Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/90/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202083 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513202083.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: V. T., N.. XX.X.XXXX, A. W. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, so sídlom Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. DANIEL BLYŠŤAN s.r.o., Rastislavova 68, Košice, IČO: 47 231 785, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 1.12.2015 č. k. 2C/36/2013-397 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 3.5.2016 č. k. 2C/36/2013-445, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 2C/36/2013-397 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 3.5.2016, č. k. 2C/36/2013-445 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 a rozhodcu Q.. A. D., sp. zn. 2C/1004/2012 zo dňa 19.1.2012 v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanej V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Č.. XXX, o zaplatenie 51,45 eur s prísl.. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 661,21 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána Gelenekyho, advokáta, AK so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Q.. A. D. zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/1004/2012. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorú poistnú zmluvu vypovedala. Zrušenie bolo doručené žalovanému 7.10.2010. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 11.10.2010 poisťovňa oznámila žalobkyni, že k zániku poistnej zmluvy dôjde 30.11.2010. Ďalej určila konečný stav finančného plnenia ku dňu zániku poistného 0,- eur. Následne si žalovaný uplatnil pred rozhodcovským súdom pohľadávku na 51,45 eur titulom osobitnej pohľadávky, ktorú mala predstavovať výška nákladov žalovaného vynaloženého na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom Arbitrážneho súdu z 19.1.2012 bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť poisťovacej spoločnosti 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Žalobkyňa navrhla rozhodcovský rozsudok zrušiť, pretože nemala možnosť sa riadne vyjadriť pred rozhodcovským súdom. 2) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, pričom je to osobitné konanie podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Samotný nárok je bezdôvodný a neurčitý. Keď všeobecné súdy pri ochrane práv spotrebiteľov vychádzajú zo Smernice Rady 93/13/EHS a jeho čl. 19, tak zmluvné podmienky v poistných zmluvách nemajú podliehať tejto Smernici, ak v tejto smernici spĺňajú vymedzené kritériá. Naviac, zámerom EÚ je v čo najväčšej miere mimosúdne doriešiť spory zo spotrebiteľských zmlúv. Samotná rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 a žalobkyňou podpísaná. Ak by rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to vplyv na ostatné zmluvné dojednania. Naviac rokovací poriadok nezvýhodňuje ani jednu z procesných strán a námietky žalobkyne sú v tomto smere irelevantné. 3) Podľa žalobkyne, zmluvu a poistné podmienky síce uzatvárala bez nátlaku, ale veľmi rýchlo a mala možnosť si všetko prečítať. Osobitné dojednanie nečítala. Nebola ani poučená paňou, s ktorou uzatvárala zmluvu, čo je rozhodcovská doložka. 4) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobkyňa uzavrela 29.8.2007 poistnú zmluvu na vopred pripravenom tlačive s tým, že podpísala aj všeobecné poistné podmienky. Dňa 7.10.2010 bolo žalovanej doručené oznámenie žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, na čo žalovaná listom z 11.10.2010 a oznámila ukončenie zmluvného vzťahu podľa § 800 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Definitívny finančný zostatok zo zmluvy je 0,- eur. Poisťovacia spoločnosť potom ako žalobca na Arbitrážnom súde v Košiciach podal žalobu na zaplatenie 51,45 eur, o čom rozhodol rozhodcovský súd dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/1004/2012. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu čiastky 51,45 eur a trov rozhodcovského konania 276,- eur. 5) Vypočutá svedkyňa K.J. T., ktorá so žalobkyňou uzatvárala zmluvu za žalovanú poisťovaciu spoločnosť, uviedla, že žalobkyňa pri podpise zmluvy bola oboznámená s možnosťou riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, s tým, že náklady bude znášať neúspešná strana. Rozhodcu si môže vybrať ktorákoľvek strana. 6) Súd nárok žalobkyne posudzoval podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, že účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa písmena j/ môže sa účastník domáhať zrušenia tuzemského rozsudku, ak boli porušené všeobecné záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 7) Pri posúdení nároku uplatnenom v súdnom konaní súd vychádzal z § 52 a násl. Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa spotrebiteľskými zmluvami. Súd sa nepriklonil k záverom právneho zástupcu žalovaného, pretože je potrebné posilniť postavenie spotrebiteľa a zamedziť obchodným praktikám žalovanej obchodnej spoločnosti. Samotná poisťovacia zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy spĺňajúcej náležitosti § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Naviac, Všeobecné poistné podmienky (ďalej „VPP“) žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Tieto VPP boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dôležitá je úprava čl. XV. VPP upravujúcej rozhodcovské konanie. Súd zvažoval rovinu individuálneho dojednania poistnej zmluvy, pričom VPP nemožno považovať za individuálne dojednané. Okrem toho, že sú písané malým písmom, jedná sa o predtlač, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Z predložených listinných dôkazov nebolo možné zistiť, či bola žalobkyňa riadne poučená o rozhodcovskej doložke, ako to tvrdí žalovaný. Ak má byť rozhodcovská zmluva právne akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie a prejav slobodnej vôle oboch zmluvných strán, tak musí byť dostatok informácií na konkrétnu voľbu medzi určitými možnosťami. Svedkyňa K. T. síce podala informáciu, že žalobkyňa bola uzrozumená o riešení sporu v rozhodcovskom konaní, ktorá opísala rozhodcovské konanie ako rýchlejšie. Ňou podané informácie nesvedčia o tom, aby bol dostatočne informovaný spotrebiteľ o význame rozhodcovskej doložky. Zásada neznalosť zákona neospravedlňuje, nemôže byť v neprospech žalobkyne, pretože na strane spotrebiteľa je potrebné dodržať dôležitý princíp jeho ochrany pre nedodržanie požiadavky dostatočnej informovanosti spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku vo VPP nemohol spotrebiteľ v žiadnom prípade ovplyvniť. Rozhodcovská doložka bola šitá na mieru žalovaného, s cieľom na jednej strane zabezpečiť rozhodnutie súdu, pričom spotrebiteľ nebol dostatočne ani informovaný o tom, na akom rozhodcovskom súde si má svoje práva uplatniť. Súd konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj preto, že vo veci má rozhodovať rozhodcovský súd bez toho, aby sa obdobnou vecou zaoberal všeobecný súd. V danom prípade bola hodnotená absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky, na čo musí prihliadnuť súd z úradnej moci. Rozhodcovský súd má vo veci konať len vtedy, ak by bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Pre nenaplnenie podmienky platnej zmluvy v rozhodcovskom konaní nemohol rozhodovať ani rozhodcovský súd ako základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Tu sa poukazuje na obdobné rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 3MCdo 14/2011 a 6MCdo 9/2012. Pokiaľ žalovaná poukazuje na to, že žalovaná nedostatočne vymedzila konkrétny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak tieto náležitosti vyplývajú priamo zo žalobného návrhu s odkazom na § 40 ods. 1 písm. j/ a c/ zákona č. 244. Naviac, Občiansky súdny poriadok neukladá pre žalobkyňu podať právnu charakteristiku uplatneného nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej doložky zrušil. 8) S poukazom na § 43 ods. 1 zákona č. 244 po právoplatnosti rozsudku bude súd ďalej pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 9) Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3.5.2016 súd rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania 661,21 eur. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., kde úspešný účastník má právo na náhradu trov konania proti tomu účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko žalobkyňa bola zastúpená advokátom. 10) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca a žiadal rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolateľ poukázal na to, že podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Toto ustanovenie rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje, ak žalovaný nezačal exekučné konanie. Žalovaný poukazuje na to, že § 243d ods. 1 Exekučného poriadku neupravuje postup v exekučnom konaní, len ex lege stanovuje, za akých podmienok sa menia účinky rozhodcovských rozhodnutí vydaných pred 1.1.2015. Rozhodcovský rozsudok ex lege prestal účastníkov zaväzovať, nie je možné ho vynútiť a účastníkov už vôbec nezaväzuje. Preto sa už ani exekučné konanie nemôže začať a nadväzujúce konania sú bezpredmetné. Ak výrok rozhodnutia už nezaväzuje, to znamená, že dané rozhodnutie už nie je právoplatné. Ak zákon umožňuje podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, ktoré rozhodnutie účastníkov zaväzuje a rozhodcovský rozsudok túto vlastnosť stratil, odpadol aj predmet konania - záväzné rozhodcovské rozhodnutie. Právnu istotu dáva spotrebiteľom priamo zákon, keď ten ustanovuje, že rozhodcovské rozhodnutia nezaväzujú. Nezáväzné rozhodnutie je de jure už zrušené. Potom nie je rozdiel medzi nezáväzným rozhodnutím a zrušeným rozhodnutím. Ak odpadol predmet konania a je rozhodujúci stav v čase, keď je vydané rozhodnutie, tak účastníci už majú usporiadané vzťahy medzi