Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7To/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414010040 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8414010040.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.6.2016, v trestnej veci proti obžalovanému R. B. a spol., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného R. B. proti rozsudku Okresného súdu B. sp. zn. 7T XX/XX zo dňa 10.11.2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste v časti týkajúcej sa obž. R. B.. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému R. B., nar. X.marca XXXX v B., trvale bytom B., C. XXXX/XX u k l a d á: Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného R. B., nar. X.X.XXXX a obž. T. L., nar. XX.X.XXXX vinnými z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa XX.XX.XXXX asi o XX.XX hod. spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode, potom ako si požičali od osoby U. P. akumulátovú vŕtačku zn. Bosch PSR 1200 a vrták o priemere 5mm, odišli na osobnom motorovom vozidle zn. F. N. tmavočervenej metalízy ev. č. KK XXX AO z B. smerom na obec A., kde na ul. Y.. P. na odstavnej ploche pred domom s popisným číslom XXXX/XX, auto odstavili podišli tam k zaparkovanému nákladnému motorovému vozidlu zn. D. L. ev. č. B obv. T. L. prinesenou vŕtačkou prevŕtal v spodnej časti nádrže vozidla otvor, z auta vzali plastové bandasky, do ktorých nabrali vytekajúcu motorovú naftu, bandasky naložili po naplnení do auta a došli, čím takto spôsobili pre spoločnosť B. - SK s. r.o. B. škodu krádežou motorovej nafty a vytečením o objeme 135l škodu v sume 187,65 € a škodu poškodením palivovej nádrže v sume 613,20 € 2/ dňa XX.XX.XXXX asi o XX.XX hod. spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode, potom ako si požičali od osoby U. P. akumulátovú vŕtačku zn. Bosch PSR 1200 a vrták o priemere 5mm, odišli na osobnom motorovom vozidle zn. F. N. tmavočervenej metalízy ev. č. KK XXX AO v B. od OK Q. smerom na ul. A., kde na parkovisku pred objektom spoločnosti B. - SK s. r. o. B., odstavili vozidlo zn. K. T., ev. č. KK - XXX BH, obv. T. L. prinesenou vŕtačkou prevŕtal dieru v bočnej časti nádrže vozidla otvor, z auta vzali plastové bandasky, do ktorých nabrali vytekajúcu motorovú naftu, naplnili 2 bandasky, pri naplňovaní 3 bandasky však boli vyrušení prichádzajúcim motorovým vozidlom, bandasky a vŕtačku zanechali na mieste a z miesta činu ušli, čím takto spôsobili pre spoločnosť B. s. r.o. škodu krádežou vytečením motorovej nafty o objeme 31l v sume 43,09 € a škodu poškodením plastovej palivovej nádrže vozidla v sume 509,25 €. Obž. R. B. uložil podľa § 324 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr.zák., § 37 písm. h/,m/ Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného R. B. zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu B. sp. zn. 7T XXX/XXXX zo dňa 11.12.2014, právoplatným dňa 30.04.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v U. sp. zn. XTo 8/2015, ktorým bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 1 000,- € a náhradný trest odňatia slobody pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, v trvaní 4 mesiacov. Taktiež podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej strane B.-SK s.r.o., B. škodu vo výške 1.353,19 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, čo do výroku o treste, podal odvolanie obž. R. B. prostredníctvom svojho obhajcu, v dôvodoch ktorého uvádza, že uložený trest, podľa jeho názoru, je neprimeraný. Poukazuje na skutočnosť, že pri určovaní výšky trestu prvostupňový súd, s poukazom na § 36 písm. l/ Tr.zák. a § 37 písm. h/ a písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. bral do úvahy aj trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu B. sp. zn. 0T XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ale aj rozsudok Okresného súdu B. sp. zn. 7T XXX/XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v U. sp. zn. XTo 8/15 zo dňa 30.4.2015, vo vzťahu ku ktorému konštatoval, že tam uložený peňažný trest vo výške 1.000,- eur už bol zaplatený a tým, podľa jeho názoru, došlo aj k zahladeniu jeho odsúdenia jeho vykonaním, preto sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený. K existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uviedol, že v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený, no súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Má za to, že v prípade, ak sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené, nie je možné takúto recidívu posudzovať ako priťažujúcu okolnosť a súd pri svojom rozhodovaní musí vždy zohľadniť okolnosti podstatné pre priznanie tejto priťažujúcej okolnosti. Zákon ustanovuje potrebu materiálneho chápania recidívy nielen čisto formálneho chápania, súd teda musí predovšetkým skúmať tie okolnosti, ktoré charakterizujú jeho vzťah k trestnej činnosti a možnostiam nápravy, ale tiež je potrebné vyhodnotiť povahu trestnej činnosti a jej závažnosť. Poukázal ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.2.2015 sp. zn. 2Tdo 11/15, ktoré konštatuje možnosť ukladania alternatívnych trestov za trestné činy spáchané v podmienke vo vzťahu k § 49 ods. 1,2 Tr. zák. Konštatuje ďalej, že ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného druhu trestu, alebo popri inom prípustnom druhu trestu. Nie je preto v rozpore s ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., ak súd uloží trest povinnej práce ako samostatný trest, ak sú splnené podmienky uvedené v § 54 Tr. zák. a ak je taký trest primeraný. V závere poukazuje na ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Má za to, že súd môže uložiť aj alternatívny trest, ktorý by bol primeraný, ak sú zároveň splnené jednotlivé podmienky uvedené v trestnom zákone, a teda má možnosť neuložiť trest odňatia slobody. Navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie, prípadne, aby vo veci sám rozhodol, ak budú na to splnené zákonné podmienky. Vo vzťahu ku spoluobžalovanému T. L., nar. XX.X.XXXX rozsudok Okresného súdu B. sp. zn. 7T XX/ XX zo dňa 10.11.2015 nadobudol vo všetkých výrokoch právoplatnosť dňa 26.11.2015. