Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4To/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510010018 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8510010018.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.6.2016, v trestnej veci obžalovaného S. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné o odvolaní obžalovaného a poškodeného H. J. proti rozsudku Okresného súdu Y. W. zo dňa 24.6.2015, sp. zn. 7 T 15/10, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovaného S. T., nar. XX.XX.XXXX v Y. W., trvale bytom A. č. XX, okres Y. W. u z n á v a v i n n ý m, ž e - dňa XX.XX.XXXX asi o 05.00 hod. na Ul. R. v Y. W., počas konania diskotéky v R. O., fyzicky napadol H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, tak, že ho päsťou udrel do chrbta a následne ho na parkovisku pred R. O. napadol tak, že ho najmenej raz udrel päsťou do hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie s okuliarovitou krvnou podliatinou v oblasti oka s povrchovou drobnou tržnou ranou pod ľavým okom, ktoré si vyžiadalo liečenie, počas ktorého bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného po dobu dvoch dní, t e d a - dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného č í m s p á c h a l - prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Z a t o m u u k l a d á: Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 160,- (jednostošesťdesiat) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. u s ta n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. o d k a z u j e poškodeného H. J., nar. XX.XX.XXXX v Y. W., trvale bytom F. 24, okres Y. W., s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodeného Jozefa M Z.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obž. S. T. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že - dňa XX.XX.XXXX asi o XX.XX hod. na ul. R. v Y. W., počas konania diskotéky v R. O., fyzicky napadol H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, tak, že ho päsťou udrel do chrbta a následne ho na parkovisku pred R. O. napadol tak, že ho najmenej raz udrel päsťou do hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie s okuliarovitou krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka s povrchovou drobnou tržnou ranou pod ľavým okom, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 04.10.2008 do 13.10.2008. Za to mu uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 56 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výške 160,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, žeby výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného H. J. s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali obžalovaný, a to čo do výroku o vine ako aj treste a poškodený, ten však len čo do výroku o náhrade škody, odvolania, ktoré neskôr prostredníctvom svojich právnych zástupcov, teda obhajcu a splnomocnenca, aj odôvodnili. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že napadnutý rozsudok je, podľa jeho názoru, nezákonný a nesprávny. Vyčítal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie oprel o výpovede poškodeného H. J. a svedka, jeho brata, K. J., konštatujúc, že v podstate vypovedali zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, hoci poškodený a jeho brat, podľa názoru odvolateľa, zhodne nevypovedali. V ďalšom odvolateľ poukázal na konkrétne rozpory vo výpovediach poškodeného H. J. a jeho brata - svedka K. J., ktoré sa súdu prvého stupňa, podľa jeho názoru, odstrániť nepodarilo. Poukázal na to, že on sám (obžalovaný) svoju výpoveď nemenil, od samého počiatku tvrdil, že konal len v sebaobrane, bránil sa útoku poškodeného a v spomínanej sebaobrane jedenkrát udrel rukou do oblasti tváre poškodeného, ktorý v dôsledku toho prestal útočiť s tým, že toto jeho tvrdenie je v súlade aj s vyjadrením znalca J.. F., ktorý v podstate potvrdil, že do oblasti tváre bol poškodený udretý iba jedenkrát, teda nešlo o opakovaný fyzický útok na oblasť tváre, ako to tvrdil poškodený. Za nezákonný a neopodstatnený považoval