nimi. Súd potom nie je spôsobilý rozhodnutím v tomto konaní nič zmeniť na účinkoch, resp. strate účinkov v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Zaniká aj vecná legitimácia účastníkov konania, naviac navrhovateľom sledovaný cieľ nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím už nastáva ex lege v dôsledku vedenej zmeny právnej úpravy. Preto žiada rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť. 11) Keď súd zrušil rozhodcovský rozsudok neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Potom rozhodnutie je nepreskúmateľné. Nie je ani vyriešená otázka, o čom sa bude konať v merite veci pôvodne vyriešenej rozhodcovským rozsudkom. Pokiaľ sa súd odvoláva na princíp ochrany spotrebiteľa, tak tieto princípy nie sú legálne definované. Naviac, aj Smernica 93/13/EHS predpokladá znalosť vnútroštátneho práva. Ak súd aplikoval neexistujúce právne princípy a tieto uprednostnil pred zákonmi SR a Smernicou EHS, potom napadnutý rozsudok je aplikáciou bezprávia a nepráva. Ak súčasťou práva na ochranu súdnu a spravodlivý súdny proces je aj právo na rozhodnutie podľa platnej a účinnej právnej normy, potom rozhodnutie okresného súdu takéto požiadavky nespĺňa a je dôvod ho zrušiť. 12) Čo sa týka individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, táto bola súčasťou osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve. Navrhovateľ s osobitnými zmluvnými podmienkami súhlasil, pričom žalovaný zabezpečil ochranu spotrebiteľovi aj v tejto časti, kde spotrebiteľ nemusel prijať zmluvnú podmienku, ale zmluvný vzťah týkajúci sa poistenia by ostal platný. Nebolo vykonané dokazovanie, aby navrhovateľka nechcela túto podmienku podpísať, resp. že táto podmienka jej bola nanútená a musela ju uzavrieť. Sama žalobkyňa potvrdila, že k uzavretiu zmluvy ju nikto nenútil a nevyvíjal na ňu nátlak. Poisťovací agent jej nebránil prečítať si osobitné zmluvné dojednanie. Naviac, boli podpísané záznamy o požiadavkách a potrebách klienta a žalobkyňa bola informovaná o inštitúte rozhodcovského konania. Osobitné zmluvné dojednania sú oddelené od obsahu VPP a až po uzavretí poistnej zmluvy došlo ku fáze podpísania osobitných zmluvných dojednaní, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa mala dostatočný priestor a možnosti na výber, či osobitné zmluvné dojednania podpíše alebo nie. Preto závery súdu prvej inštancie sú založené na nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení. Navrhovateľka mala možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky, čo nevyužila. Rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom svoje práva mohla uplatniť aj na všeobecnom súde. Žalovaný žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť, prípadne vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13) Zástupca žalobkyne sa k odvolaniu nevyjadril. 14) Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) nadobudol účinnosť 1.7.2016, ale právne účinky úkonov vykonané do nadobudnutia účinnosti zákona zostali zachované. Preto v ďalšom odvolací súd vychádzal z ustanovení CSP. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade aj odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a k tomu ďalej dodáva: 15) Žalovaná poisťovacia spoločnosť v prvom rade namietala tú skutočnosť, že žaloby na zrušenie rozhodcovských rozsudkov už stratili opodstatnenosť (podľa § 243d Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.), pretože rozhodcovské rozsudky ako exekučný titul žalovaný nepoužil, nezačal exekučné konanie. Podľa žalovaného, rozhodcovské rozsudky stratili záväznosť a aj platnosť a žalobkyňa takisto stratila aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. V prvom rade je tu potrebné poukázať na to, že prechodné ustanovenia Exekučného poriadku v § 243d ods. 1 riešia otázku exekučných konaní na podklade rozhodcovských rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, a možnosť začať exekúciu len do troch mesiacov účinnosti tohto zákona, ak sa týkajú sporu spĺňajúceho podmienky podľa osobitného predpisu (v danom prípade sa to týka zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Exekučné konanie je vykonávacie konanie a ak povinný dlžník dobrovoľne neplní uloženú povinnosť. V danom prípade, ak by mal žalovaný pohľadávku voči žalobkyni, prisúdenú rozhodcovským rozsudkom, mohol túto pohľadávku len za podmienok podľa § 243d Exekučného poriadku vymáhať v exekučnom konaní. Jedná sa o osobitný typ žaloby podľa § 40 a násl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nie o vykonávacie konanie. Je na vôli účastníka, v danom prípade na žalobkyni, či podá takúto žalobu, pričom v žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku poukazuje na neplatné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, v danom prípade dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná. Zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Naviac právne