Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/59/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505201015 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8505201015.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcovi JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: X. O., Z.. X.XX.XXXX, B. E. XX, zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom AK v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ P. U., Z.. XX.X.XXXX, B. E. XX, 2/ P. U., Z.. XX.X.XXXX, B. E. XX, 3/ T. U., B. E. XX, všetci zastúpení JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom AK v Prešove, Slovenská 69, Prešov, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1/ až 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/46/2005-243 zo dňa 3.2.2015, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca má vo vzťahu k žalovaným v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1/ až 3/ rade k povinnosti vypratať časť nehnuteľnosti parc. C. A. XXX vedenej na LV č. XXX katastrálneho územia E., ktorá je znázornená medzi lomovými bodmi A, B, C 82-1, 55-30 A o výmere 25 m2 tak, ako je to zakreslené v znaleckom posudku znalca D.. P. B. č. 30/2013 zo dňa 3.12.2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a vypratanú odovzdať žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovaných v 1/ až 3/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1/ rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a to parc. C. A. XXX - záhrada vo výmere 428 m2, zapísanú na LV č. XXX k.ú. E., a to odstránením oplotenia postaveného na spojnici bodov A a B tak, ako je to znázornené vo vytyčovacom náčrte geodéta U. zo dňa 6.4.2004 a vydať mu časť parc. č. A. XXX vyznačenú bodmi A, B, C, D. V návrhu uviedol, že je výlučne vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú žiadal vypratať. Žalovaný je vlastníkom parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX k.ú. E. vedených na LV č. XXX a zároveň je užívateľom a držiteľom parc. č. XXX k.ú. E., pričom táto parcela nie je majetkovoprávne vyporiadaná. Medzi ním a žalovaným dlhšiu dobu dochádza k nezhodám, pokiaľ ide o hranicu medzi pozemkami, a to parc. č. XXX, ktorej je výlučným vlastníkom a parc. č. XXX, ktorej držiteľom je žalovaný. Žalovaný spolu so svojim otcom postavili plot, s ktorým svojvoľne zašli bez jeho vedomia do parc. č. XXX na jej konci, tak ako to je znázornené vo vytyčovacom náčrte geodéta U., ktorý k návrhu pripojil. 2. Žalovaný v 1/rade s návrhom nesúhlasil a spochybnil vlastnícke právo žalobcu k parc. C. A. XXX. 3. Uznesením č.k. 2C/46/2005 - 37 zo dňa 2. 2. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2006, súd pripustil do konania vstup ďalších účastníkov na strane žalovaného, a to žalovaného v 2/ rade P. U. staršieho a žalovanú v 3/ rade T. U.. 4. Na pojednávaní dňa 13.1.2015 súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní v 1/ až 3/ rade sú povinní vypratať časť nehnuteľnosti parc. C. A. XXX vedenej na LV č. XXX k.ú. E., ktorá je znázornená medzi lomovými bodmi A, B, C 82-1, 55-30 A vo výmere 25 m2, tak ako je to zakreslené v znaleckom posudku znalca D.. P. B. č. 30/2013 zo dňa 3.12.2013, ktorý je súčasťou rozsudku, a to v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1/ rade, svedka D.. T. K., vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie, výsluchom znalca D.. P. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to obsahom pripojených spisov súdu sp. zn. 3C/3/2008, 3C/39/2007 a 3C/19/2006. 6. Na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca je vlastníkom parc. C. A. Č.. XXX a jeho vlastnícke právo je zapísané na LV č. XXX k.