Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/228/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412201331 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8412201331.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky E. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. G., G. Y. XXX, štátnej občianky SR, proti odporcovi M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., K. XXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C/19/2012-243 zo dňa 10.02.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/19/2012-252 zo dňa 21.04.2015 a o odvolaní odporcu proti uzneseniu č.k. 4C/19/2012-270 zo dňa 19.05.2015 takto jednohlasne r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/19/2012-252 zo dňa 21.04.2015 a uznesenie č.k. 4C/19/2012-270 zo dňa 19.05.2015 a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o vyporiadaní BSM účastníkov konania tak, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom vlastníctve manželov určil do vlastníctva navrhovateľky: - elektrický sporák s rúrou zn. MORA 1200, - veľká trojdielna spálňová skriňa hnedej farby, - vešiaková skriňa, - rohová sedacia súprava s ornamentom, - obývačková stena svetlohnedá, - chladnička zn. Whirpool, - manželská posteľ, - televízor zn. SONY, Odporcovi uložil povinnosť vydať navrhovateľke: - veľká trojdielna spálňová skriňa hnedej farby, - vešiaková skriňa, - obývačková stena svetlohnedá, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že spoločná pohľadávka navrhovateľky a odporcu voči Alexandre Virostkovej, nar. 05. 03. 1992, bytom Huncovce 227, z investícii do rekonštrukcie dvojizbového bytu č. 4 nachádzajúceho sa v Kežmarku, Kuzmányho 1583/31, zapísaného na LV č. 2892, k. ú. Ľubica, pripadá navrhovateľke vo výške 1, odporcovi vo výške 1 Ďalej odporcovi určil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu 2 601 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uložil navrhovateľke a odporcovi sú povinnosť zaplatiť štátu na náhrade trov konania po 10,48 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnako uložil navrhovateľke a odporcovi povinnosť zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 104 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením č.k. 4C/19/2012-252 zo dňa 21.04.2015 prvostupňový súd opravil uvedený rozsudok vo výrokoch č. IV. a VII. tak, že tieto výroky správne znejú: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu 2.340,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 156,06 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedený v Štátnej pokladnici do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd tak rozhodol na návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala vyporiadania BSM s poukazom na právoplatný rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania. V návrhu špecifikovala hnuteľné veci ako bytové zariadenie, spotrebnú elektroniku, bicykel, ktoré navrhla zahrnúť do predmetu vyporiadania BSM. Následne do BSM zaradila aj osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, ev. č. KK-121-BE nadobudnuté v r. 2010 za 6.000,- Eur, ktorého zostatkovú hodnotu stanovila na 3.000,- eur. Poukázala na to, že účastníci počas manželstva investovali spoločné finančné prostriedky do rekonštrukcie 2-izbového bytu v Kežmarku, ul. N. XX, v ktorom bývali, a ktorý je vlastníctvom príbuznej odporcu, ktoré špecifikovala sumou 6.121,49 Eur. Rovnako tvrdila, že jej otec poskytol odporcovi v r. 2000 sumu 663,88 Eur na opravu vozidla značky Škoda, sumou 2.323,57 Eur prispel na kúpu osobného motorového vozidla značky Audi 80 v r. 2003 - 2004, požičal odporcovi na cestu do Anglicka v r. 2004 sumu 1327,76 Eur a v r. 2007 mu požičal 1.200 Eur. Všetky tieto pôžičky vo výške 5.515,21 Eur zaťažujú výlučne odporcu. Navrhla hnuteľné veci prikázať do vlastníctva odporcu a uložiť mu povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 5.460,745 Eur. Odporca nenamietal, že predmetom vyporiadania BSM nie sú žiadne hnuteľné veci. K hnuteľným veciam predložil listinu zo dňa 20.06.2011, že veci v nej špecifikované si s jeho súhlasom prevzala fyzicky navrhovateľka. Uviedol, že je potrebné vyporiadať aj nedoplatok na nákladoch spojených s užívaním bytu v Kežmarku, a to za r. 2010 vo výške 404,59 Eur a za komunálny odpad za r. 2009 - 2011 suma 120,64 Eur. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a 4 a § 143 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že účastníci konania dospeli k dohode ohľadom špecifikácie hnuteľných vecí, ktoré učinili premetom vyporiadania BSM. Tieto sú obsahom výroku I. rozsudku a na základe dohody pripadli do vlastníctva navrhovateľky s tým, že vzhľadom na ich vek a opotrebenie majú nulovú hodnotu. Odporcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť vydať navrhovateľke tieto veci, ktoré jej neboli vydané. Konštatoval, že v r. 2009, teda v čase trvania manželstva bolo nadobudnuté osobné motorové vozidlo značka Škoda Fabia Combi, ev. č. KK-121-BE, ktoré odporca dňa 01.10.2010 odpredal za kúpnu cenu 5.300,- Eur. Podľa tvrdenia odporcu sumu 5.000,- Eur použil na vrátenie pôžičky od Róberta Rysa a sumu 300,- Eur na bežné výdavky. K uvedenému súd prvého stupňa uviedol, že bolo na odporcovi, aby preukázal použitie uvedených finančných prostriedkov v súlade s § 144 OZ. Keďže odporca použitie uvedenej sumy súdu nepreukázal, svedka Róberta Rysa najprv navrhol vypočuť, potom na jeho vypočutí netrval, sumu 5.300,- Eur pojal do vyporiadania BSM. V konaní bolo zistené, že účastníci konania mali na účte v Československej obchodnej banke, a.s., sumu +202,88 Eur, na účte v UniCredit Bank, a.s., sumu +260,49 Eur a v Slovenskej sporiteľni, a.s., titulom debetného zostatku sumu -561,26 Eur. Prvostupňový súd pohľadávku účastníkov z titulu investovania spoločných prostriedkov do rekonštrukcie bytu v Kežmarku, ktorá podľa navrhovateľky činila sumu 6.121,49 Eur, a to do bytu vtedy vlastnícky patriacom Alexandre Virostkovej, neteri odporcu vyhodnotil tak, že účastníci počas manželstva investovali spoločné finančné prostriedky do bytu so súhlasom jej vlastníčky. Vznikol im preto titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nárok požadovať od vlastníčky bytu, a to protihodnotu toho, o čo sa ich spoločnými investíciami hodnota bytu zvýšila. Preto súčasťou vyporiadania BSM súd prvého stupňa učinil aj spoločnú pohľadávku účastníkov voči vlastníčke bytu F. O. z titulu týchto spoločných investícií. Vo vzťahu k nedoplatkom na nákladoch spojených s užívaním a správou bytu vyúčtovaných v r. 2010 - 2011 správcom bytu vlastníčke bytu F. Virostkovej, a to vo výške 404,59 Eur a 500,33 Eur skonštatoval, že tieto nedoplatky je povinný správcovi bytu vyplatiť vlastník bytu, nie účastníci. Čo sa týka nedoplatkov na poplatkoch za komunálny odpad za r. 2009 - 2011 vo výške 102,64 Eur súd zhodnotil, že tento nedoplatok nie je spoločným dlhom manželov poukazujúc na zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnych poplatkoch za komunálne odpady, podľa ktorého poplatníkom je každá fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať byt. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, a to najmä výsluch svedkov V. H., otca navrhovateľky, Ferdinanda Horvátha a Vladimíra Dudíka ustálil, že predmetom vyporiadania nemôžu byť spoločné dlhy oboch manželov z titulu pôžičiek poskytnutých V. H., resp. O. X.astníkom. V čase poskytnutia pôžičky V. H., tento mal vôľu prostriedky poskytnúť nenávratne. Súd prvého stupňa poukazujúc na ust. § 150 OZ vychádzal pri vyporiadaní BSM z parity podielov oboch účastníkov po 1. Keďže hodnotu hnuteľných vecí trvalej domácej spotreby účastníci dohodou stanovili ako nulovú a súd túto dohodu akceptoval, pri vyporiadaní vychádzal z celkovej výšky aktív bezpodielového spoluvlastníctva 5.763,37 Eur (5.300 Eur peňažný ekvivalent za odpredaj osobného motorového vozidla patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva a účastníkmi vybraté úspory z účtov v peňažných ústavoch vo výške 202,88 Eur a 260,49 Eur). Pasíva bezpodielového spoluvlastníctva predstavujú spoločný dlh účastníkov z titulu debetného zostatku na účte odporcu v Slovenskej sporiteľni, a. s., so sídlom Bratislava, Tomašiková 48, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva bol vo výške -561,26 Eur. Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že celý tento spoločný dlh po rozvode zaplatil výlučne odporca, odporca má nárok, aby sa mu z masy bezpodielového spoluvlastníctva uhradilo to, čo vynaložil zo svojho. Preto po odpočítaní sumy, ktorú odporca vynaložil zo svojho na spoločný dlh, podiel odporcu na sume 5.763,37 Eur predstavuje 3 162,315 Eur (5.763,37 Eur - 561,26 Eur : 2 + 561,26 Eur) a podiel navrhovateľky 2.601,055 Eur (5.763,37 Eur - 561,26 Eur : 2). Zo spoločných aktív výlučne pre seba odporca použil sumu 5.502,88 Eur (5.300 Eur a 202,88 Eur), navrhovateľka použila 260,49 Eur. Súd tak na vyrovnanie podielov uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 2.340,56 Eur (2.601,055 Eur - 260,49 Eur). Spoločnú pohľadávku účastníkov z titulu investícii zo spoločných prostriedkov do bytu tretej osoby Alexandry Virostkovej realizovaných v roku 2000 a 2006, resp. 2007, kde podľa názoru súdu hrozí premlčanie nároku, na ktoré súd je povinný pri vyporiadávaní prihliadnuť, súd považoval za dôvodné rozdeliť medzi oboch účastníkoch rovným dielom tak, aby obaja účastníci boli prípadným premlčaním postihnutí rovnako. Súd pri takomto vyporiadaní pohľadávky za situácie, že je na účastníkoch, či si nárok na premlčanú pohľadávku budú vôbec uplatňovať na súde, nariadenie znaleckého dokazovania za účelom preukázania presnej výšky tejto spoločnej pohľadávky pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci považoval za nehospodárne. Preto vykonanie dôkazu v tomto smere navrhovaného zástupcom navrhovateľky zamietol. Rozhodnutie o trovách odôvodnil tým, že v predmetnej veci nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníkov konania. Keďže bola dodržaná parita podielov, súd o trovách rozhodol tak, že každý z účastníkov si svoje trovy bude znášať sám. Výrok o trovách konania štátu súd odôvodnil ust. § 148 O.s.p., ktorému vznikli trovy za podanie správy o klientovi priznanej UniCredit Bank, a.s., o čom bolo právoplatne rozhodnuté vo výške 15,34 Eur ako aj správy od Slovenskej sporiteľne, a.s. priznaných vo výške 5,63 Eur, teda spolu trovy štátu boli vo výške 20,97 Eur. Podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktoré tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov vyrubil súdny poplatok za konanie vo výške 3 % z predmetu konania, najmenej 66,- Eur. Podľa § 2 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona súdny poplatok vyčíslil sumou 3 % zo sumy 5.202,11 Eur. Opravným uznesením č.k. 4C/19/2012-252 zo dňa 21.04.2015 opravil súd prvého stupňa rozsudok vo výrokoch IV. a VII. tak, že IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu 2.340,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 156,06 eur na účet Okresného súdu Kežmarok, vedený v Štátnej pokladnici do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd opravné uznesenie odôvodnil poukazujúc na § 164 O.s.p. s tým, že pri vyhlásení rozsudku a jeho písomného vyhotovenia došlo k zrejmej nesprávnosti pri uvedení výšky sumy uvedenej vo výroku IV. Rovnako došlo k nesprávnosti pri výpočte súdneho poplatku, nakoľko 3 % z čistej hodnoty masy bezpodielového spoluvlastníctva nie je suma 104,- Eur ale suma 156,- Eur. Preto v tejto časti rozsudok opravil. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja účastníci konania. Odporca svoje odvolanie odôvodnil tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Jeho právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní určenom na deň 10.02.2015, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku, a to z dôvodu nutnej OČR svojho telesne postihnutého syna, z ktorého dôvodu požiadala o odročenie pojednávania, lebo odporca trval na jej účasti. Uvedené oznámila 05.02.2015 mailom a následne aj poštou. Až dňa 10.02.2015 jej bolo oznámené, že ospravedlnenie súd neakceptuje. Na uvedenom pojednávaní dňa 10.02.2015 boli vypočutí svedkovia, ktorým odporca nemohol klásť otázky. Rovnako bola odňatá možnosť predniesť záverečné zhodnotenie veci. K jednotlivým častiam rozsudku uviedol konkrétne námietky, a to k výroku II., že všetky spoločne nadobudnuté hnuteľné veci uložil do pivnice v bývalom nájomnom byte s tým, aby si navrhovateľka dohodla so správcom domu ich vydanie. Za nečinnosť navrhovateľky nemôže brať zodpovednosť. K výroku III. ohľadom spoločnej pohľadávky účastníkov voči F. O. uviedol, že táto nikdy nevznikla. Navrhovateľka mala si ich uplatňovať voči F. O.. On popiera akúkoľvek spoločnú pohľadávku voči menovanej. Za užívanie nájomného bytu nič neplatili okrem služieb a nákladov spojených s užívaním bytu. Navrhovateľka si bola vedomá, že v byte nesmie nič prerábať, na prerábke však trvala. Nevie si vysvetliť, ako sa dá realizovať 1 pohľadávky, ktorá nie je ani vyčíslená, a ktorá bola ním popretá. Ak navrhovateľka chce určiť odmenu za prerábku bytu, má to riešiť priamo s majiteľkou bytu. K výroku IV., podľa ktorého bolo uložené odporcovi zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielu sumu 2.340,56 Eur za predaj motorového vozidla uviedol, že navrhoval vypočutie svedka p. L., ktorý odporcovi poskytol pôžičku, ktorú mu uhradil po odpredaji auta. Bez zdôvodnenia nebol vykonaný dôkaz, výsluch L., ktorý by objasnil skutočnosť, že navrhovateľka mala vedomosť o pôžičke a súhlasila s ňou. Rovnako z vyššie uvedeného dôvodu namietal aj výrok VII., a to v jeho výške, ktorá nekorešponduje s 3 % z masy BSM. Tiež vyslovil svoj nesúhlas s konštatovaním súdu, že za konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu za r. 2009 vo výške 364,- Eur má znášať vlastník bytu, t.j. F. O.. Ide o spoločný dlh manželov. K zákonu č. 582/2004 Z.z. a jeho výkladu uviedol, že byt užívali obaja účastníci tohto konania. Rovnako aj dlh za užívanie a správu bytu zo dňa 19.05.2001 vo výške 404,59 Eur je spoločným dlhom užívateľov bytu patriaci do masy BSM. V ďalšom uviedol, že do návrhu Dohody o vyporiadaní BSM boli pojaté aj potreby a vybavenie pre deti ako hračky, DVD rozprávky, detské knihy, detské oblečenie, zariadenie domácnosti, slúžiace pre potreby maloletých, detský bicykel, kolieskové korčule, sane... Tieto boli prednostne vydané navrhovateľke pre potreby detí a súd ich nevyporiadal a nepojal do masy BSM. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote podala proti predmetnému rozsudku odvolanie, a to čo do výroku III., navrhla tento výrok zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Prvostupňovému súdu vytýkala nedostatočne zistený skutkový stav veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p.). Vyslovila svoj nesúhlas s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa označeným III. poukazujúc na ust. § 149 a § 150 OZ. Uviedla, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov. Predpokladom vyporiadania je to, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci vyporiadania BSM nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, avšak nevznikli v súvislosti s ich BSM, okrem, ak ich rozvedení manželia sami neurobia predmetom vyporiadania. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR z 27.05.2008, sp.zn. 2Cdo/113/2007. Poukázala rovnako na rozhodnutie NS ČSSR z 03.02.1972, sp.zn. Cpj.86/171, R42/1972. Ďalej tvrdila, že ak sa manželia podieľajú na opravách alebo úpravách nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve iného občana, potom je pre vyporiadanie majetkových vzťahov bývalých manželov rozhodujúce, či im voči vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká a trvá pohľadávka z toho dôvodu, že na tieto práce vynaložili svoje spoločné prostriedky (rozhodnutie NS SR zo 17.09.1971, sp.zn. 2Cz/52/1971, R/6/1976). Rovnako uviedla, že ona špecifikovala finančné prostriedky do rekonštrukcie bytu, preto výrok rozsudku súdu prvého stupňa neobstojí, lebo je nevykonateľný. Po ustálení výšky ceny vynaložených investícií vrátane ceny za kuchynskú linku a tiež to, že ide o blízku príbuznú odporcu mal súd zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľke priamo 50 % z hodnoty vynaložených spoločných investícií, čo by si odporca následne vyporiadal s treťou osobou. Rovnako vyslovila svoj nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, že nevykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania presnej výšky spoločnej pohľadávky účastníkov konania je nehospodárne. Súd tak postupoval nesprávne, jeho rozhodnutie je neúplné, predčasné a nezákonné. Navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca tak, že spoločná pohľadávka navrhovateľky a odporcu voči F. O. nikdy nevznikla. Nároky uplatňované navrhovateľkou za r. 2006 - 2007 sú dávno premlčané a mohla si ich uplatniť voči F. O.. Odporca popiera akúkoľvek spoločnú pohľadávku voči menovanej. Za užívanie nájomného bytu nič neplatili, iba za služby a náklady spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka si bola vedomá toho, že v byte sa nesmie nič prerábať. No ona trvala na prerábke, lebo si chcela skvalitniť bývanie. Rovnako namietal realizáciu 1 pohľadávky, ktorá nie je vyčíslená a bola popretá odporcom. Popiera predmetnú pohľadávku, čo do obsahu aj rozsahu. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 4C/19/2012-270 zo dňa 19.05.2015 uložil odporcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 10.02.2015 č.k. 4C/19/2012-243 vo výške 312,- Eur. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. V odvolaní namietal, že uvedené uznesenie nie je náležite odôvodené, lebo v zátvorke je len uvedené, že ide o položku č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Nie je mu známe, z akých výpočtov zákonný sudca vychádzal pri stanovení výšky súdneho poplatku v sume 312,- Eur. Jediným finančným vyčíslením v predmetnom rozsudku je suma 2.340,56 Eur ako suma 1 z hodnoty predaného auta. Ak by súd vychádzal z uvedenej položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka, 6 % by predstavovalo sumu 140,46 Eur. Považuje preto vypočítaný súdny poplatok za nesprávny. Rovnako poukázal na to, že navrhovateľke za odvolanie bol vyrubený súdny poplatok vo výške 99,50 Eur s popisom položka č. 1 písm. b/ Sadzobníka, teda nebolo dodržané rovnovážne postavenie účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené námietky navrhol, aby súd ujednotil poplatok za odvolanie oboch účastníkov v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s opravným uznesením ako aj uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. zistil, že odvolania oboch účastníkov konania sú dôvodné. Odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle zákonných ust. sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Rovnako podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. § 1 O.s.p. upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 101 ods. 1, 2 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že spravodlivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu SR z 23.08.2001, II. ÚS 14/2001 z 13.11.2002, II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 05.04.2007. V prejednávanom prípade súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle hore uvedeného, čím svoje konanie zaťažil vadou, majúcou svoje vyjadrenie v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že právna zástupkyňa odporcu včas požiadala súd prvého stupňa o odročenie pojednávania určeného na deň 10.02.2015 z dôvodu OČR člena rodiny. Jej žiadosť bola