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a obžalovaný R. B. urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., pričom z obsahu spisu krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových záverov, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste vo vzťahu k obž. B. a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že tu existujú okolnosti odôvodňujúce zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutkov, ktorých sa mal obž. R. B. spoločne s T. L. dopustiť, prvostupňový súd správne ich konanie kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., opomenul však vo výroku rozsudku ich konanie kvalifikovať ako spolupáchateľstvo v zmysle § 20 Tr. zák., aj keď to evidentne vyplýva zo znenia skutku, ale aj z právnej vety. Toto pochybenie, podľa názoru krajského súdu, však samo o sebe by nemohlo odôvodniť podanie dovolania v zmysle už vyššie citovaného § 371 ods. 1 Tr. por. aj vzhľadom k tomu, že odvolanie podal len obž. B., a to len vo vzťahu k výroku o uloženom treste napadnutého rozsudku, aj preto krajský súd toto pochybenie nenaprával. Pri skúmaní správnosti ukladania výroku o treste, jeho druhu a výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií v zmysle § 34 Tr. zák. V danom prípade vo vzťahu k obž. B., ako už bolo vyššie konštatované, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu B. sp. zn. 7T XXX/XX zo dňa 11.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v U. sp. zn. XTo 8/15, ktorým bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 1.000,- eur a náhradný trest odňatia slobody pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, v trvaní 4 mesiacov. Takýto postup súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania bol zákonný a správny a aj ním uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedal zákonným kritériám. Súd v tomto prípade vychádzal z trestnej sadzby najprísnejšie trestného zo spáchaných trestných činov, konštatujúc pri prečine útoku na verejného činiteľa v zmysle § 324 ods. 1 Tr. zák. hornú hranicu trestnej sadzby až na 3 roky (kvalifikácia z citovaného rozsudku Okresného súdu B. sp. zn. 7T XXX/XX). V rámci hodnotenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a aj ho oľutoval, teda zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., no zistil aj dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ a m/ Tr. zák., a to spáchanie viacerých trestných činov a prihliadal aj na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, konštatujúc, že sa teraz stíhanej trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby v trestnej veci Okresného súdu B. sp. zn. 0T XX/XX, kde bol vydaný trestný rozkaz dňa 15.7.2013, ktorý aj týmto dňom nadobudol právoplatnosť. Pri takomto hodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, jednak prvostupňový súd postupoval v zmysle § 38 ods. 2,4 Tr. zák., kedy pri prevahe priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o ?, a jednak, aj keď to z dôvodov napadnutého rozsudku nevyplýva, pri ukladaní trestu aplikoval ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. a ukladal obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečný. Oproti stavu, keď rozhodoval okresný súd aj o ukladaní druhu a výmery trestu, sa v konaní pred krajským súdom situácia čiastočne zmenila. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu B. sp. zn. 7T XXX/ XX, ktorý krajský súd na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní obžalovaného proti napadnutému rozsudku oboznámil podstatný obsah, vyplynulo, že obžalovaný B. peňažný trest, ktorý mu bol uložený citovaným rozsudkom sp. zn. 7T XXX/XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v U. sp. zn. XTo 8/15 vo výmere 1.000,- eur, zaplatil dňa XX.XX.XXXX, teda uložený trest vykonal a s poukazom na ust. § 92 ods. 2 Tr. zák. došlo aj k faktickému zahladeniu citovaného trestu. V dôsledku tejto skutočnosti potom neprichádzalo do úvahy už ani ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu B. sp. zn. 7T XXX/XX, vychádzajúc z ust. § 42 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Krajský súd teda obžalovanému ukladal trest za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., kde zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok. Ukladal trest úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák., keďže odsudzoval páchateľa za dva trestné činy a trest ukladal podľa zákonného ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., teda prečinu krádeže, ktorý z uvádzaných dvoch trestných činov bol