Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206707 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513206707.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Y.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. XX, občan W., právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom , AK so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti žalovanej Q. B., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. XX, občianka W., právne zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, AK so sídlom Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/244/2013-170 zo dňa 11.01.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie okrem výroku o vylúčení návrhu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná vypratať betónový múrik, ktorý sa nachádza na parcele C-KN XXX vedenej na LV č. XXXX, pre Obec B., kat. územie B. v dĺžke 4,44 m, v šírke 0,50m vo výške 0,47m v celkovej ploche 2 m2 tak, ako je to znázornené v znaleckom posudku znalca H.. U. I., číslo posudku X/XXXX zo dňa 02.07.2015 v prílohe č. 6b do lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Znalecký posudok znalca H.. U. I. číslo X/XXXX zo dňa 02.07.2015 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Čo sa týka trov konania, rozhodol, že o nich samostatným uznesením rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa taktiež rozhodol o tom, že vylučuje vzájomný návrh žalovanej vznesený na pojednávaní dňa 10.12.2015 na samostatné konanie. Súd prvého stupňa v dôvodoch, pre ktoré tak rozhodol, uviedol, že žalobca sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, konkrétne vypratania betónového múrika z parcely KN C XXX zapísanej na LV č. XXXX pre. k.ú. B. Y., a to na tom skutkovom základe, že žalovaná, ktorá je výlučnou vlastníčkou parcely KN C XXX zapísanej na LV č. XXX v k.ú. B. Y. postavila na parcele KN C XXX zapísanej na LV č. XXXX pre. k.ú. B. Y., ktorej je on vlastníkom, betónový múrik, ktorý napriek jeho výzve neodstránila. Vedela pritom, že múrik stavia na cudzom pozemku. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že nárok uplatnený žalobou bol dôvodný. Žalobca preukázal, že je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej žalovaná postavila múrik, čím neoprávnene zasiahla do jeho vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k sporným parcelám bolo určené právnym predchodcom účastníkov konania rozsudkami Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 3C/367/84-137 zo dňa 05.02.1988, Krajského súdu v Košiciach č.k. 24C/26/88-151 zo dňa 30.05.1988, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cz/100/89 zo dňa 29.11.1989 a Okresného súdu Poprad č.k. 17C/99/92-295 zo dňa 18.11.1994. Predmetné rozsudky vychádzali a odkazovali na geometrický plán č. XXX-XXXX-XX-XX. zo dňa 20.05.1985, z ktorého je zrejmé, že hranica medzi parcelami XXX a XXX je obvodový múr rodinného domu žalovanej postavený na parcele XXX. Od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C/367/84-137 zo dňa 05.02.1988 vo výroku o určení vlastníckeho práva k parcelám EN XXX a XXX/X mali právni predchodcovia žalovanej vedomosť o vlastníckej hranici pozemkov. Aj keď pri určení výmery parciel XXX a XXX v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XX-XX zo dňa 20.05.1985 došlo k chybe vo výmere parciel XXX a XXX, nemôže byť tento omyl ospravedlňujúci, výmery parciel nie sú záväzné, záväzné je polohové a geometrické určenie nehnuteľnosti, ktoré z geometrického plánu jednoznačne vyplýva. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania v tom zmysle, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej odôvodnil ustanovením § 112 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, okrem výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení jej vzájomného návrhu na samostatné konanie. Žalovaná uviedla, že konanie súdu prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia súdov, predmetom ktorých bolo určenie vlastníctva k pozemkom účastníkov konania, resp. ich právnych predchodcov, právni predchodcovia žalovanej sa na základe týchto rozhodnutí oprávnene domnievali, vzhľadom na to, že nedošlo k zmene výmery nehnuteľností parciel č. XXX a XXX, že nedošlo ani k zmene vlastníckej hranice. Právni predchodcovia žalovanej nehnuteľnosť dlhodobo a nerušene užívali, od marca 1988 im začala plynúť 10-ročná vydržacia lehota, aj žalovanej, ktorá nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XXX o výmere 144 m2, teda spolu so spornou časťou. Pozemok nerušene užívala a boli u nej splnené podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti. Žalovaná poukázala na to, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal právnou povahou betónového múrika. Betónový múrik je stavbou, ak mal súd za to, že ide o betónový múrik postavený na cudzom pozemku, mal aplikovať špeciálne ustanovenie - § 135c Občianskeho zákonníka o odstránení stavby a nie ustanovenia § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je konaním, v ktorom z právneho predpisu - § 135c Občianskeho zákonníka, vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Keďže súd prvého stupňa ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka neaplikoval, so spôsobom vyporiadania sa ani nezaoberal. Žalovaná pritom múrik začala stavať preto, aby predišla prípadným hroziacim škodám na jej majetku. Okrem toho, pasívne legitimovaným je vlastník stavby, stavba bola vytvorená za trvania manželstva, spoločne bola zhotovená z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V takomto prípade žalovanými majú byť obaja manželia. Súd prvého stupňa sa však vlastníckym právom k betónovému múriku vôbec nezaoberal. Výrok rozsudku je podľa žalovanej materiálne nevykonateľný, pretože žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať odstránenia stavby. Žalovaná taktiež uviedla, že znalecký posudok, z ktorého súd vychádzal, je zjavne nesprávne vyhotovený, nakoľko vychádzal len z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX-XX. Pokiaľ súd prvého stupňa z neho vychádzal, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu, v akom bol odvolaním napadnutý zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a rozhodne o trovách konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že čo sa týka námietok, z ktorých vyplýva, že