Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Cob/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203131 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8412203131.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36062235, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, proti žalovaným: 1/ DUNAJEC s.r.o., so sídlom 1. Mája 592/63, Spišská Stará Ves, IČO: 36479781, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Zavackým, so sídlom v Kežmarku, Hradné námestie 29, 2/ ADAMAS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Trebišove, kpt. Nálepku 1449/24, IČO: 36851094, o zaplatenie 1.971,29 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.9.2014 pod č.k. 8Cb/34/2012-85, jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade. Nepriznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.971,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 19.12.2011 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Zároveň zaviazal žalovaného v 2. rade nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 118,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 211,88 eur. Ďalším výrokom rozsudku žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Posledným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v celkovej výške 118,- eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 320,26 eur, taktiež v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade právne odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalovaný v 1. rade mal v spore plný úspech a patrí mu preto náhrada trov konania vo výške 118,- eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu (uhradený 9.5.2012). Úspešnému žalovanému v 1. rade priznal i právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 320,26 eur. Spolu trovy konania žalovaného v 1. rade stanovil na 438,26 eur a žalobcu zaviazal na ich úradu v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, len proti poslednému výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť trovy konania žalovanému v 1. rade, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v tomto výroku a žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 58,45 eur. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade. Zastáva názor, že návrh na začatie konania proti žalovanému v 1. rade podal dôvodne, nakoľko pri koncipovaní návrhu vychádzal z údajov zapísaných jednak v Dotazníku pre poškodeného (škoda na vozidle a iná vecná škoda) a takisto zo Správy o nehode (spísanej priamo po škodovej udalosti), v ktorých sa uvádzalo, že držiteľom vozidla UNC 060 (pracovný stroj) bez EČV, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bol žalovaný v 1. rade - Dunajec s.r.o.. Pri koncipovaní návrhu na začatie konania nedisponoval kúpnou zmluvou (pripojená až k podanému odporu žalovaného v 1. rade), z ktorej vyplýva prevod vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade zo dňa 30.6.2010. Žalobca pred podaním návrhu na začatie konania riadne vyzýval žalovaného v 1. rade na náhradu poistného plnenia, a to listom zo dňa 18.11.2011. Okolnosti, z ktorých žalobca pri podaní žaloby na súd vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vychádzal, nasvedčovali tomu, že tento žalovaný bol v čase dopravnej nehody vlastníkom - prevádzateľom motorového vozidla, a že jeho zodpovednosť za vznik škody, ktorá v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vznikla, vyplýva z § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. I napriek tomu, že žalovaný v 1. rade bol pred podaním žaloby vyzývaný zo strany žalobcu na dobrovoľnú úhradu vyplateného poistného plnenia, resp. vznesenie námietok, zostal nečinný, na výzvy žalobcu nereagoval. Neúspech žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý bol založený na nesplnení zákonnej povinnosti žalovaného v 1. rade, je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú súd žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi priznať nemusí. V ďalšej časti dôvodov odvolania poukázal na to, že on nemohol skutočnosť, ako je existencia prevodu vlastníckeho práva k vozidlu bez EČV (ktoré sa ani nezapisujú do registra vozidiel), zistiť z vlastnej iniciatívy. Žalovaný v 1. rade v podanom odpore síce uviedol, že o existencii kúpnej zmluvy informoval žalobcu listom zo dňa 13.9.2010, avšak žalobca predmetným listom pri koncipovaní návrhu na začatie konania nedisponoval, nakoľko mu nikdy nebol doručený. V tejto súvislosti zdôraznil, že on vyzýval žalovaného v 1. rade na náhradu poistného plnenia až listom zo dňa 18.11.2011, nakoľko z garančného fondu bolo poškodenému hradené 27.10.2011. List, ktorý mal byť žalobcovi údajne zasielaný, je z dátumu (13.9.2010), kedy ešte žalobca voči žalovanému v 1. rade neevidoval žiadnu pohľadávku, a preto žalovaný v 1. rade ani nemal dôvod žalobcu informovať o týchto skutočnostiach (resp. sa ani nemal ako dozvedieť, že žalobca si bude vôbec niečo voči nemu