odvolateľ aj záver súdu prvého stupňa, že výpovede svedkov N. X. a E. H. sú nevierohodné z dôvodu, že rovnako vypovedali tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Namietal ešte, že pokiaľ súd prvého stupňa na 5.strane rozsudku rozvádza úvahy o mechanizme a spôsobe vzniku zranenia poškodeného, ide len o jeho úvahy, ktoré neboli podložené nijakými dôkazmi, napr. vyšetrovacím pokusom, rekonštrukciou, resp. vyjadrením sa v tomto smere znalca J.. F. a pod. Vyjadril názor, že to bol práve poškodený, ktorý sa od samého začiatku vyšetrovania, snažil zakrývať svoje konanie vyslovene nepravdivými tvrdeniami, popieral, že rozbil dvere v R. O., že poškodil motorové vozidlo a k týmto konaniam sa priznal až pod tlakom usvedčujúceho videozáznamu z kamerového systému, poškodený bol agresívny, útočiaci a on (obžalovaný) sa len bránil, bránil svoju osobu a svoj majetok. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca v podstate uviedol, že svoj nárok na náhradu škody si uplatnil riadne a včas, a to v celkovej sume XXX,XX eur, svoj nárok aj bližšie špecifikoval, keďže požadoval náhradu za bolestné, ohodnotené 10 bodmi znalcom v znaleckom posudku v sume 133,74 eur a ďalej požadoval náhradu liečebných nákladov vo výške 47,- eur, o vynaložení ktorých predložil ešte policajtovi PZ do spisu doklady. Podľa jeho názoru splnil všetky podmienky pre to, aby prvostupňový súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaného nahradiť mu škodu vo výške XXX,XX eur. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a obžalovanému uložil povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 180,74 eur. Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však považoval ešte za potrebné dopočuť obžalovaného a poškodeného, a preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného a poškodeného doplnil. Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, tak ako bol krajským súdom ustálený, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný. Medzi osobami zúčastnenými na predmetnom incidente, ktoré boli v prejednávanej veci vypočuté, nebolo sporné, že medzi obžalovaným S. T. a poškodeným H. J. došlo ku konfliktu. Z výpovedí poškodeného, ale taktiež svedkýň M. X., J. A., rod. X., vyplýva, že obžalovaný naozaj ešte vnútri v R. O. udrel poškodeného päsťou do chrbta po tom, čo poškodený mal konflikt s iným mužom prítomným na diskotéke, pričom určitý fyzický kontakt s poškodeným pripustil aj samotný obžalovaný, aj keď sa vlastne snažil intenzitu tohto kontaktu s poškodeným rôznymi vyjadreniami zmierniť, preto ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že táto časť incidentu takýmto spôsobom naozaj aj prebehla. Na tomto mieste ale považuje krajský súd za potrebné uviesť, že zásah majiteľa klubu pri zjednávaní poriadku, keďže z výpovedí vyššie spomínaných svedkov, ale aj svedka N. X. vyplýva, že poškodený sa zapojil do incidentu s iným človekom prítomným na diskotéke a v rámci toho nie práve najvhodnejší spôsob zásahu majiteľa klubu na zjednanie poriadku, nie je možné, podľa názoru krajského súdu, považovať za takú hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ako to predpokladá ustanovenie § 364 ods. 1 Tr. zák., teda takéto konanie samé o sebe znaky trestného činu výtržníctva nenapĺňa. Pokiaľ aj krajský súd túto časť konania pojal do skutkovej vety svojho rozhodnutia, urobil tak len z dôvodu potreby bližšej špecifikácie skutku tak, aby tento skutok nemohol byť zamenený s iným, ako to vyžaduje ust. § 163 ods. 3 Tr. por. V prejednávanej veci nebolo ani sporné, že zranenie poškodeného, teda pomliaždenie s okuliarovitou krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka s povrchovou drobnou tržnou ranou pod ľavým okom, poškodenému spôsobil práve obžalovaný. Sporným v zásade zostalo len, či obžalovaný konal v nutnej obrane, a teda odvracal priamo hroziaci, či trvajúci útok na jeho osobu, alebo či išlo o neprípustnú reakciu z jeho strany na skutočnosť, že poškodený mu poškodil auto, čo v prejednávanej veci nebolo sporné, keďže poškodenie