žalovaná mala vydržať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti jej právnymi predchodcami, toto jej tvrdenie nemá oporu v zákone. O vlastníctve nehnuteľností, parcely č. XXX, bolo právoplatne rozhodnuté, na čo súd prvého stupňa poukázal. Pre vydržanie neboli splnené základné podmienky. Tvrdenie žalovanej, že spornú časť nehnuteľnosti užívali jej právni predchodcovia, resp. ona, sa nezakladá na pravde, lebo v prírode sa reálne jedná o záhradu pred rodinným domom právnych predchodcov žalobcu a túto záhradu užívali právni predchodcovia žalobcu a neskôr žalobca. Nikdy túto časť pred starým rodinným domom, na ktorom žalovaná vybudovala betónový múrik, neužívala žalovaná a ani jej právni predchodcovia. Žalobca taktiež uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej o tom, že betónový múrik je stavbou. Nejedná sa o žiadnu stavbu, ale o svojvoľné vybudovanie betónového múrika na pozemku žalobcu. Jedná sa teda o tzv. čiernu stavbu bez akéhokoľvek stavebného konania a súhlasu príslušného stavebného úradu. Stavba bola dokonca postavená v čase, keď žalobca nebol zo zdravotných dôvodov doma a žalovaná využila danú situáciu. Žalobca sa preto oprávnene domáhal odstránenia stavby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca taktiež uviedol, že podľa neho bolo odvolanie žalovanej podané po uplynutí zákonnej lehoty. Rozsudok bol vyhlásený 11.01.2016, keďže žalovaná podala odvolanie 27.01.2016, podala ho neskoro, odvolacia lehota uplynula 26.01.2016. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Žalobca poukázal na to, že žalovaná podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Zo spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalovanej prevzala rozsudok súdu prvého stupňa dňa 12.01.2016, odvolanie podala 27.01.2016, a to osobne na súde prvého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie bolo podané včas, odvolacia lehota neplynie, ako sa žalobca mylne domnieva, od dátumu vyhlásenia rozsudku, ale od dátumu jeho doručenia, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd po oboznámení sa s konaním, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej, zistil, že súd prvého stupňa sa v konaní dopustil vady konania, dôsledkom ktorej je odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom, čo je relevantný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Zo spisu vyplýva, že žalovaná podaním zo dňa 02.10.2015 navrhla, aby súd prvého stupňa dal znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom H. preskúmať inému znalcovi, vedeckému ústavu, resp. inej inštitúcii. V prípade zistenia, že znalecký posudok je nepreskúmateľný, aby súd dal vypracovať nový znalecký posudok. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je na rozhodnutí súdu, či účastníkmi označené dôkazné prostriedky vykoná alebo nie. Vykonanie navrhovaných dôkazov záleží na hodnotení súdu, súd na základe vlastnej úvahy posúdi, či navrhnutý dôkaz môže smerovať na preukázanie sporných skutočností alebo nie. Posúdi, či dôkazy majú postavenie dôkazov právne významných. V prejednávanej veci súd prvého stupňa sa zrejme rozhodol nenariadiť kontrolné znalecké dokazovanie v zmysle návrhu žalovanej, čo nie je na vadu konania. Vadou konania je však okolnosť, ktorú súd prvého stupňa opomenul, a to, že podľa § 157 ods. 2 O.s.p. je povinný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V prejednávanej veci súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neodôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie kontrolným znaleckým posúdením v zmysle návrhu žalovanej. Svoje rozhodnutie tak zaťažil vadou. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a uvedená okolnosť spôsobuje odňatie práva účastníka konať pred súdom tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je náležitým spôsobom v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnené. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci konať a rozhodnúť s tým, že odôvodnenie rozhodnutia sa musí vysporiadať s dôkazmi, ktoré vo veci vykonal a tak isto aj s návrhmi na vykonanie dôkazov, ktoré nevykonal a najmä tým, prečo tieto dôkazy neboli ním vykonané. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa vysporiadá aj s odvolacími námietkami žalovanej, osobitne s jej tvrdením, že betónový múrik je stavbou. Ako konštatoval Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 483/01 zo 06.05.2003, vychádzajúc z totožnej právnej úpravy aká bola v rozhodnom čase v Českej aj v Slovenskej republike, je chybou zamieňať si nepovolenú (resp. povolenú) stavbu a neoprávnenú (resp. oprávnenú) stavbu. Absencia príslušného práva stavebníka k cudziemu pozemku nutne musí viesť k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu. Pri rozhodovaní o režime neoprávnenej stavby je možné pripustiť rozdiely medzi stavbou nehnuteľnou a hnuteľnou a v nadväznosti na charakter stavby aplikovať buď ustanovenie § 135c alebo § 126 Občianskeho zákonníka. Stavba je nehnuteľnosťou iba vtedy, keď je spojená so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Či ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom alebo nie, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. „Spojenie so zemou pevným základom“ je možné stručne charakterizovať tak, že vec nesmie byť oddeliteľná od zeme bez toho, aby došlo k porušeniu veci. Pevné spojenie veci so zemou musí byť zároveň také, aby bolo schopné odolať najmä účinkom prírodných vplyvov danej lokality na vec a účinkom vlastného pôsobenia veci. Z hľadiska stavebného je pevný základ základovou priestorovou konštrukciou geometricky a fyzikálne jednoznačne vymedzenou a definovanou, a to pre konkrétny stavebný objekt v konkrétnej lokalite a konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach. Posúdenie existencie pevného základu konkrétnej stavby je otázkou odbornou, u ktorej súd spravidla nemá dostatok odporných znalostí, a preto je potrebné v rámci dokazovania vykonať, napr. odborným vyjadrením. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvého stupňa sa vysporiada s tým, aký charakter má sporný betónový múrik a až potom vo veci rozhodne. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V priebehu ďalšieho konania súd prvého stupňa rozhodne v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie uje prípustné.