Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3To/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010031 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515010031.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2016, v trestnej veci obžalovaného J. X. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 14.12.2015 sp. zn. 1T 17/2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovaného J. X., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom T. N., časť U., K. 11/13 u z n á v a v i n n ý m, ž e - dňa 2.8.2014 v čase o 16.15 hod. pri železničnom moste nachádzajúcom sa v meste R., okres Y. W., prechovával pre vlastnú potrebu 1ks igelitového sáčku obsahujúci sušenú rastlinu konope (cannabis) o hmotnosti 1,88 g s priemerným obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope 19,1%, čo zodpovedá 359 mg THC, z ktorého množstva je možné vyrobiť najmenej 12 obvykle jednorazových dávok na použitie, schopných ovplyvniť psychiku človeka, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch je konope zaradené do I. skupiny omamných látok, t e d a - neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku, č í m s p á c h a l - zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák. Z a t o m u u k l a d á: Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/,j/ Tr. zák., a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) a pol roka. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia veci, a to -1ks kovovej dózy s označením Gasoline -1ks plastové vrecko -1ks fajky žltej farby s čiernym podstavcom z PVC na fajčenie marihuany, tzv. bongo o dĺžke 32 cm. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného J.u. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. J. X. vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že -dňa X.X.XXXX v čase o XX.XX hod. pri železničnom moste nachádzajúcom sa v meste R., okres Y. W., prechovával pre vlastnú potrebu 1ks igelitového sáčku obsahujúceho vysušené vrcholky rastliny konope /cannabis/ o hmotnosti 1,88g s priemerným obsahom THC /tetrahydrokanabinolu/-účinnej látky rastliny konope 19,1%, čo zodpovedá 3,76 násobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch je konope zaradené do I. skupiny omamných látok. Za to mu podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2,3 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie tak okresný prokurátor, ako aj obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že sa nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré považuje za nezákonné a nesprávne, a to tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste, z tohto dôvodu podal v obidvoch smeroch v neprospech obžalovaného odvolanie. Namietal, že prvostupňový súd vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por., v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Za usvedčujúci dôkaz v predmetnej veci, okrem iného, považuje prokurátor znalecký posudok KEÚ PZ v Košiciach, z ktorého jednoznačne vyplýva, že obžalovaným predložené plastové vrecko obsahovalo vysušené vrcholky rastliny konope (cannabis) o celkovej hmotnosti 1,88 g, pričom v zmysle zák. č. 139/1998 Z.z. sú rastliny rodu cannabis zaradené do I. skupiny omamných látok. Z tohto posudku plynie, že chromatografickým skúmaním bol vo vysušených vrcholkoch rastliny konope o hmotnosti 1,88 g stanovený priemerný 19,1% obsah THC, pričom z uvedeného množstva konope bolo možné pripraviť 12 až 19 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa. Nesúhlasil s tým, že prvostupňový súd sa pri uznaní viny obžalovaného priklonil k hmotnostnému kritériu pri stanovení obvykle jednorazovej dávky. V tomto smere, podľa názoru okresného prokurátora, súd spochybňoval údaje, s ktorými KEÚ Košice pracuje pri samotnom vypracovaní znaleckých posudkov. Vo vzťahu k argumentácii prvostupňového súdu, že obžalovaný ako páchateľ činu a súčasne koncový konzument ním prechovávanej sušiny, preukázateľne nemohol vedieť v akej kvalite kupuje sušinu obsahujúcu príslušnú omamnú látku, a preto podľa súdu táto skutočnosť