ú. E.. Podľa žalobcu žalovaní zasahujú do jeho vlastníckeho práva tým, že postavili na konci parcely plot na časti pozemku a túto bez právneho dôvodu užívajú, pričom on k tejto nemá prístup. Žalovaní vlastnícke právo žalobcu k parc. C. A. XXX spochybnili. Na návrh žalovaného v 2/ rade bolo súdom vedených viacero súdnych konaní, v ktorých sa riešila otázka právneho vzťahu k spornej nehnuteľnosti, a to parc. C. A. XXX. Do právoplatného skončenia týchto konaní bolo aj predmetné konanie prerušené. V konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 3C/19/2006 sa žalovaný v 2/ rade tohto konania P. U. starší domáhal proti žalobcovi tohto konania X. O. a V. H. (právnej predchodkyni X. O.), že je spoluvlastníkom parcely registra C č. XXX v podiele 3. Rozsudkom č.k. 3C/19/2006-81 zo dňa 3.10.2007 bola žaloba zamietnutá vo vzťahu ku žalovanej v 2. rade V. H. a v prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu vylúčený na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/9/2008. Vylúčená časť nárok bola vedená pod sp.zn. 3C/39/2007. V tomto konaní na návrh žalobcu (žalovaného v 2/ rade tohto konania) súd pripustil zmenu petitu a následne rozsudkom č.k. 3C/39/2007-19 zo dňa 29.9.2008 zamietol žalobu v časti určenia, že kúpna zmluva zo dňa 16. 12. 1998 o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. E., parc. KN č. XXX - záhrada vo výmere 65 m2, parc. č. 109 - dom súp.č. 49 - zastavené plochy vo výške 367 m2, parc. KN č. XXX - záhrada vo výmere 428 m2 uzavretá medzi žalovanou v 2/ rade V. H. a žalovaným v 1/ rade X. O., je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/6/2009. V konaní vedenom Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp.zn. 3C/3/2008 sa žalovaný v 2/ rade P. U. starší ako žalobca domáhal proti žalobcovi tohto konania X. O. ako žalovanému v 1/ rade, V. H. ako žalovanej v 2/ rade a P. O. ako žalovanému v 3/ rade určenia, je výlučným vlastníkom parc. KN č. XXX - záhrada vo výmere 542 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. E.. Rozsudkom č.k. 3C/3/2008-143 zo dňa 3.7.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/56/2012-184 bol tento návrh zamietnutý. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného vyplýva, že spornú nehnuteľnosť parc. KN C č. XXX v dávnej minulosti vlastnil otec žalovanej v 2/ rade V. H.E., právnej predchodkyne žalobcu, a po jeho smrti žalovaná. Túto nehnuteľnosť pokojne, nerušene a dobromyseľne užívala dlhú dobu. Ďalej z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že súd nesúhlasil s tým, že žalobca (žalovaný v tomto konaní) sa cíti byť vlastníkom tejto nehnuteľnosti len z toho dôvodu, že znalec vypočítal aritmeticky veľkosť jeho podielu k pôvodným pozemnoknižným parcelám. Podľa tohto prepočtu by mu prináležala väčšia výmeru, než akú teraz vlastní. Je zrejmé, že výmera pozemkov v pozemkovej knihe nebola záväzným údajom a pozemková kniha ručila iba za správnosť v evidencii vlastníkov. Nárok žalobcu (žalovanej strany v tomto konaní) bol podložený iba pocitom, že mu prináleží z pozemnoknižnej parcely väčšia výmera než v skutočnosti užíval a užíva, nie je dostatočným podkladom, aby súd jeho návrhu vyhovel. Rovnako z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/56/2012 zo dňa 27.6.2012 vyplynulo, že dokazovanie pred súdom prvého stupňa jednoznačne potvrdilo, že ide o nehnuteľnosť, ktorá bola už v dávnej minulosti, a to najmenej od roku 1933, medzi podielovými spoluvlastníkmi reálne podelená, novovzniknuté nehnuteľnosti boli oplotené, pričom konkrétne v parc. KN č. XXX k.ú. E. bolo preukázané, že plot stavali právni predchodcovia účastníkov konania. Žalovaná v 2/ rade (právna predchodkyňa žalobcu tohto konania) po smrti svojho otca, najmenej od roku 1980, nehnuteľnosť užívala ako dobromyseľná a výlučná vlastníčka, žiadne spory alebo nedorozumenia pre užívaní takto vyčlenených parciel v prvostupňovom konaní preukázané neboli. Súčasťou spisu bol aj znalecký posudok znalca D.. T. K., ktorý je na č.l. 41 - 55, teda tento znalecký posudok ako listinný dôkaz bol podkladom pre rozhodnutie o určení, že žalobca (žalovaný v 2/ rade tohto konania) je výlučným vlastníkom parc. KN C č. XXX. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, a to z výpovedí svedka J. H., manžela právnej predchodkyne žalobcu aj tú skutočnosť, že prvé problémy ohľadne parc. KN C č. XXX začali po tom, čo túto parcelu predali žalobcovi. Z výpovede svedka P. O. tiež vyplynulo, že po tom, čo nehnuteľnosť kúpil žalobca, došlo k porušeniu plota. Na preukázanie skutočností či žalovaný a v akom rozsahu skutočne zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, t.j. do parc. KN C č. XXX k.ú. E. súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie D.. P. B.. Znalec v znaleckom posudku č. 30/2013 zo dňa 3.10.2013 uviedol, že oplotenie medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX pred odstránením sa nachádzalo na pozemku parc. C KN č. XXX a podľa vytyčovacieho náčrtu geodéta U. nezasahovalo do pozemku parc. C KN č. XXX. Dokumentuje to aj poloha stĺpika v bode A. Oplotenie žalovaného medzi parc. C KN č. XXX a C KN č. XXX/X prechádza medzi lomovými bodmi A, B, C 82-1 a nie je totožné s vlastníckou hranicou. Z parc. C KN č. XXX vo vlastníctve žalobcu užíva žalovaný pozemok v červenej výplni medzi lomovými bodmi A, B, C 82-1, 55-30, A vo výmere 25 m2. Vlastnícka hranica medzi účastníkom konania prechádza lomovými bodmi č. 55-466, 55-467, 55-30 a 82-1 tak, ako je evidovaná v platnej katastrálne mape. Na záveroch znaleckého posudku znalec zotrval aj pri svojom výsluchu. Pred súdom ozrejmil spôsob vypracovania znaleckého posudku, podklady ktoré k vypracovaniu znaleckého posudku použil. Tiež ozrejmil históriu mapových podkladov, poukázal na skutočnosť, že reálny stav v teréne sa nezhoduje s pôvodnými podkladmi bývalej pozemkovej knihe a bývalého pozemkového katastra. Znalec zdôraznil, že v súčasnosti vlastnícke právo žalobcu je riadne zapísané, evidované a nemal žiadnu právnu listinu, ktorá by určovala iný priebeh vlastníckej hranice ako je evidovaná v katastri. V prejednávanom prípade znalec nezistil žiadnu chybu a konštatoval, že stav v katastri je evidovaný korektne podľa predpisov zákona o katastri. Súd v konaní ako svedka vypočul aj D.. T. K., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2009 predložený žalovanou stranou a ktorým žalovaní preukazovali o koľko metrov štvorcových boli ukrátení na svojom vlastníctve. Svedok uviedol, že predmetný znalecký posudok vypracoval na žiadosť žalovaného v 1/ rade. V čase jeho vypracovania nemal vedomosť o tomto spore, ani o spore týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k parc. C KN č. XXX. K vymedzeniu parc. C KN č. XXX uviedol, že všetky geometrické plány sa robili pravdepodobne na skutočnú držbu. 7. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd potom vec právne hodnotil v zmysle č. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka. Návrh na vydanie veci, v prípade nehnuteľnosti návrh na jej vypratanie, slúžiaci na ochranu absolútneho práva je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany vlastníckeho práva so všetkými z toho vyplývajúcimi sprievodnými znakmi. Hmotnoprávnym základom reivindikačného návrhu na začatie konania je skutočnosť, že určitá vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s ohľadom na právnu úpravu súd zistil, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel. V prejednávanej veci mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej časť je bez právneho dôvodu vo faktickej moci žalovaných. Vykonaným znaleckým dokazovaním mal za preukázané, že žalovaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, užívajú časť nehnuteľnosti parc. C KN č. XXX vo vlastníctve žalobcu, tak ako to znázornil znalec vo svojom znaleckom posudku o rozlohe 25 m2. Túto skutočnosť bola potvrdená aj žalovaným v 1/ rade. Obrana žalovaných prezentovaná tým, že sporná časť parc. C KN č. 111 žalovaným vlastnícky patrí, že ju užívajú dobromyseľne ako svoje vlastníctvo, neobstojí, je právne irelevantná a úplne vyvrátená výsledkami predchádzajúcich súdnych konaní, v ktorých sa riešila otázka právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti. V konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 3C/3/2008 bol návrh žalovaného v 2/ rade, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k spornej parcele, zamietnutý. V konaní sp.zn. 3C/3/2008 nebolo preukázané, aby žalovaný v 2/ rade P. U. starší nadobudol vlastnícke právo k tejto parcele vydržaním. Keď ho nenadobudol žalovaný v 2/ rade, nemohol ho nadobudnúť ani žalovaný v 1/ rade, ktorý je jeho synom alebo žalovaná v 3/ rade, pravdepodobne nevesta. Práve naopak, v konaní sp. zn. 3C/3/2008 bolo preukázané, že vlastnícke právo patrilo právnej predchodkyni žalobcu V. H., a to v celom rozsahu parc. C KN č. XXX, vrátane časti, ktorú v súčasnosti bez právneho dôvodu užívajú žalovaní. Teda vychádzajúc z obsahu spisu sp.zn. 3C/3/2008 nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného v 1/ rade, že žalovaní užívajú spornú časť parcely dobromyseľne ako svoje vlastníctvo. Nebolo možné akceptovať tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že na konanie sp. zn. 3C/3/2008 v tomto konaní nie je treba prihliadať, práve naopak. právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. 3C/3/2008 zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, prekážku rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znovu. Ak súd rozhodol vec, nemôže znova o nej konať a rozhodovať. Súd v danej veci je viazaný právoplatným rozhodnutím sp.zn. 3C/3/2008, v ktorom bol návrh žalovaného v 2/ rade zamietnutý na určenie, že je výlučným vlastníkom celej parcely, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Ďalšie námietky žalovaného v 1/ rade o chýbajúcej aktívnej legitimácii žalobcu, súd uviedol, že táto je irelevantná a nedôvodná. Vecná, či už aktívna alebo pasívna, legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania. Súd mal za preukázané, že žalobca je evidovaný na LV č. XXX k.ú. E. ako vlastník parcely registra C č. XXX, a teda je nositeľom práv a povinností plynúcich z hmotného práva k tejto parcele a ako vlastník v zmysle § 126 OZ je oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Súd zdôraznil, že údaje katastra ho hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. V konaní opak preukázaný nebol a teda námietka žalovaného v 1. rade o chýbajúcej aktívnej legitimácii žalobcu je bezpredmetná. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalovaným v 1/ rade, keďže tieto považoval za neúčelne, neefektívne a nehospodárne, bezdôvodne predlžujúce súdny spor a ohrozujúce ústavné právo účastníkov konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. K návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného v 2/ rade súd uviedol, že žalovaný v 2/ rade ako účastník konania sa nedostavil na už v poradí druhé pojednávanie bez toho, aby svoju neúčasť akýmkoľvek spôsobom ospravedlnil. Byť prítomný na pojednávaní je síce právom účastníka konania, nie povinnosťou, ale bezdôvodná neprítomnosť nemôže byť dôvodom na odročenie pojednávania. Samotný výsluch tohto žalovaného by podľa súdu neprispel k objasneniu veci, keďže tak, ako to uviedol zástupca žalovaného v 1/ rade, jeho výsluch mal byť zameraný na otázku dobromyseľnosti a teda vlastníctva spornej nehnuteľnosti, o ktorej, ako bolo vyššie uvedené, už bolo právoplatne rozhodnuté. Naviac, súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade bol vypočutý v predchádzajúcich konaniach sp.zn. 3C/19/2006, kde uvádzal, že parc. 111 užíval jeho otec a po ňom ju zdedil on, pričom ale toto tvrdenie bolo v predchádzajúcich konaniach, najmä v konaní sp. zn. 3C/3/2008, úplne vyvrátené. K návrhom na zabezpečenie listinných dôkazov, a to mapovanie vykonané v roku 1986 a spisov Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5C/657/92 a 6C/146/93, týkajúcich sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva parc. MPČ 2 až 7 súd uviedol, že zabezpečenie týchto listinných dôkazov nesúvisí s otázkou ochrany vlastníckeho práva, ktoré je predmetom tohto konania, ale s otázkou vlastníctva, ktorá, ako súd niekoľkokrát konštatoval vyššie, bola právoplatne rozhodnutá v konaní sp.zn. 3C/3/2008. Vzhľadom na uvedené, keďže mal súd za preukázané, že žalovaní neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, žalobe vyhovel a uložil žalovaným časť nehnuteľnosti, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku, vypratať a vypratanú odovzdať žalobcovi. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p. 9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1/ až 3/ rade a navrhli tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa nich prvostupňový súd, vychádzajúc z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nerešpektujúc základné práva žalovaných na spravodlivý súdny proces a ochranu vlastníckych práv, ako aj ich obranu v danom súdnom konaní vyvodil nesprávny právny záver, ak žalobe vyhovel. Obrana žalovaných v konaní bola založená na tvrdení, že žalobca nemá dostatok aktívnej legitimácie byť účastníkom tohto konania, pričom na podporu svojich tvrdení poukazovali na znalecký posudok č. 1/2009 znalca D.. T. K.. Žalovaní taktiež v súvislosti s preukázaním nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu poukazovali na skutočnosť, že pôvodná MPČ parc. č. X.X.X. zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. E. a MPČ parc. č. X.X.X. zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. 77 k.ú. E., z ktorej následne vznikla parc. KN C XXX k.ú. E., tvorili z dôvodu absencie ich polohového a geometrického určenia jeden celok. V grafickej časti operátu pozemkovej knihy, teda v pozemnoknižnej mape, však jednotlivé parcely MPČ 2-7 neboli jednotlivo vyznačené hranicami a teda nebolo zrejmé ich polohové a geometrické určenie. Ich polohu nemožno určiť. Geometrický tvar jednotlivých parciel je úplne neznámy. V mapách existuje iba hranica medzi parcelami X.X.X a parcelami X.X.X.. Keďže nebolo zadefinované polohové a geometrické určenie, neboli známe ani výmery jednotlivých parciel. V pozemnoknižných vložkách je z tohto dôvodu vykonaný zápis týchto parciel ako jedna parcela X.X.X a v inej vložke X.X.X. s jednotnou celkovou výmerou. Tieto parcely sú zobrazené v prílohách 1 a 2 znaleckého posudku č. 1/2009 vypracovaného znalcom D.. T. K. a zobrazujú zákres týchto parciel v pozemnoknižných mapách. Pri tejto forme evidencie pozemkov a práv k ním pri následnom delení týchto parciel, pri vyhotovovaní geometrických plánov a verejných listín bolo potrebné chápať tieto parcely a práva k ním vo vzájomnej súvislosti, teda ako jeden majetok - jednu parcelu MPČ X.X v celkovej výmere 3.298 m2 v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov uvedených v pozemnoknižných zápisniciach č. 275 a 77. Túto zásadu rešpektovali predchádzajúci zhotovitelia geometrických plánov na vysporiadanie citovaných nehnuteľností. V geometrickom pláne č. 344-2-3404-22-82 pre vyporiadenie parciel C KN č. XXX a XXX sú v stave právnom uvádzané všetky MPČ parcely X.X.X a pozemnoknižná zápisnica 275 aj parcely X.X.X. zápisnica 77. V časti zmeny spracovateľ geometrického plánu diely A, B, C berie od všetkých týchto parciel 2.3.4.5.6.7. Pri diely A sú vymenované všetky parcely v dvoch riadkoch a výmera je uvedená medzi riadkami. Ďalšie diely sú riešené tzv. opakovacou odrážkou. Tieto odrážky sa vzťahujú na celý zápis nad odrážkou nielen na parcely 5.6.7.. Diel A vo výmere 96 m2 bol odpočítaný od parciel 2.3.4.5.6.7. Obdobne sa postupovalo aj pri zhotovení geometrického plánu č. 241-2-3404-056-81. V právnom stave geodet uvádza všetky MPČ parcely a obe pozemnoknižné zápisnice a listy vlastníctva. V časti zmeny výkazu výmer v kolónke od parcely opäť uvádza všetky parcely MPČ 2.3.4.5.6.7 a až na konci výmeru dielu A 207 m2. Diely B, C, D boli zapísané pomocou opakovacích odrážok. aj v tomto geometrickom pláne sa opakovacie odrážky vzťahujú na všetky parcely MPČ 2.3.4.5.6.7. Je preukázateľné, že pri vyhotovovaní verejných listín sa nepostupovalo tak, že by si vlastníci oboch