Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11CoE/76/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411201870 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8411201870.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice, korešpondenčná adresa Rastislavova 68, Košice, proti povinnému: D. W., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, J., o vymoženie 85,97 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/276/11-141 zo dňa 25.6.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 504/2011 zo dňa 18.3.2011 podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný priadok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený inicioval exekúciu proti povinnému titulom rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1581/2009 zo dňa 8. marca 2010, s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňom 20.7.2010. Podkladom rozsudku bola poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2007 a všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou Česko slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., na základe ktorých okresný súd vyhodnotil predmetný zmluvný vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd uzavrel, že rozhodcovský súd v danom prípade odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá je podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie je tak nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská doložka vyžaduje v tomto prípade výlučné riešenie vzájomných sporov rozhodcom, bola vytlačená na predtlačenom formulári a spotrebiteľ nemal možnosť ju vopred ovplyvniť, preto ju nemožno považovať za individuálne vyjednanú. Proti uzneseniu okresného súdu dal v celom rozsahu odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 22.7.2014, v ktorom navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Odvolateľ v úvode namietal odňatie možnosti konať pred súdom na základe nedoručenej mu zásielky súdu s výzvou (na vyjadrenie sa k právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky) s tým, že jeho právny zástupca je advokát vykonávajúci advokáciu ako právnická osoba a vo všetkých podaniach udáva korešpondenčnú adresu - Rastislavova č. 68, Košice, o čom súd prvého stupňa vedel. Namietal preto fikciu doručenia predmetnej výzvy súdu prvého stupňa. Ďalej odvolateľ namietal, že okresný súd nevykonal prieskum spisu rozhodcovského súdu, ale nanovo konštatoval skutkový stav. Svoje skutkové a právne závery o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky získal nie legitímne postupom podľa O.s.p.. Vyslovil názor, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve, ako výnimočnej spotrebiteľskej zmluve ovládanej pravidlami poistnej matematiky, teda v dôsledku priameho účinku smernice (Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993) z dôvodu jej nesprávnej implementácie do slovenského právneho poriadku a následne jej nesprávnej aplikácie na poistné zmluvy, nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so zámerom Smernice. Vzhľadom na to, že sa súd ani nesnažil skutkovo preukázať, ktoré konkrétne ustanovenie v dojednanej rozhodcovskej doložke je také, že je ho možné subsumovať pod § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a prečo a akým logicky zdôvodniteľným a preskúmateľným postupom z premís, resp. skutkových zistení ku takému záveru došiel, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne a v konečnom dôsledku aj nesprávne. Odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci všeobecných poistných podmienok, osobitne podpísaných povinným. Oddelene od ostatného textu sa nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve a pod týmto textom je opätovne osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami, t.j. rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ by povinný rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to vplyv na zvyšok všeobecných poistných podmienok, a teda na poistný vzťah. Povinný slobodným podpisom prejavil vôľu rozhodcovskú doložku uzavrieť. Rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a nemôže sa jednať podľa odvolateľa o neprijateľnú podmienku, nemôže byť preto neplatná. Okrem toho mal povinný možnosť v zmysle bodu 7 dodatku č. 2 k všeobecným obchodným podmienkam, ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.12.2008, právo XV. časť odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku. Oprávnený v odvolacom konaní predložil Záznam o požiadavkách a potrebách povinného z 10.12.2007, z ktorej podľa neho vyplýva, že povinný bol pred uzavretím zmluvy osobitne upozornený na zákon č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a osobitne na XV. časť poistných podmienok. Postup individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky bol v okolnostiach prípadu dodržaný. Písomný prejav vôle povinného, ktorého obsahom bolo individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky je platný podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V závere oprávnený namietal porušenie práva na zákonného sudcu, keďže vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. K odvolaniu, ako ani k exekučnému konaniu, sa povinný nijako nevyjadril. Sudca prvostupňového súdu, ktorému bola vec daná na vybavenie, nevyhovel odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vydanému vyššou súdnou úradníčkou a správne v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. bola predmetná exekučná vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, t.j. v rozsahu jeho odvolacích dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd prvého stupňa vyhodnotil exekučným titul v predmetnom exekučnom konaní vecne správne a správne sú aj jeho dôvody. Predmetom sporu je určenie, či titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je vykonateľným titulom na vedenie exekúcie proti povinnému. Okresný súd poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovskú doložku považoval nie za individuálne dojednanú, spôsobujúcu výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného, a preto vyhlásil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. V XV. časti - rozhodcovské konanie, bod 1 všeobecných poistných podmienok sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Konkrétny stály rozhodcovský súd nie je uvedený v tejto časti všeobecných poistných podmienok. Výber rozhodcovského súdu urobil oprávnený. Odvolací súd poukazuje na to, že ďalšie zmluvné dojednania v poistnej zmluve podpísané povinným, tak aj predchádzajúce ďalšie podmienky, tzv. všeobecné poistné podmienky v časti XV., uvádzajú podmienku rozhodovať vzájomné spory a sporné nároky v rozhodcovskom konaní. Oprávnený nepreukázal, že bol povinný ako klient poisťovne poučený o rozhodcovskom konaní vo všetkých jeho dôsledkoch. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že všeobecné obchodné podmienky majú riešiť otázku vyjasnenia poistných podmienok. Nemajú v zásade vytvárať nové zmluvné záväzky napríklad vo forme rozhodcovskej doložky. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Zákon na platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy či rozhodcovskej doložky vyžaduje osobitnú písomnú zmluvu, nie to, aby takáto zmluva bola zakomponovaná do textu všeobecných poistných podmienok. Je na mieste pochybovať o tom, že účastníkovi poistného vzťahu - poistníkovi (povinnému) bol do detailov vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským a súdnym konaním pred všeobecnými súdmi. Text návrhu na možné rozhodcovské konanie je neprehľadne uvedený v texte poistných podmienok k poistnej zmluve a vyplýva z bodu XV., kde je uvedené, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom bez konkrétneho určenia rozhodcovského súdu. Ešte všeobecnejšie je poučenie povinného podľa Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve. Z hľadiska rozsahu všeobecných poistných podmienok a nimi podložených vzniknutých záväzkov je potom dôvodná pochybnosť súdov o tom, či došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky s právom rozhodovať spory medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní bez určenia konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý bol určený podľa sídla dodávateľa poistného plnenia, t.j. rozhodcovský súd v Košiciach, kde sídli aj oprávnený. Pri podpise všeobecných poistných podmienok nebol v podmienkach uvedený konkrétny rozhodcovský súd a jeho výber bol tak výlučne záležitosťou oprávneného. Ak rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemali vytvárať ďalšie zmluvné dojednania, potom skutočne je možné riešiť otázku nekalej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dojednanie rozhodcovskej doložky odkazom na všeobecné zmluvné dojednania tak, že spory budú riešené v rozhodcovskom konaní bez jeho konkretizácie v prípade sporu poisťovne a poistníka. Nie je možné uzatvárať rozhodcovské zmluvy odkazom na všeobecné poistné podmienky tak, ako je uvedené v časti XV. všeobecných poistných podmienok. Preto okresný súd správne rozhodol, ak považoval dojednanie tvrdenej rozhodcovskej doložky za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ktorá podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Rozhodcovská doložka navyše tak, ako je naformulovaná v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinnej a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby povinný venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Povinný nemal možnosť uzrozumenej voľby, vyjadrenej následne informovaným súhlasom, resp. nesúhlasom. Oprávnený poskytnutie tejto možnosti nepreukázal. Oprávnený z tohto hľadiska nedal povinnému na výber, neumožnil mu reálnu uvedomelú voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovskú zmluvu (doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami. V zásade, v zmysle príslušných ustanovení, zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa platí, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie uskutoční, budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach pre poskytnutie úveru nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na preskúmaní rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom a ani na takúto možnosť oprávnený povinného neupozornil a teda z tohto hľadiska treba považovať rozhodcovské konanie za jednoinštančné oproti súdnemu konaniu, ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné. I z tohto dôvodu tak možno uzavrieť, že v danom prípade ide o povinným formálne odsúhlasenú vopred pripravenú a oprávneným predloženú rozhodcovskú doložku. V intenciách Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 19. júna 2008, sp. zn.: I. ÚS 243/07, ktorý poskytol výklad zmluvy contra proferentem, potom samotná skutočnosť, že predmetná zmluva bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) k nej len pristúpil jej podpísaním s akceptáciou obsahu (časť XV. poistných podmienok), predstavuje ďalší zásadný argument súladne s interpretáciou spornej zmluvnej podmienky exekučným súdom. Ústavný súd v tomto smere odkázal na všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak, tak ako to už v súčasnosti ustálili exekučné súdy. Toto oprávnený ani v odvolacom konaní nepreukázal. Neprijateľné zmluvné podmienky nie sú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka taxatívne vymedzené. Je na úvahe súdu, aby objavené neprijateľné zmluvné podmienky mohli byť súdom vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky. To využil aj okresný súd, keď posudzoval otázku, či oprávnený má titul na vedenie exekúcie, vydaný právomocným orgánom, t.j. rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Ak nebol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému. Na to, či oprávnený má titul na vedenie exekúcie, je povinný exekučný súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o tom, či vydá alebo nevydá poverenie súdnemu exekútorovi na vedenie exekúcie. Ak oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému, nie je možné vydať poverenie súdnemu exekútorovi. Odvolací súd v závere k odvolacej námietke dopĺňa, že aj v čase uzavretia zmluvy, Občiansky zákonník zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Nie je potrebné aplikovať ani nepriamy účinok Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Napokon aj aplikácia Smernice č. 93/13/EHS je dôvodná, keďže podľa čl. 3, bod 1/ zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa a bod 2/ podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín, či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá v súvislosti s odvolacím konaním, v tomto konkrétnom exekučnom konaní viacnásobne. Odvolací súd so zreteľom na jednoznačne neplatnú rozhodcovskú doložku napokon nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav, preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.