motorového vozidla obžalovaného potvrdil nielen samotný obžalovaný, ale v konečnom dôsledku aj samotný poškodený. K tejto časti priebehu incidentu sa ale viažu dve skupiny proti sebe stojacich protichodných dôkazov, a to výpoveď poškodeného podporovaná výpoveďou jeho brata - svedka K. J. a na strane druhej je to výpoveď obžalovaného, podporovaná výpoveďami svedkov N. a E.. Ani jednej z týchto výpovedí však nebolo možné bezmedzne, nekriticky veriť a bolo možné ich akceptovať len do tej miery, do akej boli podporované inými, vo veci vykonanými dôkazmi, a to najmä dôkazmi objektívneho charakteru. Pokiaľ ide o poškodeného, tento bol v prejednávanej veci vypočúvaný opakovane, avšak priebeh skutkového deja v tejto časti popisoval rozporne, a to aj podľa názoru krajského súdu, v podstatných okolnostiach tak, ako na to detailne poukázal už vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 4To 28/12 zo dňa 23.10.2012. Na hlavnom pojednávaní dňa 27.2.2015 poškodený síce vysvetľoval, že tieto rozpory vznikli v dôsledku odstupu času, pretože si na jednotlivé detaily priebehu skutkového deja nepamätá, podľa názoru krajského súdu, len odstup času rozpory v takej podobe, na akú krajský súd už v spomínanom zrušujúcom uznesení poukázal, uspokojivým spôsobom nevysvetľuje. Zatiaľ čo z prvotných tvrdení poškodeného, či už v trestnom oznámení zo dňa 4.10.2008, alebo prvotnej výpovede z 24.10.2008, vyplýva, že k bitke malo dôjsť len v stoji, v ďalších výpovediach, počnúc konfrontáciou 30.10.2009, mal byť už poškodený stiahnutý na zem, neskôr vo svojej výpovedi 26.4.2010 tvrdil, že obžalovaný mal naňho dokonca kľaknúť, zatiaľ čo pri konfrontácii dňa 30.10.2009 tvrdil, že mal byť udretý štyrikrát, 26.4.2010 tvrdil, že to bolo šesťkrát. Aj keď je prirodzené a logické, že s odstupom času človek na priebeh určitej udalosti zabúda, čo znamená, že v prvotnej výpovedi časovo najbližšej k popisovanej udalosti by si človek mal na priebeh incidentu čo najviac pamätať a mal by byť schopný popísať čo najviac detailov, poškodený sa v prejednávanej veci vo svojich prvotných výpovediach, vyjadroval skôr stručnejšie, nelogicky v ďalších výpovediach, keď si mal na priebeh incidentu menej pamätať, pridával stále viac detailov, stupňujúc intenzitu konania obžalovaného, čo o vzniku rozporov len v dôsledku odstupu času nesvedčí. Uvedené rozporné detaily naznačujú, že poškodený mohol mať snahu obžalovanému priťažiť, a preto o vierohodnosti jeho výpovede možno mať pochybnosti a nie je možné jej bezmedzne, nekriticky veriť. Poškodený sám vo svojich prvotných výpovediach uvádzal, že neznámemu mužovi, s ktorým mal incident na diskotéke, dal facku. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa M. X.. Napriek tomu poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 27.2.2015 tvrdil, že do spomínaného muža len strčil, či sotil, odôvodňujúc rozpor vo svojej výpovedi tým, že je to vždy to isté. Už priemerne inteligentnému človeku s bežnými životnými skúsenosťami, s ohľadom na pojmovú rozdielnosť a iný mechanizmus realizácie, je zrejmé, že facka, strknutie alebo sotenie, nie je ten istý mechanizmus napadnutia iného človeka, a keďže celý fyzický incident medzi poškodeným a spomínaným neznámym mužom mal pozostávať práve len z tejto jednej facky, nie je ani pravdepodobné a logicky akceptovateľné, aby poškodený zabudol pre odstup času, či do spomínaného muža len strčil, či sotil, alebo mu dal facku. Uvedené potom naznačuje, že poškodený sa snažil svoje správanie alebo svoj podiel na vzniknutom incidente zmierňovať, čo taktiež pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení vyvoláva. Navyše poškodený v trestnom oznámení uviedol, že svedkami spomínaného incidentu boli aj M. a J., ktoré pozná, ale ich priezviská uviesť nevie, hoci išlo o jeho priateľku a jej sestru. To potom ale znamená, že poškodený v trestnom oznámení vedome uviedol nepravdivý údaj, týkajúci sa svedkov incidentu, čo poškodeným ponúknuté tvrdenie, že ich mená neuviedol, pretože sa so M. pohádali, nijakým spôsobom