prísnejšie trestný. Hodnotil aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, rovnako tak ako súd prvého stupňa, a dospel k záveru zhodnému s konštatovaním v napadnutom rozsudku, že obžalovanému R. B. v danom prípade možno priznať poľahčujúcu okolnosť, uvádzanú v ust. § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že spáchanie skutku priznal, a to aj napriek námietkam prokurátora, že obžalovaný nemal inú možnosť, keďže bol pristihnutý pri páchaní trestnej činnosti, pričom v danom prípade zohľadnil najmä tú skutočnosť, že okrem samotného priznania v prípravnom konaní, počas celého ďalšieho konania, aj v konaní pred súdom spáchanie skutku priznal a urobil vyhlásenie o vine. Nepochybne bola u obž. B. daná aj priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., keďže obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, teda prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., no vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti, uvádzanej v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že už bol za trestný čin odsúdený; a súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, krajský súd poznamenáva, že za situácie, ak evidentne musí súd pri ukladaní trestu aplikovať ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., vylučujúce možnosť uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, keďže obžalovaný sa trestnej činnosti, pre ktorú mu súd ukladal trest, dopustil počas plynutia skúšobnej doby pri podmienečnom odsúdení, opätovne poukazujúc na to isté odsúdenie, ktoré zakladalo nevyhnutnosť aplikácie citovaného § 49 ods. 2 Tr. zák., vo vzťahu k nemu konštatovať aj existenciu priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že už bol v minulosti odsúdený, by podľa názoru krajského súd bolo dvojitým pričítaním tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného, čo by bolo v rozpore so základnými zásadami trestného konania. V dôsledku týchto zistení odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste v časti týkajúcej sa obžalovaného R. B. zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému R. B., nar. X.X.XXXX uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák, § 37 písm. h/ Tr. zák., pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák., aplikujúc ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne. Pri ukladaní trestu, určovaní jeho druhu a výmery krajský súd rovnako, ako aj súd prvého stupňa vyhodnocoval všetky skutočnosti dôležité pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Tr. zák. Pri hodnotení osoby obžalovaného B. bolo nevyhnutné konštatovať, že pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti už bol jedenkrát súdne trestaný, teraz stíhanej trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby pri podmienečnom odsúdení, a to len 4 mesiace po tom, čo mu bol uvádzaný podmienečný trest odňatia slobody uložený. Pri hodnotení osoby obžalovaného nebolo možné prehliadnuť ani tú skutočnosť, že sa dopustil aj ďalšej trestnej činnosti (vo veci Okresného súdu B. sp. zn. 7T XXX/XX), aj keď na toto odsúdenie sa vzťahuje fikcia zahladenia a v jeho neprospech bolo nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť plynúcu z výpisu priestupkov, ktoré krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil, z ktorého plynie, že obžalovaný B. sa mal dopustiť po spáchaní teraz stíhanej trestnej činnosti 12 priestupkov, z toho 11 na úseku dopravy a 1 priestupku na úseku verejného poriadku. Obhajoba v dôvodoch odvolania aj v záverečnom návrhu uvádzala, že zákon pripúšťa uložiť obžalovanému aj iný druh trestu, ako trest odňatia slobody nepodmienečný a poukazovala na možnosť ukladania alternatívnych druhov trestov. Krajský súd pri skúmaní možnosti ukladania iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody, v danom prípade musel konštatovať, že obžalovaný ani pred, ani po spáchaní teraz stíhanej trestnej činnosti neviedol riadny život, pričom práve táto okolnosť by umožňovala a odôvodňovala ukladanie už spomínaných alternatívnych trestov obžalovanému. Po spáchaní teraz stíhanej trestnej činnosti obžalovaný bol evidentne odsúdený, aj keď s účinkami zahladenia, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Ako už bolo tiež konštatované, dopustil sa 12 priestupkov v priebehu 2 a pol roka, čo nemožno hodnotiť len ako dôsledok výkonu jeho zamestnania ako vodiča z povolania, ale je v tom nevyhnutné minimálne vidieť aj obžalovaného nedisciplinovanosť. Za týchto okolností krajský súd dospel k záveru, že uloženie iného druhu trestu, ako trestu odňatia slobody priamo spojeného s jeho výkonom, v danom prípade neprichádzalo do úvahy. Krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, majúc za to, že takto uložený trest v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, zohľadňuje konkrétne okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a osobné pomery obžalovaného (§34 ods. 4 Tr. zák.). Zaradenie obž. R. B. pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v zhode s tým, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa, vychádzalo zo skutočnosti, že obžalovaný pred spáchaním teraz stíhanej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Na podklade týchto dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali nezmenené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.