Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416200730 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8416200730.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ E. L., X., 2/ E., 3/ A., 4/ H. a 5/ E., právne zastúpení JUDr. Ľuba Berezňaninová, advokátka, Hlavná 45, 0780 01 Prešov, proti žalovanému: Urbárske a komposesorátne pozemkové spoločenstvo Osturňa, so sídlom Osturňa 295, IČO: 17 085 829, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1. až 5 rade proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 10C 23/2016-56 zo dňa 9.3.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e sa uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Žalobcovia podľa svojich tvrdení mienia napadnúť uznesenie valného zhromaždenia spoločenstva zo dňa 7. 2. 2016 ktoré okrem iného ako vyplýva zo žalobcami predloženej notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh valného zhromaždenia rozhodlo o personálnych zmenách v orgánoch spoločenstva odvolaním predsedu výboru a spoločenstva E. L. (žalobca v 1. rade), člena výboru E. K. (žalobca v 2. rade) a tiež členov výboru E. D., nar. XX. X. XXXX, bytom S. č. XX a H. D., nar. XX. X. XXXX, bytom S. č. XXX (ktorí nie sú účastníkmi konania o nariadenie predbežného opatrenia) a predsedu dozornej rady H.. C. O. (žalobca v 4. rade). Zákon o pozemkových spoločenstvách dáva prehlasovaným členom spoločenstva právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia (§ 15 ods. 2 posledná veta). Vzhľadom na navrhovaný výrok predbežného opatrenia, keď týmto sa má okrem iného žalovanému „určiť“, že členmi výboru žalovaného do skončenia konania vo veci samej majú byť aj E. D., nar. XX. X. XXXX a H. D., nar. XX. X.. XXXX, ktorí mali byť na predmetnom valnom zhromaždení z tejto funkcie tiež odvolaní, tak podľa názoru súdu už len samotná skutočnosť, že ani E. D., ani H. D. nie sú medzi žalobcami navrhujúcimi nariadenie predbežného opatrenia spôsobuje, že návrhu na jeho nariadenie v požadovanom znení nie je možné vyhovieť, keďže nemožno ani súdnym rozhodnutím nútiť byť (čo i len dočasne) členom výboru spoločenstva niekoho, kto platnosť svojho odvolania pripojením sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nenapáda a o predbežnú a dočasnú ochranu nežiada. Vyhoveniu návrhu však bránia aj ďalšie dôvody, z ktorých najpodstatnejším je ten, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa žiada niečo, čo môže byť len predmetom rozhodovania vo veci samej. Ak by súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, a určil by, že členmi výboru a predsedom dozornej rady spoločenstva (žalovaného) do skončenia konania o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia sú osoby uvedené v petite návrhu, de facto by tým predbežným opatrením vyslovil neplatnosť časti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, čo nie je možné. Určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vrátane vyslovenia, že rozhodnutie valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva je neplatné môže súd rozhodnúť len rozsudkom vo veci samej. Predbežným opatrením preto nemožno vysloviť, že rozhodnutie valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva je neplatné, pretože by sa nejednalo o dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Predbežným opatrením nemožno vopred vysloviť, že uznesenie valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva je (čo i len v časti) neplatné. Zákon žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nepriznáva odkladný účinok, ani nepriznáva právo súdu odložiť vykonateľnosť uznesenia. Uznesenie ostáva v platnosti a požíva prezumpciu správnosti až do momentu, kým táto neplatnosť nie je vyhlásená súdom, pričom ak ide o uznesenie o odvolaní členov orgánov spoločenstva tak obmedzením účinkov tohto odvolania by sa vlastne vylúčili účinky uznesenia a teda uznesenie by nemalo absolútne žiadne účinky až do momentu, keď by sa rozhodlo vo veci samej. V tomto prípade by predbežné opatrenie malo v podstate rovnaký obsah ako rozhodnutie vo veci samej a to nesmie. Tým by vlastne súd predbiehal konečné rozhodnutie. To podľa názoru súdu platí v zásade vo všetkých prípadoch, ak nariadenie predbežného opatrenia znamená absolútne odloženie vykonateľnosti rozhodnutí valného zhromaždenia. Občiansky súdny poriadok v § 76 síce len príkladmo uvádza, čo možno nariadiť predbežným opatrením, podľa názoru súdu však napriek tomu predbežným opatrením nemožno nariadiť odklad vykonateľnosti uznesenia valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Ak žalobcovia majú za to, že sú tú dôvody na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, resp. obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, tak ochranu bolo možné realizovať vo vzťahu ku konkrétnym krokom spoločenstva zastúpeného výborom prostredníctvom predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. ktorým by sa účastníkovi nariadilo aby nenakladal s určitými vecami alebo právami alebo v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. ktorým by sa nariadilo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Nie však predbežným opatrením, ktorým by sa absolútne a paušálne určilo, že až do skončenia konania vo veci samej je funkciu štatutárneho orgánu spoločenstva oprávnený vykonávať a zastupovať ho výbor spoločenstva s tam uvedenými členmi a funkciu predsedu dozornej rady žalobca v 4. rade. Za situácie, keď zo zákona a zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva (čl. 18 spisu) vyplýva spôsob ustanovovania o odvolávania členov orgánov spoločenstva a časové obmedzenie ich funkčného obdobia, nie je možné predbežným opatrením „ponechať“ členov týchto orgánov vo funkcii do doby skončenia konania o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Žalobcovia podľa názoru súdu navyše ani neosvedčili nebezpečenstvo im bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vôbec nevyplýva, aká konkrétna ujma a akým konkrétnym možným konaním žalovaného má žalobcom vzniknúť vzhľadom na prijaté uznesenia a rozhodnutia zo 7. 2. 2016. Žalobcovia síce poukazovali na rozhodnutie o postúpení práva poľovníctva a jeho výkonu J. na pätnásťročné obdobie, avšak nijako nekonkretizovali, aká ujma tým mala vzniknúť. Žalobcovia iba všeobecne tvrdili, že existuje odôvodnená hrozba, že u zostávajúcich členov výboru môže dôjsť k zneužitiu funkcie a k následnému uzatváraniu ďalších právnych úkonov a preto existuje potreba dočasnej - predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania. Nič konkrétne však neuviedli, nešpecifikovali, akým konkrétnym konaním by k tomu bezprostredne malo dôjsť, navyše, ako už súd uviedol, vo vzťahu k prípadným takýmto konkrétnym krokom existuje možnosť domáhať sa nariadenia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. Ak žalobcovia tvrdia, že došlo k uzamknutiu priestorov sídla Urbáru a znemožneniu chodu spoločenstva čím má dochádzať k škodám na majetku spoločenstva aj na majetku žalobcov, tak aj vo vzťahu k takémuto prípadnému konaniu sú osobitné možnosti predbežnej ochrany vyššie spomenutým spôsobom, pričom prípadné nároky na náhradu škody nie sú nijako dotknuté. Podľa názoru súdu žalobcovia neosvedčili, že im alebo pozemkovému spoločenstvu môže vzniknúť konaním žalovaného (pozemkového spoločenstva) resp. osobami oprávnenými konať zaň bezprostredne konkrétna ujma či škoda, tieto skutočnosti nemožno zistiť ani len z ich tvrdení. Preto aj v prípade, že by bol prípustný požadovaný spôsob predbežnej ochrany, čo podľa názoru súdu vzhľadom na navrhovaný výrok predbežného opatrenia nie je splnené, žalobcovia neosvedčili potrebu dočasnej úpravy predbežným opatrením, pričom bolo na žalobcoch, aby zvolili správnu formu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplývajúcu z príslušných procesných ustanovení (§ 76 ods. 1 O.s.p.) Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody preto súd o návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol.“ Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 5. rade namietajúc, že nie je a priori vylúčené, aby sa petit výroku predbežného opatrenia zhodoval s petitom žaloby. V prejednávanej veci sa však ani nejedná o prípad zhody. Poukázali na využitie neprehľadnej situácie po skončení valného zhromaždenia zo strany ostatných členov výboru, ktorí ostali v miestnosti a prijatými uzneseniami odvolali 4 členov výboru žalovaného. V pozvánke na valné zhromaždenie nie je ako jeden z bodov programu uvedené odvolanie členov výboru a predsedu. K hlasovaniu preto nemohlo ani dôjsť. Preto trvajú na tom, že výbor v pôvodnom zložení, t.j. pred 7.2.2016, je riadne zvoleným výborom, ktorý je naďalej oprávnený