Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513010293 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513010293.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX, v trestnej veci proti obžalovanej N. B., rod. Kurucovej pre prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu B. C. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej N. B.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd B. C. uznal obžalovanú N. B., rod. K. za vinnú z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že -dňaXX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. na ul. XX. N. v B. C., pred budovou Okresného súdu, fyzicky napadla C. V. tak, že ju opakovane ťahala za vlasy, čím jej spôsobila podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, ktoré zranenie si podľa vyjadrenia znalca vyžiadalo liečenie do 7 dní a uložil jej za to podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods.1, ods.2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, peňažný trest vo výške XXX,- eur (šesťsto eur ). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovil obžalovanej pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní X (troch) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej nahradiť škodu vo výške XXX,-eur poškodenej C. V., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. C.. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú C. V., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom C. XXXX/ XX, XXX XX B. C. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú M. zdravotnú poisťovňu, a.s., V. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní, zahlásila odvolanie obžalovaná. Odvolanie aj prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnila, pričom uviedla, že okresný súd náležitým spôsobom nevyhodnotil dôkazy jednotlivo i v ich súhrne a v dôsledku toho aj nezákonne rozhodol. Nesúhlasí s názorom súdu, že poškodená vypovedala spontánne a jednoznačne o jej napadnutí a najmä ťahaní za vlasy zozadu dopredu, pričom poukazuje odvolateľ na jednotlivé výpovede poškodenej v štádiu prípravného konania, na hlavnom pojednávaní, ako aj v priestupkovom konaní týkajúceho sa predmetného skutku. Ďalej poukazuje na závery znaleckého posudku znalca V.. S., ktorý jednoznačne konštatoval, že v zdravotnej dokumentácií poškodenej neboli popísané žiadne objektívne vonkajšie úrazové zmeny. Poranenia, ktoré boli popísané boli stanovené na základe subjektívnych údajov poškodenej o bolestivosti a mechanizme vzniku poranení. Teda na jednej strane vychádzajúc z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že poškodená svoje výpovede neustále v priebehu vyšetrovania, ako aj v priebehu hlavného pojednávania, menila a na druhej strane nebolo preukázané žiadne objektívne vonkajšie známky poranenia. Poškodená úmyselne predĺžila dobu liečenia takmer na dĺžku jedného mesiaca, no i napriek tomu súd poškodenej uveril, tvrdiac, že jej výpoveď je nemenná a spontánna. Odvolateľ zdôrazňoval, že žiadnym objektívnym lekárskym vyšetrením nebolo preukázané poranenie - podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa a lekár vychádzal len zo subjektívneho tvrdenia poškodenej, t.j. že ju bolí hlava, resp. krk. Ak by poškodená v skutočnosti mala poranenie takého charakteru ako subjektívne udáva, bola by prinajmenšom zaslaná na CT vyšetrenie, kde by na základe tohto mohli lekári diagnostikovať poranenie, k čomu však v danom prípade nedošlo. Poukazuje na výpoveď obžalovanej, ktorá jednoznačne vypovedala vo všetkých štádiách trestného stíhania a nemenila svoju výpoveď. Súd síce v napadnutom rozsudku neuznal vinou obžalovanú pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., poukazujúc na tú skutočnosť, že po subjektívnej stránke nebol preukázaný úmysel spôsobiť ublíženie na zdraví poškodenej, avšak na druhej strane súd obžalovanú zaviazal uhradiť poškodenej spôsobenú