pozemnoknižných vložiek 275 a 77 odsúhlasili prelínajúce sa MPČ parcely bez polohopisného a geometrického určenia a podľa skutočnej držby a tak, aby si aj tieto odsúhlasili a rozdelili. Tento postup bol podľa nich základom následných majetkoprávnych problémov. Nakoľko zo žiadnej z máp nie je známe polohové a geometrické určenie jednotlivých parciel, iba všetkých spolu, ako je to zrejmé z prílohy 1 a 2 znaleckého posudku D.. K., celkom do deľby mali vstúpovať všetky parcely 2.3.4.5.6.7. o celkovej výmere z oboch pozemnoknižných zápisníc, t.j. 1647 m2 + 1.651 m2, čo 3.291 m2. Z tejto výmery mal po prepočítaní žalovanému v 1/ rade pripadnúť podiel 3/8 a V. H. podiel 1/8. Z dôvodu, že výmera pozemkov v celej histórie evidencie pozemkov nebolo záväzným údajom, vykonal znalec D.. K. vo svojom znaleckom posudku jej preverenie, ktoré je popísané na str. 2 - 5 znaleckého posudku. Napriek tomu, že žalovaný v 2/ rade bol podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedenej MPČ parcely 2.3.4. a parcely 5.6.7. v podiele 3/8, v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn.6C/416/1993 žalobca P. O. proti žalovanému Š. O. a spol. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pôvodnej parcele MPČ 5.6.7., súd rozsudkom zo dňa 6.2.1994 rozhodol bez toho, aby žalovaný v 2/ rade bol účastníkom tohto konania. Obdobný postup bol aj v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 5C/567/1992 žalobcu H. B. proti žalovanému P. O. a spol. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde súd rozsudkom č.k. 5C/567/92-14 zo dňa 31.3.1993 taktiež rozhodol bez toho, aby žalovaný v 2/ rade bol účastníkom tohto konania. Rozsudkom sp.zn. 6C/416/93 a sp.zn. 5C/567/92 Okresný súd Stará Ľubovňa nezákonne zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k pôvodnej parcele MPČ 5.6.7. zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 77 k.ú. E. a to z dôvodu, že aj napriek tomu, že žalovaný v 2/ rade bol podielovým spoluvlastníkom uvedených parciel, nebol účastníkom predmetných súdnych konaní. Takéto rozhodnutia súdu považovali za nezákonné a protiústavné. Za nezákonný považovali aj postup právnej predchodkyne žalobcu V. H., ktorá si bez vedomia a súhlasu žalovaného v 2/ rade nechala do notárskej zápisnice č. Z. XXX/XX, Z. XXX/XX z 24.7.1996, spísanej na Notárskom úrade P.. O. U., Stará Ľubovňa osvedčiť nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodnej parcele MPČ 2.3.4. zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 275 k.ú. E. formou vydržania. Osvedčenie bolo vykonané za prítomnosti svedka pána O., otca žalobcu. V. H. si nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu k pôvodnej parcele MPČ 2.3.4, zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 275 k.ú. E., osvedčila vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného v 2/ rade vo výmere 400 m2, čo potvrdil vo svojom znaleckom posudku č. 1/2009 znalec D.. T. K.. Z uvedeného vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu V. H. si nechali nezákonne osvedčiť nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodnej parcele MPČ 2.3.4 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. 275 k.ú. E. na základe vydržania, avšak bez toho, aby splnila základné podmienky vydržania. Preukázateľne v čase vydania osvedčenia o vydržaní predmetnej nehnuteľnosti nebola V. H. dobromyseľná čo sa týka držby spornej parcely a vydržanie tu teda nemohlo nastať. Keďže neboli splnené všetky podmienky požadované zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou vydržania. Napadnuté osvedčenie považovali žalovaní za neplatné z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom bez toho, aby väčšinový podielový spoluvlastník o tomto úkone vedel, a teda v zmysle § 39 išlo o absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu, že V. H. parcelu KNC č. XXX k.