súdu doručená 06.02.2015. Odpoveď na jej žiadosť bola súdom realizovaná až 10.02.2015 s tým, že žiadosť sa neakceptuje. Podľa názoru odvolacieho súdu dôvod, pre ktorý právna zástupkyňa odporcu žiadala o odročenie pojednávania určeného na deň 10.02.2015 bol dôvodom, ktorý mal súd prvého stupňa akceptovať, pojednávanie odročiť na iný termín. Keďže tak súd prvého stupňa neurobil, odňal odporcovi možnosť konať pred súdom. Uvedené je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dôsledne dodržiavať zákonné práva účastníkov konania tak, aby mohli v konaní realizovať všetky svoje procesné práva a povinnosti, ktoré im zákony umožňujú. Odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádzaným účastníkmi konania v ich odvolaniach proti predmetnému rozsudku uvádza, že v ďalšom konaní bude nutné v prvom rade si ujasniť masu BSM, t.j. ustáliť veci patriace do zaniknutého BSM a tieto vyporiadať. Ak jeden z účastníkov konania nevydal druhému účastníkovi veci, ktoré mu boli prikázané do výlučného vlastníctva, je možné účastníka, ktorý zadržiava veci, zaviazať na ich vydanie. Iba odkaz na to, že tieto povinný účastník uskladnil kdesi nie je splnením jeho povinnosti veci odovzdať druhému účastníkovi. Rovnako odvolací súd hodnotí ako dôvodnú odvolaciu námietku voči výroku súdu prvého stupňa označenom III. Uvedený výrok je neurčitý, nevykonateľný, preto aj predčasný. Súd prvého stupňa musí vyzvať účastníka, ktorý žiada vyporiadať spoločnú pohľadávku účastníkov konania, aby túto špecifikoval tak, aby v prípade potreby bol rozsudok vykonateľný. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že ak sa manželia podieľajú na opravách alebo úpravách nehnuteľností, ktorá je vo vlastníctve iného občana, potom je pre vyporiadanie majetkových vzťahov bývalých manželov rozhodujúce, či voči vlastníkovi nehnuteľnosti vznikla a trvá pohľadávka z toho dôvodu, že na tieto práce vynaložili svoje spoločné prostriedky (viď R/6/1972). Pri vyporiadaní BSM nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželom (R46/1966). Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž v ust. § 143 OZ nie sú vyslovene upravené. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 853 OZ vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie, prípadne použiť ust. § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky vrátane námietky premlčania (R42/1972). Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne vyššie uvedeným, preto aj predčasne vo veci rozhodol. Z vyššie uvedených dôvodov bol preto rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušený, a postupom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia bola vrátená vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude tak, ako to už bolo vyššie uvedené umožniť účastníkom konania realizovať ich všetky procesné práva a povinnosti a následne rozhodnúť v súlade s vyššie uvedeným. Keďže rozsudok bol zrušený vo veci samej, bol zrušený aj čo do súvisiacich výrokov o trovách konania tak účastníkov ako aj voči štátu a aj čo sa týka výroku o zaplatení súdneho poplatku, a to v spojení aj s opravným uznesením. Rovnako bolo zrušené aj uznesenie č.k. 4C/19/2012-270 zo dňa 19.05.2015, nakoľko toto je nepreskúmateľné. Ak odporcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v rozsahu 313,- Eur v zmysle položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, nie je však z uznesenia možné preveriť, z akej sumy bol súdny poplatok takto vyrubený. Nie je preto možné preveriť, či jeho výška bola alebo nebola správne ustálená. Uvedené uznesenie odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil, lebo nepreskúmateľným rozhodnutím pre nedostatok jeho dôvodov bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. Nové rozhodnutie však musí náležite odôvodniť tak, aby ho bolo možné v prípade podania opravného prostriedku preskúmať. Poučenie: Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.