škodu na zdraví vo výške XXX,-eur. Podľa názoru obžalovanej, ak súd ju neuznal vinnú za skutok ublíženia na zdraví, nemal ju ani zaviazať na úhradu spôsobenej škody a mal poškodenú v zmysle § 288 ods. 2 Tr. por. odkázať na občianskej súdne konanie. Na druhej strane ju uznal súd za vinnú z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom predmetné uznanie viny vychádzalo z toho, že skutku sa mala dopustiť tým, že fyzicky napadla poškodenú na mieste verejnosti prístupnom, ktoré malo násilný charakter, závažnejším spôsobom narušila verejný poriadok a pokoj a to spôsobom vzbudzujúcim obavu o bezpečnosť zdravia, navyše pred budovou okresného súdu, čo je bezpochyby otvoreným miestom, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených. Je pravdou, že celý incident sa mal odohrať vo večerných hodinách pred budovou súdu, avšak pred budovou súdu sa v tom čase nikto nenachádzal. Predmetná budova súdu sa nachádza mimo centra mesta a v skutočnosti v takýchto večerných hodinách v zimnom období sa pred budovou súdu ani nikto nenachádza. Predmetnú udalosť mal vidieť náhodne prechádzajúci svedok J.. Q. M., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v čase niečo po XX:XX hod., keď vyšiel zo svojho bloku na Ul. XX. novembra č. XX a išiel smerom ku K. a tam pred budovou Okresného súdu v B. C. videl hádku dvoch žien a následne o tejto skutočnosti informoval svojho otca N. M.. Predmetný incident nevidel ani ďalší svedok N. M., ktorý sa o ňom dozvedel iba od svojho syna J.. Q. M.. Teda tvrdenia súdu, že trestný čin výtržníctva vidí v tom, že v neskorších večerných hodinách sa niekto mohol nachádzať pred budovou súdu, ktorá sa svojím spôsobom nachádza mimo centra mesta, je iba hypotézou, ktorá nemá oporu v realite a nemožno na nej postaviť skutkovú podstatu trestného činu. Ďalej poukazuje odvolateľka na motív jej konania, ktorá reagovala na správanie poškodenej a mimomanželský vzťah jej bývalého manžela s poškodenou. Úmyslom obžalovanej nebolo ublížiť na zdraví poškodenej, ani vyvolať výtržnosť, ale vydiskutovať predmetnú záležitosť s poškodenou a dohovoriť jej, aby dala jej manželovi pokoj. Také konanie je aj z ľudského hľadiska nutné považovať za konanie smerujúce k ochrane svojej rodiny a nie konanie smerujúce k vyvolaniu výtržnosti. Teda aj z toho hľadiska sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v danom smere nie je na mieste použiť materiálny korektív v zmysle ust. § 10 ods. 1 Tr. zák. V neposlednom rade chce upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že trest, ktorý prvostupňový súd uložil obžalovanej, je neprimerane prísny vzhľadom na všetky skutkové a právne okolnosti predmetného prípadu. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby krajský súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil. Krajský súd na základe odvolania obžalovanej v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovanej odôvodnil tým, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku. Uviedla, že s poškodenou sa stretla, lebo si s ňou chcela vydiskutovať pomer, ktorý poškodená udržiavala s vtedy ešte jej manželom. Poškodená sa však s ňou odmietla baviť, zrýchlila chôdzu, a preto ju obžalovaná chytila za ruku a následne ju chcela chytiť za zadnú časť odevu, kde mala šál, ktorý obžalovanej ostal v ruke, pričom poškodená zrýchlenou chôdzou pokračovala smerom od K., pre ktorým došlo k vzájomným vulgárnym nadávkam, čoho svedkom bol N. M.. Obžalovaná následne odišla preč aj s tým šálom. Podľa obžalovanej je to celé vykonštruované zo strany jej exmanžela ako dôsledok toho, že ich spoločná dcéra podala proti nemu návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Z výpovede poškodenej vyplýva, že keď, potom ako zamkla dvere na súde, zišla po schodom a išla po ceste, prišla k nej obžalovaná, vulgárne jej nadávala, skočila jej do vlasov, na záver sa naťahovali, až