nevysvetľuje. Niet totiž žiadnej logickej súvislosti medzi hádkou so svedkyňou a neochotou uviesť orgánom činným v trestnom konaní priezvisko svedkýň sporného incidentu. Uvedené skutočnosti potom vyvolávajú pochybnosti o pravdepodobnosti tvrdení poškodeného, ktoré neodstraňuje ani skutočnosť, že poškodený vždy, od samého počiatku, tvrdil, že obžalovaným napadnutý bol, keďže tento incident nebol schopný ani v podstatných detailoch opakovane zhodne popísať a v jeho vyjadreniach sa objavili evidentne nepravdivé údaje. Ťažko je bezmedzne nekriticky veriť aj výpovedi brata poškodeného, svedka K. J., ktorý vo svojej výpovedi uvádzal, že obžalovaný napadol nielen jeho brata-poškodeného H. J., ale aj jeho samotného, ba dokonca mu mal potrhať sveter a tričko, avšak túto skutočnosť netvrdí ani samotný poškodený a netvrdia to ani svedkyne M. X. a J. A., rod. X., hoci prejednávaného incidentu účastní boli. Bezmedzne nekriticky však nie je možné veriť ani svedkom N. X. a E. H.. Pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí nevyvoláva skutočnosť samá o sebe, že vypovedali zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 27.2.2015, ale pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení vyvoláva tá skutočnosť, že medzi týmito dvoma výpoveďami svedkovia vypovedali aj na hlavnom pojednávaní dňa 24.2.2011, teda pred 27.2.2015, pričom dňa 24.2.2011, evidentne časovo bližšie k spornej udalosti, uviedli, že si už na jej priebeh nepamätajú, neboli schopní jej priebeh popísať z dôvodu zabudnutia a plynutia času, a preto ich výpoveď z prípravného konania bola prečítaná, zatiaľ čo na hlavnom pojednávaní dňa 27.2.2015, teda evidentne po dlhšom časovom odstupe, si už na priebeh sporného incidentu presne detailne pamätali tak, ako sa mal odohrať, ako to uvádzali v prípravnom konaní. A práve tá okolnosť, že s väčším časovým odstupom si na priebeh udalosti lepšie pamätali, čo je nelogické a v zásade aj objektívne nemožné, vzbudzuje pochybnosť o pravdivosti ich tvrdení. Navyše obaja svedkovia zhodne dňa 27.2.2015 v tejto súvislosti uviedli, že na priebeh skutku si pamätajú preto, že sa o ňom pred pojednávaním rozprávali, čo potom vyvoláva pochybnosti, že nepopisovali priebeh incidentu tak, ako si ho pamätajú, ale rozprávajú to, čo im o priebehu skutku povedal druhý svedok. A bez pochybností nie je možné veriť ani samotnému obžalovanému, keďže jeho tvrdenia a jeho popis skutku nezodpovedá mechanizmu vzniku zranenia tak, ako ho pripúšťa znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, J.. M. F.. Obžalovaný, a to aj na verejnom zasadnutí dňa 8.6.2016, konanom o jeho odvolaní a odvolaní poškodeného, tvrdil a upresnil, že poškodený a jeho brat ho udierali, on si jednou rukou kryl tvár a druhou sa inštinktívne bránil nie s cieľom udrieť poškodeného, ale len vystrel ruku skôr za účelom, aby si vytvoril priestor medzi nimi a pritom ho mohol udrieť. Znalec J.. M. F. však na hlavnom pojednávaní dňa 24.6.2015 uviedol, že zranenie aké poškodený utrpel, je typické pre úder päsťou, takéto poranenie nemôže vzniknúť pádom na zem, ani prípadným nabehnutím na päsť inej osoby. Pokiaľ sa teda obžalovaný pokúšal presvedčiť súd, že zranenie spôsobil poškodenému len nechtiac pri tom, keď vystrel ruku, tak takýto mechanizmus vzniku zranenia poškodeného znalec vylúčil, uviedol, že je to zranenie typické pre úder päsťou, pričom úderom päsťou nie je možné rozumieť nijaké neúmyselné zasiahnutie poškodeného vystretou rukou, ktorou sa mal snažiť len vytvoriť priestor medzi nimi dvoma. Objektívnym dôkazom v prejednávanej veci je nepochybne znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia J.. M. F., keďže znalec predstavuje osobu, ktorá je bez pomeru k veci, účastníkom konania, či ich zástupcom, teda osoba, ktorá nemá záujem poškodiť alebo napomôcť, či už obžalovanému, alebo poškodenému. Ako to už bolo vyššie uvedené, znalec konštatoval, že poškodený utrpel pomliaždenie s okuliarovitou krvnou podliatinou v oblasti ľavého oka s povrchovou drobnou tržnou ranou pod ľavým