ú. E. nikdy nevydržala, a teda nestala sa jej skutočnou vlastníčkou, nemôže X. O. mať dostatok aktívnej legitimácie a vystupovať v tomto konaní v pozícií žalobcu. Súd nebral v úvahu obranu žalovaných týkajúcu sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu nezákonného a neoprávneného nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele C KN č. XXX z dôvodu nezákonnosti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/416/93, ako aj nezákonnosti notárskej zápisnice č. Z. XXX/XX, Z. XXX/XX spísanej na Notárskom úrade P.. O. U. Stará Ľubovňa, ako i to, že parcela KN C č. XXX k.ú. E. vlastnícky prislúcha žalovanému v 2/ rade. Nakoľko sa súd prvej inštancie s obranou žalovaných v napadnutom rozsudku nevyporiadal, považovali tento za absolútne nepreskúmateľný. 10. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaných v 1/ - 3/ rade napadnutý rozsudok považoval za zákonný a správny. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav v predmetnej veci a na základe tohto správne a zákonne rozhodol, rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle ust. § 157 O.s.p.. Pokiaľ išlo o odvolanie žalovaných v 1/ - 3/ rade, z tohto jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalovaní v skutočnosti neboli uzrozumení s tým, čo je vlastne predmetom súdneho sporu. Tak v priebehu pojednávania, ako aj v samotnom písomnom odvolaní poukazovali na to, že delenie pozemkov v minulosti bolo nesprávne a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali na to, že sú ukrátení vo výmere na svojich pozemkoch a zároveň poukázali na nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia vo veci vedenej pod sp.zn. 6C/416/93 a 5/567/92. Skutkové okolnosti, ktoré zakladajú dôvod odvolania žalovaných boli už pertraktované v súdnych sporoch vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 3C/19/2006, sp.zn. 3C/9/2007. V predmetných sporoch žalovaní neboli úspešní, ich žaloby boli zamietnuté a odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutia prvostupňového súdu. Na tieto okolnosti dôsledne poukázal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. 11. Odvolací súd odvolanie žalovaných prejednal v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaných bolo podané pred týmto dátumom, teda ide o právo žalovaných na prejednanie odvolania podľa doterajších predpisov a niet žiadneho zákonného dôvodu na prejednanie odvolania podľa novšej právnej úpravy. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty bolo treba odvolanie žalovaných prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy odvolanie bolo podané. Naviac, odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach demokratického a právneho štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípov právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj v zákaze retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. So zreteľom na túto argumentáciu odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku a na zdôraznenie uvádza tieto ďalšie dôvody: 12. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a bolo preukázané aj to, že žalovaní v 1/ - 3/ rade časť tejto nehnuteľnosti, tak ako ju zakreslil znalec v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou tohto napadnutého rozsudku, neoprávnene užívajú. Žalovaní v 1/ - 3/ rade nepreukázali svoje vlastnícke právo k tej časti spornej nehnuteľnosti, ktorú neoprávnene užívajú, naopak, žalobca preukázal svoje vlastnícke právo aj k tejto časti spornej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov preto súd správne rozhodol, ak uložil žalovaným povinnosť vypratať časť nehnuteľnosti parc. C KN XXX vedenej na LV č. XXX k.ú. E., ktorá je znázornená na znaleckom posudku D.. P. B. č. 30/2013 zo dňa 3.12.2013, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež aj rozhodnutie o náhrade trov konania zodpovedá ust.§ 142 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd na základe vyššie uvedenej argumentácie rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 13. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).