vykonávať svoje kompetencie a právomoci v zmysle Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 22.6.2014. Rovnako je naďalej oprávnený vykonávať svoje právomoci odvolaný predseda dozornej rady. Ako nové dôkazy v podanom odvolaní uplatnili pozvánku na valné zhromaždenie dňa 17.4.2016, ktorej prílohou je list, v ktorom sú zámerne uvádzané veľmi všeobecné tvrdenia očierňujúce prácu výboru spred 7.2.2016. Z listu podielnikov zo dňa 14.3.2016 okrem iného vyplýva, že súčasný výbor našiel v hospodárení tak závažné nedostatky, ktoré ohrozujú majetok samotných podielnikov. Tieto tvrdenia sú však všeobecné a ničím nepodložené. Najväčšie obavy vyvoláva zistenia veľkého objemu „nepotrebného“ majetku. To znamená, že sa chystá schválenie odpredaja tohto majetku. Vzhľadom na to, že nie je špecifikované, o aký majetok sa konkrétne jedná, majú žalobcovia obavu, že na valnom zhromaždení dôjde k zmanipulovaniu počtu hlasov potrebných na prijatie uznesenia o zmene zmluvy a následne aj k schváleniu odpredania „nepotrebného“ majetku. Zabrániť takejto situácii možno iba, ak súd vydá predbežné opatrenie. Ďalej poukázali na ďalšie nezrovnalosti v notárskej zápisnici z valného zhromaždenia zo dňa 7.2.2016 a v samotnom dianí valného zhromaždenia. Uviedli tiež, že pokiaľ 5-členný výbor zostane vo svojej funkcii bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia, dôjde k nezvratnému poškodeniu práv a majetku väčšiny podielnikov žalovaného. Z postupu členov výboru, ktorí na ňom ostali po 7.2.2016 vyplýva, že jeho zámerom je presadzovanie výlučne svojich osobných záujmov bez ohľadu na dobro celku, t.j. žalovaného a jeho podielnikov. Zároveň poukázali na to, že pokiaľ odvolací súd nevyhovie ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, dôjde tiež k ohrozeniu výkonu rozhodnutia vo veci samej. Ak súd povedzme o 5 rokov rozhodne právoplatne, že uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 7.2.2016 sú neplatné, žalovaný a majetok, ktorý spravuje, už môže byť v takom stave, že väčšina majetku bude zlikvidovaná alebo prinajmenšom znehodnotená. Dôvody zamietnutia návrhu sú výsostne namietaného formálneho charakteru a bez náležitého zohľadnenia existujúceho a žalobcami namietaného skutkového stavu veci. Neobstojí ani argument súdu prvého stupňa, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepodali všetky osoby, ktoré majú byť predbežne vrátené do výkonu funkcie členov výboru žalovaného, k tomu uvádzame, že OSP umožňuje nariadiť predbežné opatrenie aj osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania vo veci samej, ak to možno od nich spravodlivo žiadať. V prejednávanej veci sa jedná o E. D. a H. D.. Títo sa svojich funkcií vo výbore nikdy nevzdali a ani to nemali v úmysle. Sú podielnikmi žalovaného a majú záujem na riadnom, zákonom a spravodlivom fungovaní, čo sa za súčasného zloženia výboru dá iba ťažko dosiahnuť. Čestnými vyhláseniami vyjadrili podporu žalobcom a vôľu zotrvať vo svojich predchádzajúcich funkciách. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je správne. Podľa § 74 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie A/, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo B/ ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú ochrany pred vznikom nenapraviteľných škôd na spoločnom majetku podielnikov tým, že žiadali nariadiť predbežného opatrenia, v tomto znení: „Žalovanému sa určuje, že až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového spoločenstva Osturňa zo dňa 07.02.2016 je oprávnený vykonávať funkciu štatutárneho orgánu a zastupovať žalovaného výbor zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev Okresného úradu v Kežmarku v zložení: Predseda: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Podpredseda: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX Členovia: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, J. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, J. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX Žalovanému sa určuje, že až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového spoločenstva Osturňa zo dňa 07.02.2016 je oprávnený vykonávať funkciu predsedu dozornej rady H.. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, J. zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev Okresného úradu v Kežmarku. Žalobcovia sú povinní v lehote 30 dní odo dňa doručenia predbežného opatrenia podať návrh vo veci určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového spoločenstva Osturňa zo dňa 07.02.2016“. Na podporu argumentov súdu prvého stupňa vo vzťahu k určovaciemu výroku predbežného opatrenia poukazuje odvolací súd na názor právnej vedy, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje cit.: „Predbežným opatrením sa nepriznáva žiaden nárok, nedeklaruje sa, že tu právo bolo, alebo nebolo. Na druhej strane pôsobenie predbežného opatrenia ako prostriedku regulujúcemu právne vzťahy účastníkov konania na obdobie po jeho vydaní má o to výraznejší preventívny zmysel a účinok.“ (Pozri Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. Bratislava: IURA EDITION, 1997, s. 87-88). „Predbežným opatrením možno poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému jedine uložením povinnosti druhému účastníkovi( niečo konať, strpieť, niečoho sa zdržať ). Je vylúčené predbežným opatrením deklarovať určité právo účastníka.“ ( porovnaj uznesenie Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa29.12.1994, sp. zn. 14 Co 847/94).Predbežné opatrenie slúži k dočasnej ochrane faktických a nie právnych pomerov. A/ „pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov “ (§ 74 O.s.p.) Nad rámec uvedeného na potvrdenie správnosti záverov súdu prvého stupňa poukazuje, že zmyslom predbežného opatrenia je teda dočasná úprava pomerov účastníkov (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o nariadenie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Súd je povinný posúdiť intenzitu navrhovaného predbežného opatrenia z pohľadu ochrany práv oboch strán. Predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Zákonná úprava postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení (§ 74 O.s.p.) zdôrazňuje význam krokov samotného žalobcu smerujúcich k tomu, aby návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mohlo byť vyhovené. Pred rozhodnutím o takomto návrhu súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej) a pri ich zisťovaní ani nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Rozhodnúť o návrhu možno aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.). V každom prípade je však na žalobcovi, aby súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a jednak, že je tu potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia (potreba dočasnej úpravy faktických pomerov účastníkov, obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený) musí žalobca preukázať dôkaznými prostriedkami, ktoré priloží k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ostatné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie( najmä hmotnoprávny nárok, z ktorého predbežného opatrenie vychádza a ktoré je alebo bude predmetom meritórneho rozhodnutia) postačí len osvedčiť a to opätovne priložením dôkazných prostriedkov k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom priadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c) táto dočasná úprava je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Osvedčenie dôvodov na predbežné opatrenie vyplýva z viacerých skutočností, pričom stačí, ak je osvedčená aspoň jedna z nasledovných skutočností: 1.) Predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t.j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov. 2.) Výrok predbežného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovania právnej pozície navrhovateľa do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Potrebnosť sa prejavu v tom, že definitívna súdna ochranu ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj dočasnú ochranu (súdna procesná prevencia). 3.) Obsah predbežného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúči vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne inej ujmy (Pozri Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. Bratislava: IURA EDITION, 1997, s. 87-88). Berúc do úvahy aj lehoty, ktoré zákonodarca stanovil súdu na rozhodnutie o návrhu, treba zdôrazniť povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a predloženia dôkazov s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Ak žalobcovia žiadali nariadenie predbežného dočasnou úpravou pomerov z dôvodu, že dochádza ku škodám na majetku spoločenstva ako aj na majetku žalobcov, tiež z dôvodu, že môže dôjsť k zneužitiu funkcie členov výboru, je ich povinnosťou potrebu jeho nariadenie osvedčiť. Mal by teda predovšetkým tvrdiť, že žalovaný realizuje nejaké úkony, ktoré musia mať reálnu podobu, pretože práve navrhované predbežné opatrenie zásadným spôsobom môže ovplyvniť pomery medzi účastníkmi konania, aj keď dočasne. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj v samotnom podanom odvolaní žalobcovia iba nekonkrétne namietajú nebezpečenstvo vzniku ujmy, škôd a potrebu nariadenia predbežného opatrenia dôvodia tým, že „sa chystá odpredaj majetku“, že „dôjde k nezvratnému poškodeniu práv a majetku väčšiny podielnikov žalovaného“, ďalej tiež že „z postupu členov výboru, ktorí na ňom ostali po 7.2.2016 vyplýva, že jeho zámerom je presadzovanie výlučne svojich osobných záujmov bez ohľadu na dobro celku, t.j. žalovaného a jeho podielnikov“. Potreba nariadenia predbežného opatrenia musí mať reálnu podobu, ktorá musí byť aspoň osvedčená. Odvolací súd na základe uvedeného preto dospel k záveru, že z návrhu a listín predložených k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale i k podanému odvolaniu, nie je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. B/ „pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.“ (§ 74 O.s.p.) Pokiaľ žalobcovia namietajú, že k nariadeniu predbežného opatrenia mohol súd dospieť aj tým, že u žalobcov je nenariadením predbežného opatrenia ohrozený výkon rozhodnutia, je ich záver nesprávny. Ustanovenie § 74 O.s.p hovorí o tom, že predbežné opatrenie na ochranu exekučného titulu možno nariadiť vtedy „ ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený“Predbežné opatenie nariadené pred začatím meritórného konania slúži len k ochrane už existujúceho exekučného titulu. Prvým predpokladom pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia je v zásade existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktoré osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Súdna prax o tomto predpoklade vyslovila základné stanovisko, podľa ktorého nariadenie predbežného opatrenia pre obavu, že by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, zásadne vyžaduje existenciu rozhodnutia, ktoré by mohlo byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Potom obava z jeho ohrozenia je stav, ktorý oprávnenú osobu núti, aby požiadala o jeho nariadenie (Pozri Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. Bratislava: IURA EDITION, 1997, s. 93). Aj v prípade , že pripustí možnosť nariadenia predbežného opatrenia v prípade ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie ani neprebieha konanie v ktorom by mohlo byť vydané, je to možné, len že predstavuje celkom výnimočné opatrenie odôvodnené celkom výnimočnými okolnosťami prípadu. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobcovia sa návrhom vo veci samej domáhajú neplatnosti valného zhromaždenia, ktoré má deklaratórny charakter a rozsudok vynesený v tomto konaní nemôže byť exekučným titulom, keďže nepriznáva právo, nezaväzuje k povinnosti ani nepostihuje majetok (arg. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.) S poukazom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z týchto dôvodov nie je možné vyhovieť. Nad rámec vyššie uvedených skutočností odvolací súd pripomína, že súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002 sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97). Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že ak existuje právny prostriedok, ktorým sa možno dovolať neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, nepochybne patrí predovšetkým členom spoločenstva, ktorí majú právo zúčastňovať sa valného zhromaždenia, ktoré formou uznesení vytvára kolektívnu vôľu spoločenstva, do kompetencie ktorého okrem iného patrí aj voľba orgánov spoločenstva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 7/2011). Všetky ostatné námietky, či už vo vzťahu k nezrovnalosti v notárskej zápisnici z valného zhromaždenia zo dňa 7.2.2016 a v samotnom dianí valného zhromaždenia budú predmetom skúmania a dokazovania v konaní vo veci samej. Za tohto stavu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako správne potvrdil. O trovách odvolacieho súdu rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 145 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.