uplatňovať). Preto sa javí ako účelovo vytvorený pre potreby súdneho konania a eventuálne aj predloženie tohto listu ako naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Žalobca sa o skutočnosti, že musí hradiť z garančného fondu, dozvedel až na základe Vyúčtovania delegovanej PU zo dňa 26.11.2010 (pripojené k návrhu vo veci samej), zaslanej poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (zodpovednostný poisťovateľ poškodeného), ktorá predmetnú škodovú udalosť spracovala, stanovila výšku škody a uhradila poškodenému škodu. Až následne na tieto skutočnosti bol žalobca vyzvaný poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., aby jej refundoval poistné plnenie v konkrétnej výške, nakoľko k vozidlu, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Žalobca sa snažil riešiť procesný stav zámenou účastníkov konania v súlade s § 92 ods. 4 O.s.p., s čím paradoxne žalovaný v 1. rade nesúhlasil, a to aj napriek tomu, že predložil dôkazy, že by nemal zodpovedať za škodu. Žalobca s ohľadom na správanie sa žalovaného v 1. rade bol nútený podať návrh vo veci samej proti nemu, nakoľko mal k dispozícii doklady z nehody, z ktorých vyplýva, že práve žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade na odvolanie žalobcu nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v celkovej výške 118,- eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 320,26 eur, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti časti napadnutého rozsudku v tejto časti a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa: Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Žalobca sa odvolacími námietkami domáhal zmeny napadnutého uznesenia vo výroku o jeho povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade predovšetkým z dôvodu, že pri koncipovaní návrhu na začatie konania voči tomuto žalovanému vychádzal z údajov zapísaných jednak v Dotazníku pre poškodeného a takisto zo Správy o nehode (spísanej priamo po škodovej udalosti), v ktorých sa uvádzalo, že držiteľom vozidla pracovného stroja UNC 060 bez EČV, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bol žalovaný v 1. rade - Dunajec s.r.o.. Skutočnosť, že dňa 30.6.2010, prešlo vlastnícke právo zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade sa dozvedel až zo zmluvy, ktorá bola pripojená k odporu proti platobnému rozkazu, podanému žalovaným v 1. rade. Z uvedeného dôvodu mal za to, že s ohľadom na ustanovenie § 150 O.s.p. prvostupňový súd nemal žalovanému v 1. rade priznať náhradu trov konania. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v občianskom súdnom konaní v sporových konaniach (žalobca versus žalovaný) sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, a teda účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 150 O.s.p.. Uvedené zákonné ustanovenie poskytuje súdu možnosť (nie povinnosť) trovy konania znížiť alebo celkom nepriznať, prihliadajúc pritom na okolnosti konkrétneho prípadu, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom takým dôvodom môžu byť osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov, a v zmysle odseku 2 i aspekt hospodárnosti konania, t.j. neprimeranosť výšky priznaných trov voči pohľadávke v tzv. drobných sporoch. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Po preskúmaní obsahu spisu a žalobcom uvedených odvolacích dôvodov ani odvolací súd nezistil existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 150 O.s.p.. V predmetnom konaní bola žaloba voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietnutá. Žalobca bol teda v konaní vo vzťahu k žalovanému v 1. rade neúspešný, čo zakladá povinnosť na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému účastníkovi konania. K odvolacej námietke žalobcu, že v danom prípade nemal súd priznať náhradu trov konania žalovanému v 1. rade s ohľadom na ustanovenie § 150 O.s.p. z dôvodu, že žalobca pri podávaní žaloby nemal vedomosť o tom, že držiteľom vozidla pracovného stroja UNC 060 bez EČV, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nebol žalovaný v 1. rade, odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa žalobca už z odporu, podaného žalovaným v 1. rade, dozvedel o tom, že tento nebol v čase nehody vlastníkom predmetného pracovného stroja, mohol do skončenia konania návrh voči tomuto žalovanému vziať späť. Pokiaľ tak neurobil a naďalej trval na žalobe podanej aj voči žalovanému v 1. rade, je povinný nahradiť tomuto účastníkovi trovy prvostupňového konania. Preto nie sú dané ani dôvody podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Správne preto postupoval prvostupňový súd, keď sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania riadil vyššie uvedenou zásadou úspechu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania v celkovej výške 438,26 (118 + 320,26) eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v 1. rade. Tento si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.