sa posunuli na trávnik, kde ju obžalovaná intenzívne trhala za vlasy smerom zozadu dopredu, stále oproti sebe, ona urobila otočku, aby sa obžalovanej vyšmykla, v dôsledku čoho spadla na zem, na ktorej obžalovaná do nej trikrát kopla, následne poškodená vstala, utekala do K., kde ju obžalovaná dobehla a vulgárne jej nadávala. Následne poškodená vošla do K., potom ako ju dnu zavolal majiteľ N. M.. Poškodená si doma chytila vlasy a ostal jej v ruke celý chumáč. Incident podľa nej mal vidieť J.. Q. M., ktorý v tom čase okolo nich prechádzal. Po incidente pociťovala bolesť krčnej chrbtice. Svedok Q. B., exmanžel obžalovanej, vypovedal, že o tom, čo sa stalo, sa dozvedel od poškodenej, ktorá mu telefonicky oznámila, že ju obžalovaná mala napadnúť a on tam hneď išiel, kde sa mu poškodená sťažovala na bolesti hlavy alebo krku. Podľa neho bola poškodená v šoku. Svedok N. M. uviedol, že jeho syn, ktorý vošiel do K., mu povedal, že ak chce vidieť grotesku má vyjsť vonku. Následne svedok vonku vyšiel a videl ako si obžalovaná s poškodenou nadávali, pričom on zavolal poškodenú do K., kde neskôr na zemi videl chumáč čiernych vlasov, pričom poškodená je čiernovlasá. Poškodená sa mu sťažovala, že ju bolí krk a bola rozrušená. Svedok J.. Q. M. uviedol, že videl dve ženy ako sa naťahovali, pričom obžalovaná vulgárne nadávala poškodenej, ktorá sa od obžalovanej snažila odísť. Nadávky poškodenej na stranu obžalovanej nepočul, nevidel ani fyzické napadnutie poškodenej zo strany obžalovanej, ani nič čo by tomu nasvedčovalo. Z výpovedí svedkov R. A. a J.. W. W., príslušníkov polície, vyplýva, že na základe oznámenia Q. B. prišli na miesto incidentu, kde poškodená uviedla, že bola napadnutá obžalovanou, sťažovala sa na bolesti krku a bola rozrušená. Ďalej okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca V.. D. S. a jeho výpovede v prípravnom konaní, z ktorých vyplýva, že na základe objektívnych záznamov nachádzajúcich sa v zdravotnej dokumentácii poškodenej, ktoré boli stanovené na základe subjektívnych údajov poškodenej, zranenia ľahkého stupňa a jednak podvrtnutie krčnej chrbtice a jednak pomliaždenie hrudnej steny a driekovej oblasti vpravo. Z medicínskeho hľadiska presný mechanizmus vzniku poranení sa podľa znalca určiť nedá. K podvrtnutiu krčnej chrbtice by mohlo v tomto prípade dôjsť pri opakovanom ťahaní za vlasy silou veľkej intenzity, pričom bolesti tým spôsobené, by mali ustúpiť pri liečbe do X dní. Pomliaždenia pravej strany hrudníka a pravej driekovej oblasti mohlo vzniknúť pri fyzickom incidente, napr. pri páde na pravý bok, alebo pri úderoch inou osobou, eventuálne kopnutí inou osobou malej, nanajvýš strednej intenzity. Okresný súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú zabezpečené v štádiu prípravného konania a sú obsahom trestného spisu. Následne okresný súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, aby svojím konaní obžalovaná spôsobila poškodenej poranenia, ktoré by zakladali kvalifikáciu jej konania ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., nakoľko kopanie na zemi okrem poškodenej neuvádzal ani svedok N. M., ani svedok J.. Q. M.. Avšak podľa názoru okresného súdu konanie obžalovanej spočívajúce v napadnutí poškodenej, ťahaním za vlasy na mieste prístupnom verejnosti kvalifikoval okresný súd ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 pism. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaná sa dopustila, fyzicky na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti najmä tým, že napadla iného. Pri rozhodovaní o druhu trestu uviedol okresný súd, že obžalovanej poľahčoval, že doposiaľ viedla riadny života § 36 písm. j/ Tr. zák., nakoľko z odpisu registra trestov vyplýva, že nebola trestaná a taktiež nebola ani priestupkovo postihnutá. Podľa názoru okresného súdu by uloženie trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci bolo neprimerane prísne. Pri ukladaní peňažného trestu prihliadal na konkrétne okolnosti spáchania trestného činu, na majetkové pomery obžalovanej, ktorá pracuje v zahraničí, a u ktorej sú tým dané predpoklady, že bude schopná to zaplatiť. Nakoľko súd prihliadol na osobné pomery obžalovanej, ktorá je rozvedená bez vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. V neposlednom rade prihliadol na osobu obžalovanej, ktorá doteraz viedla riadny život a skutočnosť, že ide o „prvotrestanie“. Samotná výška trestu tak v žiadnom prípade nebude ani predstavovať neprimeranú sankciu, ktorej uložením by mohla byť zmarená náhrada škody. Pre prípad, že by došlo k úmyselnému zmareniu výkonu peňažného trestu, súd uložil obžalovanej aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov. Pokiaľ sa týka náhrady škody poškodená si uplatnila škodu vo výške XXX,XX€ titulom bolestného, XXX,XX€ titulom ušlej mzdy a rovnako titulom náhrady za trovy právneho zastúpenia. Súd na ťarchu obžalovanej pripísal poškodenie zdravia, spočívajúce iba v podvrtnutí krčnej chrbtice, ktorého bodové ohodnotenie podľa znaleckého posudku je XX bodov, pričom výška jej náhrady je stanovená v posudzovanom prípade sumou XX,XX€, čo tak spolu činí sumu XXX,-€, ku náhrade ktorej zaviazal postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanú. Následne obžalovanú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie a na takéto konanie odkázal aj poškodenú M. zdravotnú poisťovňu, a.s.. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovanej, ako aj dôkazov, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj krajský súd je toho názoru, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby obžalovaná potom, čo poškodená spadla na zem, túto kopala do oblasti tela. Táto skutočnosť vyplýva iba z výpovede poškodenej a nevyplýva ani z výpovede svedkov N. M. a J.. Q. M.. Títo svedkovia mali vidieť priebeh incidentu, pričom svedok N. M. uviedol, že potom, čo prišla k nemu poškodená, videl na podlahe chumáč čiernych vlasov, pričom poukázal na to, že poškodená je čiernovláska. Z výpovede poškodenej, ako aj výpovede týchto svedkov, potom evidentne vyplýva, že obžalovaná v kritický večer napadla poškodenú pred budovou Okresného súdu v B. C., pričom túto trhala za vlasy, túto skutočnosť nevyvrátila v prípravnom konaní ani samotná obžalovaná, keď uviedla, že sa mohlo stať, že keď ju ťahala za bundu mohla ju podtrhnúť aj za vlasy. Následne jej v rukách ostal šál, ktorý mala poškodená na krku a tento šál zobrala so sebou domou. Aj podľa názoru krajského súdu takéto konanie obžalovanej, vzhľadom na miesto, ku ktorému došlo, napĺňa pojmové znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaná sa na mieste verejnosti prístupnom dopustila výtržnosti tým, že fyzicky napadla iného. Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri ukladaní trestu, keď okresný súd citlivo zvážil nebezpečnosť konania obžalovanej, jej citové rozpoloženie, ako aj následok, ktorý mal vzniknúť konaním obžalovanej. Taktiež pri rozhodovaní o náhrade škody je zrejmé, že okresný súd uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť škodu iba v súvislosti s poranením krčnej chrbtice, ktoré mohlo vzniknúť ako to uvádza znalec vo svojom znaleckom posudku a z výpovede na hlavnom pojednávaní aj trhaním silnej intenzite za vlasy poškodenej. V súlade so zákonom rozhodol okresný súd, keď so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodenú C. V. na občianske súdne konanie a taktiež na toto občianske súdne konanie odkázal aj poškodenú M. zdravotnú poisťovňu, a.s., V. XX, A.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto krajský súd nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, prípadne iné rozhodnutie a zistiac, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné, toto odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.