okom, poškodený tvrdil, že toto zranenie mu spôsobil obžalovaný pri žalovanom incidente a jej vznik pri tomto incidente pripustil i samotný obžalovaný, z obsahu spisu plynie, že poškodený podal trestné oznámenie v blízkej časovej súvislosti po tom, čo k incidentu došlo a zo spomínaného znaleckého posudku, ako aj priložených lekárskych správ vyplýva, že poškodený sa v blízkej časovej súvislosti dostavil aj na lekárske ošetrenie, nemal preto ani krajský súd pochybnosti o tom, že spomínané zranenie spôsobil poškodenému obžalovaný pri stíhanom incidente a pokiaľ sa tento incident nemohol odohrať spôsobom, akým ho popísal obžalovaný, pretože znalec takýto spôsob vzniku zranenia poškodeného vylúčil, nezostávalo krajskému súdu nič iné, len uveriť, že k vzniku tohto zranenia došlo tak, ako to popísal poškodený, keďže ním popísaný spôsob vzniku zranenia znalec nevylúčil, naopak z jeho vyjadrení, teda, že je to zranenie typické pre úder päsťou, vyplýva, že ním popísaný spôsob vzniku jeho zranenia je najpravdepodobnejší. Súd prvého stupňa teda zistený skutkový stav v zásade správne ustálil, nepojal ale do skutku tie skutkové okolnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska posúdenia, či v konaní obžalovaného je nutné vidieť aj ublíženie na zdraví. Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že doba liečenia je určujúca pre posúdenie následku ako ublíženie na zdraví len za tej podmienky, že počas tohto liečenia nebol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného iba na krátky čas. Zo spomínaného znaleckého posudku vyplýva, že poškodený bol naozaj práceneschopným, a teda liečenie trvalo od 4.10.2008 do 13.10.2008. Počas tejto doby bol poškodený bezvýnimočne obmedzený v obvyklom spôsobe života hlavne v dôsledku opuchu a zhoršeného videnia pre opuch počas prvých dvoch dní po úraze. Po zvyšný čas liečenia dochádzalo k vstrebávaniu krvných podliatin a poškodený mohol byť obmedzovaný v obvyklom spôsobe života len v spoločenskom styku, a to v dôsledku farebných zmien v okolí oka. Z výpovede poškodeného, a to aj na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.6.2016 o jeho odvolaní, ako aj o odvolaní obžalovaného, vyplýva, že v čase skutku pracoval ako kuchár na výletnej lodi, počas výkonu práce sa zdržiaval v kuchyni, do ktorej nemajú prístup okrem zamestnancov iné osoby, a teda ani hostia výletnej lode, navyše v čase, keď k incidentu došlo, bol doma na platenej dovolenke. Podľa názoru krajského súdu farebné zmeny na oku v dôsledku krvnej podliatiny obmedzujú osobu v obvyklom spôsobe života, a to najmä vo výkone jej povolania vtedy, pokiaľ pri výkone svojho povolania prichádza do kontaktu napr. s klientmi, žiakmi a pod. a je spoločensky nevhodné, aby takéto povolanie s krvnou podliatinou na oku vykonávala. Do úvahy by teda prichádzal napr. výkon povolania učiteľa, bankového úradníka, herca, moderátora a pod. Poškodený, a to podľa vlastného vyjadrenia, pracoval v kuchyni, do ktorej hostia výletnej lode prístup nemali, navyše v čase vzniku úrazu bol doma na platenej dovolenke. Podľa názoru krajského súdu preto farebná zmena na oku poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života neobmedzovala, poškodený bol vo svojom obvyklom živote obmedzovaný, podľa vyjadrenia znalca, opuchom a zhoršeným videním v dôsledku opuchu len po dobu 2 dní, čo podľa ustálenej súdnej praxe je iba krátky čas, a preto v jeho prípade k ublíženiu na zdraví nedošlo. Krajský súd preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vo veci nanovo rozhodol tak, že zo skutku vypustil dobu liečenia, ktorá nie celá bola spojená so sťažením obvyklého spôsobu života poškodeného a uviedol práve spomínanú dobu sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného. Aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný, vo výrokovej časti tohto rozhodnutia popísaným konaním, sa dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodeného. A aj keď, aj podľa názoru krajského súdu, bol útok obžalovaného vyvolaný predchádzajúcim správaním