vymedzenie nároku nemusí byť nevyhnutnou podstatnou náležitosťou žaloby. Právne posúdenie už bude záležitosťou súdu. Okresný súd vychádza z § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j/ došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na iné rozhodnutia súdov, ktoré riešili otázku platného dojednania osobitných zmluvných dojednaní vo VPP, ktoré v časti XV riešia rozhodcovské konania a v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve určujú, že namiesto súdneho konania z dôvodov účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti týchto VPP. Aj z výpovede vypočutej svedkyne K. T. na pojednávaní dňa 6.10.2015 nevyplýva, aby žalovaná ako klient poisťovne bol dostatočne informovaný o význame a dopade rozhodcovskej doložky pre zmluvné strany. Svedkyňa len potvrdila, že dôraz bol daný na rýchlejšie rozhodcovské konanie, k čomu žalobkyňa nemala výhrady. Svedkyňa sama potvrdila, že obsah VPP nemohol klient meniť a naviac podľa § 53 ods. 2, 3 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade VPP boli v predtlači a na klientovi bolo len podpísať tieto zmluvné dojednania a potvrdiť to podpisom osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, ktoré rozhodcovské konanie z hľadiska účelnosti, praktickosti a rýchlosti je výhodnejšie ako konanie pred všeobecným súdom. Ak žalovaný trvá na tom, že individuálne dojednanie je podporené aj podpisom záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, tak práve záznam o požiadavkách a potrebách klienta rieši skôr otázku výberu poistného programu, nie to, či spor bude riešený v rozhodcovskom konaní alebo nie. Individuálne dojednanie je záznamom o požiadavkách a potrebách klienta pri výbere rizika, ktoré si poisťuje, čo má následne dopad na výšku poistného plnenia a čo je aj predmetom poistného záväzku medzi poisťovňou a klientom. VPP a osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 sú na predtlači a klient poisťovne nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Aj keď nedôjde k podpisu osobitných zmluvných dojednaní, mali by aj tak platiť dojednania v časti XV VPP o dohode o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. V žiadnom prípade klientom nebola daná alternatíva a možnosť výberu, či sa podrobia alebo nepodrobia rozhodcovskému konaniu. Možno vychádzať z toho, že praktiky poisťovacej spoločnosti smerovali vždy k tomu, aby klienti podpísali zmluvné podmienky predkladané poisťovňou, kde klient nemal dostatočný čas ani možnosť oboznámiť sa so všetkými podmienkami VPP a naviac, dohoda o rozhodcovskom konaní mala byť osobitne uzavretá nielen odkazom na osobitné zmluvné dojednania a „vôli“ predísť súdnemu konaniu a z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP. Takýto postup má charakter nekalého konania poisťovacej spoločnosti vo vzťahu ku klientom, ak mu vopred nanucujú podmienku, ktorú klient nemal možnosť osobitne vyjednať a musel sa jej podrobiť. Naviac, ani svedkom nebolo dostatočne objasnené, či klienti boli osobitne upozornení, že okrem poisťovacej zmluvy uzatvárajú ďalšie zmluvy napr. aj dohodu o rozhodcovskom konaní ako osobitný typ zmluvy aj s dôsledkami pre klientov poisťovne pri riešení sporov medzi poisťovacou spoločnosťou a jej klientom. Individuálne dojednanie zmluvných podmienok nebolo zo strany žalovanej poisťovacej spoločnosti preukázané. Klient sa musel podrobiť formulárovému obsahu VPP bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka v tomto prípade znevýhodňuje spotrebiteľa, ak sa vzdá práva na súdne konanie pred všeobecným súdom a podrobuje sa výlučne rozhodcovskému konaniu podľa časti XV VPP. O tom je aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ rieši otázku porušenia práv spotrebiteľa pri dojednávaní poistnej zmluvy a VPP. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ sa odvoláva na § 40 ods. 1 písm. j/ a c/ zákona č. 244/2002 Z.z., a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa s odkazom na Občiansky zákonník, resp. popiera sa platnosť rozhodcovskej zmluvy. Občiansky zákonník v § 52 a násl. rieši otázku spotrebiteľských zmlúv, neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné. Preto krajský súd súhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 16) Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade trov konania. Výpočet náhrady trov konania u žalobkyne je správny s odkazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z.. Preto krajský súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 CSP potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne aj v tejto časti. 17) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešná navrhovateľka má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže na strane navrhovateľky neboli preukázané trovy v odvolacom konaní, preto ani úspešnej navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. 18) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).