Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12CoE/78/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415205272 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415205272.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, korešpondenčná adresa: Vajnorská č.100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnej: R. M., C.. T., W.. XX.X.XXXX, M. F. M. Č.. XXX/XX, XXX XX U. N., o vymoženie 3.379,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2 Er/384/2015-34 zo dňa 11. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1) Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 9.7.2015 pod č. X. XXXX/XXXX podľa ustanovení § 41 ods.2 písm. d/, § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. 2) V dôvodoch uznesenia uviedol, že po preskúmaní súdnym exekútorom predloženej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodcovského rozsudku pod sp.zn. K.-Z. zo dňa 23.7.2012, Zmluvy o úvere zo dňa 1.3.2010, uzavretej medzi T. F. E..L.. - predchodcom oprávneného a povinnou a napokon obchodných podmienok, vyhodnotil vzťah účastníkov, založený úverovou zmluvou ako spotrebiteľský, s nutnosťou aplikácie príslušných právnych noriem spotrebiteľského práva. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného spotrebiteľa. Je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. 3) Proti uzneseniu podal právny zástupca oprávneného odvolanie. Navrhol, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmať a podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právny predchodca oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý ukladal bankám povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi bola daná možnosť aj neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ako aj na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. 4) K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila, rovnako ako k exekučnému konaniu samotnému. 5) Podľa § 470 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a ďalej uvádza: 6) Oprávnený viedol exekúciu proti povinnej na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a.s.. Dôvodom na vydanie rozhodcovského rozsudku bol predchádzajúci úverový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného T. F., E..L.., a povinnou ako dlžníkom, kde podľa Úverovej zmluvy z 3.3.2010 mal byť povinnej ako dlžníkovi poskytnutý úver 3.500,- eur. V texte zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodnuté v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné obchodné podmienky v čl. 10 bodu 2 Riešenie sporov, v podbode 10.2.2 uviedli, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov, pričom nie je uvedený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý má prejednať spory účastníkov. Je potrebné podotknúť aj to, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú žalovanou podpísané. Možno konštatovať, že nedošlo k písomnej dohode o vyriešení sporu v rozhodcovskom konaní medzi pôvodným veriteľom - T. F., E..L.., a povinnou ako dlžníkom. Odvolací súd má pochybnosť o tom, či tvrdená dohoda o rozhodcovskom súde medzi právnym predchodcom oprávneného a dlžníkom, a to povinnou, v prípade postúpenia pohľadávky zaväzuje terajších účastníkov, a naviac, nemožno opomenúť závery Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, že vnútroštátne súdy sú povinné ex offo skúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky, v danom prípade s narážkou na nekalú podmienku v zmluve pri dojednávaní výlučnej právomoci súdu, ktorý sa nachádza v obvode sídla predajcu alebo dodávateľa služieb. Tu vo veci rozhodoval rozhodcovský súd v F., t.j. v sídle poskytovateľa služieb T. F.. Dojednanie rozhodcovského súdu podľa sídla dodávateľa služieb je nekalou obchodnou praktikou a nemožno hovoriť, že by došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, že spor má rozhodovať Stály rozhodcovský súd so sídlom v F.. Naviac, čo zdôrazňuje odvolací súd, nedošlo ku konkrétnemu dojednaniu príslušného rozhodcovského súdu, pretože doložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v časti 10.2 Riešenie sporov neuvádzajú, ktorý rozhodcovský súd spor účastníkov rozhodne. Naviac, takáto dohoda o rozhodcovskom súde po postúpení pohľadávky na oprávneného nemôže zaväzovať teraz oprávneného s povinnou. Takýto vzťah by zaväzoval výlučne pôvodného veriteľa T. F., E..L.., a dlžníka - povinnú. Skúmanie podmienky uzavretia rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľských úveroch patrí do právomoci súdov, pričom toto preskúmavanie majú súdy robiť z úradnej moci. Sú pochybnosti o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy z hľadiska § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ak sú pochybnosti o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, potom z hľadiska rozhodovania Súdneho dvora vo veci Pannon možno konštatovať, že prípadné dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluvy a je neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 7) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).