Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24CoE/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8506203045 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8506203045.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému G. T., toho času bytom D. P., o vymoženie sumy XXX,XX EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/323/2006 - 37 zo dňa 18. apríla 2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. Trovy odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, v druhom výroku exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Ostatným stranám právo na náhradu trov konania nepriznal. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo vydané na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 18.04.2006 sp. zn. SR 0941/06. Rozhodnutie odôvodnil § 41 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoE/11/2011 zo dňa 10.5.2011. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd opakovane preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je upravená len ako súčasť všeobecných zmluvných podmienok a splýva tak s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami. Je preto zrejmé, že táto rozhodcovská doložka nebola dojednaná osobitne zmluvnými stranami, nebola ani osobitne podpísaná a z jej obsahu nemožno potvrdiť, že povinný bol skutočne oboznámený o tom, že spory vyplývajúce zo zmluvného vzťahu budú riešené pred rozhodcovským súdom. Podpis na zmluve o úvere nepostačuje na to, aby ním bola preukázaná vôľa povinného uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Táto rozhodcovská doložka preto nie je platná a rozhodcovský súd tak nemal danú právomoc konať. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a § 146 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účinného v čase rozhodovania exekučného súdu s tým, že súdny exekútor si trovy konania neuplatnil, ostatné subjekty nemajú v prípade zastavenia konania na náhradu trov konania právo. 2. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie porušil procesné práva oprávneného, keďže mu nebola daná možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému zastaveniu konania, čím mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať dôkazy. Exekučný súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný, resp. bez toho, aby súd sám vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Trval na tom, že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho súlad so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod. 3. Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.; teraz § 162 ods. 1 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky spolu s návrhom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP). 4. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 10.01.2014, sp. zn. 24CoE/94/2013 potvrdil napadnuté rozhodnutie exekučného súdu vo výroku o zastavení exekúcie. Návrh na prerušenie konania zamietol. 5. Podaním zo dňa 07.03.2014 podal oprávnený dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom o.i. namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vec nesprávne právne posúdil, oprávnenému odňal svojím postupom možnosť konať pred súdom, neumožnil stranám viesť kontradiktórne konanie. Rovnako namietal, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, že rozhodnutie je arbitrárne vzhľadom na nedostatočnú právnu argumentáciu a absenciu primeraného právneho zdôvodnenia. Rovnako namietal, že súd nesprávne vo veci aplikoval § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. 6. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2016; sp. zn. 2Oboer/140/2015 súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a zároveň zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.01.2014, sp. zn. 24CoE/94/2013 v napadnutej časti a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie v zrušujúcej časti odôvodnil tým, že dovolanie oprávneného je vo veci prípustné podľa § 237 písm. f/ O.s.p., účinného v čase rozhodovania najvyššieho súdu. Postupom súdu sa účastníkovi konania znemožnila realizácia procesných práv priznaných mu príslušnými právnymi predpismi, t.j. postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže odvolací súd nerozhodol o podanom návrhu účastníka konania na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (§ 162 ods. 1 písm. b/ CSP), súčasti odvolania oprávneného zo dňa 11.06.2013. 7. Po vrátení veci krajskému súdu sa ten opakovane zaoberal podaným odvolaním proti výrokom uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 18.04.2013, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, ako aj návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP) a na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v ňom poukázal na to, že je otázne, či opakovaný revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie v priebehu exekučného konania je v súlade s princípom právnej istoty. 8. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. 9. Podľa § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. 10. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania exekučný súd ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 425/2011 z 29.9.2011). 11. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného v súlade s postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušené a aby bol podaná návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Odvolací súd preto návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP (do 30.06.2016 ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) zamietol. 12. Vo vzťahu k výroku uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.01.2014, ktorým ten zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. c/ CSP), odvolací súd uvádza, že tento výrok nebol Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený, keďže ten zrušil uznesenie tunajšieho súdu len v rozsahu potvrdzujúceho výroku o zastavení exekučného konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu tak obsahuje len argumentáciu vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP (tam ust.§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). 13. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že exekučný všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. 15. Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd teda skúma, či sú splnené zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, t.j. aj vo vzťahu k zákonnosti exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd je povinný zastaviť exekúciu, ak v priebehu exekúcie vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy zmluvnými stranami, rozhodcovskému súdu nebola daná právomoc prejednať vec a nemohol tak vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, exekučný súd nie je viazaný tým, ako otázku právomoci vyriešil rozhodcovský súd. 16. Exekučný súd vo veci postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok núteného výkonu rozhodnutia súd prihliada v každom štádiu exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 (R 58/1997), v zmysle ktorého súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, exekúcia musí byť zastavená, a to aj bez návrhu. Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a rovnako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky. 17. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 28.10.2005. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti rozhodcovskej doložky s odkazom na nedodržanie zákonnej podmienky podľa § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom rozhodcovská doložka takto netransparentne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Úroveň informovanosti povinnej osoby o podmienkach rozhodcovského konania, ako aj jeho výslovné prijatie tejto možnosti riešenia sporov, je otázna. Z formulácie všeobecných obchodných podmienok nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa zmluvných strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). 19. Navyše, z obsahu spisu, formy predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli povinným osobitne podpísané, nijako nevyplýva, že by mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinného. 20. Na doplnenie argumentácie vo vzťahu k dôvodom neplatnosti predloženej rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej materiálnej nevykonateľnosti predloženého rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky ako neoddeliteľnej súčasti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nekalú. 21. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či doložkou je potrebné uviesť, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. Často je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť všeobecných zmluvných podmienok typovej zmluvy. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať. 22. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre povinnú osobu ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý dlžník výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že dlžník, ktorý by sa rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si má zmluvná strana individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená osobe v postavení dlžníka, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený, veriteľ, sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. 23. Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. 24. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd konštatuje, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Povinný v rámci zmluvného vzťahu nevystupoval v pozícii podnikateľa a úver nebol poskytnutý v priamom súvise s jeho podnikateľskými aktivitami. Použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj iných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené. 25. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daní jej neplatnosť podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 4 OZ, v znení zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. 26. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je bezpochyby možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale predložená ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Odvolacia námietka oprávneného v tomto smere preto nie je dôvodná. 27. Navyše, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa. 28. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.04.2006 sp. zn. SR 0941/06 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté. 29. K námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť sa, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie nebol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná povinnosť exekučného súdu nariadiť pojednávanie. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon stanovuje len možnosť pojednávanie nariadiť, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Exekučný súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu, keďže zákon umožňuje posudzovať rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu exekučného súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia zásady kontradiktórnosti (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013). 30. V zmysle judikatúry súdov vrátane Európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej absencie právomoci rozhodcovského súdu konať, nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného. 31. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne v súlade s postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 32. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil. 33. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným subjektom trovy odvolacieho konania nevznikli. 34. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).