poškodeného, ktorý poškodil dvere v podniku obžalovaného a auto patriace obžalovanému, nešlo zo strany obžalovaného o nutnú obranu ani krajnú núdzu, pretože útok na majetok obžalovaného v tom čase už netrval a nebolo preukázané ani žeby hrozil fyzický útok poškodeného na osobu obžalovaného z už vyššie uvedených dôvodov (nebolo možné uveriť obžalovanému, pretože ním popísaný mechanizmus vzniku zranenia nezodpovedá mechanizmu, ako ho popísal znalec, ale bolo nutné v tomto smere uveriť poškodenému, pretože ním popísaný mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá mechanizmu popísanému znalcom). Zrušenie výroku o vine si nevyhnutne vyžiadalo aj zrušenie výroku o treste, o ktorom potom krajský súd sám rozhodol. Pri ukladaní trestu prihliadal krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený skôr len všeobecne, s tým, že nebol riešený obecným úradom za priestupok alebo iný správny delikt. Z odpisu registra trestov plynie, že obžalovaný doposiaľ síce nebol súdne trestaný, avšak Obvodný úrad v Y. W. oznámil, že obžalovaný sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to 24.12.2006 tak, že fyzicky napadol brata poškodeného - svedka K. J.. To potom znamená, že aj keď obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, vzhľadom na skutočnosť, že v relatívne krátkej minulosti pred necelými dvoma rokmi sa dopustil obdobného konania, za aké je stíhaný aj v prejednávanej veci, preto nebolo možné dospieť k záveru, že by pred spáchaním stíhaného skutku viedol riadny život. Krajský súd ani iné poľahčujúce okolnosti tak, ako ich naznačuje ust. § 36 Tr. zák., nezistil, a nezistil ani žiadne priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 37 Tr. zák. S ohľadom potom na vyššie uvedené zásady a hľadiská ukladania trestov, najmä na relatívne priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, prameniacu zo skutočnosti, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného činu, s ohľadom na skutočnosť, že uňho neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, svojím konaním nespôsobil závažný, ťažko napraviteľný, či nenapraviteľný následok, ale taktiež aj s ohľadom na dobu, ktorá už od spáchania skutku uplynula, pričom krajský súd nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaný v tomto čase dopustil ďalšieho protiprávneho konania, či už vo forme priestupku alebo trestného činu, zohľadňujúc aj okolnosti, za akých ku skutku došlo, spočívajúce v tom, že obžalovaný bol k útoku vyprovokovaný konaním poškodeného, dospel krajský súd k záveru, že na nápravu obžalovaného tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, teda na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bude primeraný trest peňažný ako trest samostatný, a to na samej dolnej hranici vo výške 160,- eur. Pre prípad, žeby výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil krajský súd obžalovanému v súlade s ust. § 57 ods. 3 Tr. zák. aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov. Aj krajský súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, a to z dôvodu, že aj keď si poškodený svoj nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil, v prvom rade je nutné uviesť, že aj keď o vynaložení liečebných nákladov predložil doklady, tieto nie sú vo svojom vzájomnom súlade, keďže poškodený mal podľa nich vyplatiť Ľubovnianskej nemocnici raz sumu 356,- Sk, potom 500,- Sk a vzápätí ešte 60,- Sk, no Ľubovnianska nemocnica ohodnotila svoje úkony na v jednom prípade na 198, Sk, potom 62,- Sk a 302,- Sk, čo sumám vynaloženým poškodeným nezodpovedá, pričom ozrejmenie tohto rozporu by si vyžiadalo ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby a tým aj rámec trestného konania. Navyše z vyjadrení poškodeného vyplýva, že tento je poistený vo švajčiarskej poisťovni, v ktorej si spomínané nároky neuplatnil, o tomto svojom tvrdení však nedoložil žiaden doklad, pričom preverenie tejto skutočnosti by si taktiež vyžiadalo ďalšie dokazovanie presahujúce rámec trestného konania. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný