., ktorým žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 7,91 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedeného v Štátnej pokladnici Bratislava. Uviedol, že súd pri výpočte trov konania vychádzal zo skutočností, že čistý pomer úspechu žalobcu vo veci je 52,26 % a v tomto pomere priznal žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia z uplatnenej sumy, pričom k tomuto dospel súd pomerovaním pôvodne žalovanej istiny 73.861,15 eur a sumy, o ktorú vzal žalobca návrh späť vo výške 17.631,82 eur. Uviedol, že súd pri výpočte tohto pomeru, absolútne nezohľadnil rozhodujúce okolnosti, v zmysle ktorých bolo v konaní preukázané, že nárok žalobcu nebol preukázaný ani vo výške 56.229,33 eur, pričom nesprávne právne posúdenie tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu spočíva v tom, že pri výpočte dlžnej sumy a pri odpočítavaní znalcom zistených vád, tieto neboli odpočívané zo znalcom zistenej obvyklej ceny za dielo, ale zo žalobcom fakturovanej ceny za dielo, a teda jednostranne určenej žalobcom. Uvedené vytýkal už v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, avšak odvolací súd sa s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Uviedol, že je toho názoru, že súdy zásadným spôsobom pochybili, ak priznali žalobcovi sumu vyššiu, ako je suma 45.502,93 eur a stalo sa tak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho výpočtov, z pôvodne žalovanej sumy 73.861,15 eur mala byť žalobcovi priznaná suma vo výške najviac 45.502,93 eur, čo predstavuje 61,60 % úspechu žalobcu vo veci a 38,40 % úspechu žalovaného vo veci, a čistý úspech žalobcu vo veci tak predstavuje 23,20 %. Z uvedeného potom vyplýva, že aj výška trov konania, vrátane trov právneho zastupovania, ktorá mala byť žalobcovi priznaná, mala byť nižšia, než ju priznal súd prvého stupňa. Ďalej uviedol, že z verejne dostupnej databázy vyplýva, že JUDr. Mária Petríková, ktorá zastupovala žalobcu v konaní, už nie je advokátkou zapísanou v Zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory a preto nie je možné, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť trovy konania k rukám osoby advokátky, ktorá v čase vydania napadnutého uznesenia nebola už advokátkou a keďže ani nebola účastníkom konania, neexistuje žiadny dôvod, aby bolo rozhodnutie vydané v jej prospech. Žiadal preto napadnuté výroky č. I. a II. uznesenia Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.8.2015 sp. zn. 2Cb 73/2009-349 aby boli zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci súdu prvého stupňa ako veci predčasne predloženej odvolacím súdom (uznesenie 1Cob/106/2015-360 z 19.11.2015), táto bola opätovne odvolaciemu súdu predložená na ďalší procesný postup, po odstránení prekážky prejednania veci. Keďže odvolanie žalovaného nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, preskúmal odvolací súd uznesenie v zmysle ustanovení § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré by boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Je zrejmé, že prvostupňový súd o trovách konania účastníkov konania rozhodoval podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. s prihliadnutím na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 73.861,15 eur s príslušenstvom. V časti 17.613,82 eur zobral žalobca žalobu späť, pričom podľa záverov súdu prvého stupňa čiastočné späťvzatie žaloby zavinil podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p sám žalobca. Žalobca mal v tejto časti teda neúspech a naopak, žalovaný mal v tejto časti úspech. Žalobca mal však úspech v časti o zaplatenie 56.229,33 eur. Pri porovnaní úspechu a neúspechu žalobcu 76,13 % úspech a 23,87 % neúspech, čistý úspech žalobcu predstavuje 52,26 eur a tak súd zaviazal žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.450,65 eur, t. j. 52,26 % z uplatnených 2.785,83 eur. Rovnako súd prvého stupňa postupoval pri náhrade trov konania spočívajúcich zo zaplateného súdneho poplatku, ktorý predstavuje celkovú sumu 2.315,90 eur, t. j. 52,26 % zo sumy 4.431,50 eur, ktorú žalobca platil za návrh. Tento postup súdu prvého stupňa sa z procesného hľadiska javí odvolaciemu súdu správnym. Z tohto dôvodu preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, nakoľko zistil, že súd prvého stupňa aj správne vypočítal výšku náhrady trov konania žalovanému, ktorého výška je v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá ani žalovaným nebola v odvolaní namietaná. Správny sa javí aj postup prvostupňového súdu vo výroku ., ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 7,91 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedeného v Štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože pri porovnaní pomeru úspechu a neúspechu, ktoré žalobca mal v konaní, a to neúspech v rozsahu 23,87 % a žalovaný mal v konaní neúspech v rozsahu 76,13 %, preto súd správne zaviazal žalovaného zaplatiť trovy štátu, ktoré predstavuje náhrada cestovných výdavkov vyplatených ustanovenému znalcovi P.. Š. T. vo výške 10,31 eur z rozpočtových prostriedkov súdu a preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy štátu vo výške 7,91 eur (76,13 % neúspech). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalovaného, k čomu poznamenáva: Podľa § 159 ods. 1 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ako vyplýva z obsahu spisu na č. l. 291, predmetný rozsudok vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 56.229,33 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 10.2.2009 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2015. Výrok II. v časti, ktorým súd konanie do sumy 17.631,82 eur s 8 % úrokom z omeškania od 10.2.2009 do zaplatenia zastavil, nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2014. Dôsledkom právoplatnosti rozsudku je potom nielen záväznosť rozsudku a začatie plynutia lehoty na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom, ale taktiež zákaz prejednávať vec znova (prekážka rozhodnutej veci). Z uvedeného vyplýva záväznosť tohto rozhodnutia pre určitý okruh subjektov a tým i nezmeniteľnosť právoplatného výroku súdneho rozhodnutia. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia, resp. v záväznosti výroku rozhodnutia pre určitý počet subjektov, pričom hovoríme o subjektívnej hranici záväznosti súdneho rozhodnutia. V tomto zmysle je výrok právoplatného rozsudku záväzný tak pre účastníkov konania ako aj pre všetky orgány. Je nesporné, že v predmetnej veci o nároku žalobcu bolo právoplatne už rozhodnuté a preto nemôže ani odvolací súd v konaní, ktoré nasleduje po právoplatnosti rozsudku, t. j. v konaní o trovách konania, rozhodovať opätovne o nárokoch žalobcu, resp. žalovaného, pretože ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Ani odvolací súd v zmysle tejto prekážky nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Je nesporné taktiež, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými účastníkmi konania. Existencia takejto prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, a preto odvolacím námietkam žalovaného vyhovieť nie je možné. Čiastočne sa však odvolací súd stotožnil s námietkou žalovaného, ktorou namietal, že JUDr. Mária Petríková, ktorá zastupovala žalobcu v konaní, už nie je advokátkou zapísanou v Zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory. Po overení tejto skutočnosti v tejto časti napadnutého uznesenia upravil iba miesto plnenia náhrady trov žalobcovi so zmenou platobného miesta plnenia náhrady trov tak, že tieto žalovaný zaplatí žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd zistil, že JUDr. Mária Petríková bola vymazaná zo Zoznamu advokátov, avšak prihliadal aj na skutočnosť, že dňa 9.5.2014 bola na základe podania žalobcu Ing. Ľubomíra Tybora odvolaná plná moc pre JUDr. Máriu Petríkovú, ktorá jej bola udelená dňa 18.9.2009. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania za odvolanie, si úspešný žalobca v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho senátu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.