nie je a ani nemôže byť pokrytá jeho úmyselným zavinením, poukázal prokurátor na tú skutočnosť, že obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, sa viackrát vyslovil, že je dlhodobým konzumentom, a teda určite vie rozpoznať kvalitu omamnej látky, o čom svedčia aj výsluchy rodičov obžalovaného, ktorí sa snažia danú situáciu riešiť. Taktiež poukázal na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, podľa ktorého obžalovaný trpí syndrómom závislosti od marihuany a boli u neho zistené psychické prejavy v dôsledku jeho závislosti. Pri stanovení obvykle jednorazovej dávky je, podľa jeho názoru, potrebné vychádzať zo znaleckého posudku KEÚ, ktorý zohľadňuje charakter skúmaného materiálu, jeho množstvo, obsah THC i stanovenie počtu obvykle jednorazových dávok. Ďalej prokurátor poukázal na to, že nie je možné stanovovať individuálnu dávku jednotlivého konzumenta, keďže na presné stanovenie tejto dávky by muselo dôjsť ku klinickým experimentom, čo je za súčasného právneho stavu neprípustné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal byť, podľa názoru prokurátora, obžalovaný uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák. Keďže došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, nesprávny a nezákonný je potom aj výrok o treste u obžalovaného. Keďže správanie obžalovaného bolo podľa vyjadrenia rodičov kontrolované len rodičmi, obžalovaný prerušil predchádzajúcu liečbu, je, podľa názoru odvolateľa, potrebné uložiť mu aj ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu svojim odvolaním napadol aj obžalovaný, a to prostredníctvom zvolenej obhajkyne, vo výroku o treste, pretože trest považoval za neprimerane prísny. V prvom rade, podľa názoru obhajoby, obžalovaný spáchal skutok vo veku, ktorý sa približoval k veku blízkom veku mladistvých, v uvedenom čase bol užívateľom marihuany a snažil sa vysporiadať s problémami mladosti spôsobom, ktorý mu v aktuálnom čase pomáhal, ale perspektívne mu veľmi ubližoval. Po začatí trestného stíhania, resp. od novembra 2014, obžalovaný nie je užívateľom marihuany, dobrovoľne sa podrobil abstinencii a súhlasil s pravidelnou aj náhodnou kontrolou moču rodičmi, podľa vyjadrenia ktorých boli všetky vykonané kontroly negatívne. Zmenu v správaní, ako aj v samotnom výzore obžalovaného, potvrdila pri výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.9.2015 aj znalkyňa MUDr. H., v čase vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom bol obžalovaný bez návykovej látky viac ako rok. Ďalej obhajoba poukázala na to, že obžalovaný má veľmi dobré sociálne zázemie, dostáva sa mu pomoci zo strany rodičov a on sám prispieva k zmene svojho života tým, že úplne pretrhol kontakty s doterajšími kamarátmi, zmenil si telefónne číslo, utajil na seba kontakt, prestal sa stretávať s okolím, ktoré ho kriminalizovalo, našiel si prácu a podrobuje sa pravidelným kontrolám abstinencie. Taktiež poukázala na znenie ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a konštatovala, že vo všeobecnosti sú súdy pri ukladaní trestov, okrem okolností uvedených v § 34 ods. 4,5 Tr. zák., povinné dodržiavať zásady individualizácie ukladaného trestu, pričom osobu páchateľa musia hodnotiť vo všetkých jeho súvislostiach. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo 68/2014, v zmysle ktorého primárne ide o stanovenie diagnózy budúceho vývoja správania sa páchateľa, na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu, jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), úmernosť trestu, okrem iného, určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Podľa názoru obhajoby sa súd pri uložení podmienečného trestu dôsledne nespravoval vyššie uvedenými zásadami so súčasným rešpektovaním vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. Z postoja obžalovaného k spáchanému skutku, ako aj z jeho rozhodnutia prestať užívať marihuanu je zrejmé, že už samotné trestné konanie a konanie pred súdom malo na obžalovaného tak zásadný vplyv, že úloha trestu bola v zásade naplnená. Spoločnosť je ochránená pred jeho ďalším páchaním predmetnej trestnej činnosti, trestné konanie a konanie pred súdom splnili svoju výchovnú úlohu, v dôsledku čoho možno konštatovať, že obžalovaný v súčasnosti vedie riadny život. Z pohľadu obhajoby teda obžalovaný urobil všetko pre účinné prejavenie ľútosti a svojej nápravy. Keďže ide o mladého človeka, ktorý má celý profesijný život pred sebou a navyše pochádza z oblasti s vysokou nezamestnanosťou, je uloženie podmienečného trestu pre obžalovaného handicapom, najmä pri hľadaní si zamestnania. Poukázala na to, že trestné právo pozná aj alternatívy pri ukladaní trestu, ako napr. peňažný trest, alebo uloženie verejnoprospešných prác. Obhajoba považuje uložený trest za neprimerane prísny, najmä z pohľadu jeho zápisu do registra trestov, ktorým by sa musel obžalovaný v budúcnosti preukazovať pri hľadaní si prípadného zamestnania. Ďalej uviedla, že v súčasnej dobe je obžalovaný zamestnaný v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti J. v W., má pravidelný mesačný príjem, v dôsledku čoho by bol schopný zaplatiť prípadne uložený peňažný trest. Z týchto dôvodov žiadala, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol podľa § 56 Tr. zák. o uložení primeraného peňažného trestu, alebo podľa § 54 Tr. zák. o uložení trestu povinnej práce v primeranom rozsahu. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je čiastočne dôvodné. V predmetnej trestnej veci bolo nesporne preukázané, že dňa X.X.XXXX v čase o XX.XX hod. pri železničnom moste nachádzajúcom sa v meste R., okr. Y. W., prechovával obž. J. X. 1ks igelitového sáčka, ktorý obsahoval sušenú rastlinu, ktorá bola podľa znaleckého posudku KEÚ PZ v Košiciach označená ako vysušené vrcholky rastliny konope (cannabis) o hmotnosti 1,88 g s priemerným obsahom tetrahydrokanabinolu (ďalej THC) účinnej látky rastliny konope 19,1%. K tomuto sa napokon obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom priznal, pričom v súlade s týmto priznaním je aj zápisnica o vydaní veci zo dňa X.X.XXXX, z ktorej plynie, že obžalovaný príslušníkom policajnej hliadky vydal plechovú krabičku, v ktorej sa nachádzal uzatvárateľný sáčok z PVC o rozmeroch 4x7,5 cm s obsahom sušiny nezistenej rastliny zelenej farby nezisteného množstva a hmotnosti a fajka z PVC na fajčenie marihuany tzv. bongo o dĺžke 32 cm žltej farby s čiernym podstavcom a kovovou trubicou, v súlade s čím je aj zabezpečená fotodokumentácia. V súlade s výpoveďou obžalovaného, ktorý sa priznal, že je užívateľom marihuany, vyznieva potom aj výsledok toxikologickej skúšky, ktorá bola vykonaná vyšetrením moču, z ktorého plynie, že tento bol pozitívny na THC. Sporným však bolo, koľko obvykle jednorazových dávok je možné vyrobiť zo zaisteného množstva návykovej látky. Obžalovaný uviedol, že na východné Slovensko vycestoval za kamarátkou, ktorú spoznal na sociálnej sieti a keďže bol užívateľom marihuany a bol na marihuane závislý, zabezpečil si dávku na jeden deň, a to v R., následne ho v R. chytila policajná hliadka pri tom, ako fajčil marihuanu, ktorú fajčí asi sedem rokov. 1,8 g zakúpil za 10,- eur, toto množstvo by užil v troch častiach na jeden deň, keďže v tom čase fajčil marihuanu zhruba trikrát za jeden deň, a to každé tri-štyri hodiny. Podľa jeho názoru by išlo o tri-štyri dávky vo fajke, ak by uvedené množstvo marihuany fajčil ako cigaretu, tak by z uvedeného množstva vyrobil asi dve dávky. Marihuanu kupoval pripravenú v sáčkoch, ktoré mali hmotnosť 0,8 g, alebo 1,2 g za 10,- eur. 0,15 g, ktoré bolo určené KEÚ ako jednorazová dávka, by naňho malo veľmi malý vplyv, vzápätí však na otázku prokurátora uviedol, že marihuanu chcel fajčiť vo forme cigariet, keďže mal na to cigaretové papieriky. Keď začínal fajčiť marihuanu, uvedené množstvo by mu vydržalo na dvojnásobne dlhšie obdobie, ako v čase zadržania. Od októbra 2014 sa podroboval protitoxikomanickej ambulantnej liečbe, avšak boli tam ľudia, ktorí boli závislí na pervitíne a tvrdých drogách, preto sa tam cítil nepríjemne, kde bol v podstate len testovaný na drogy, čo mohli robiť aj jeho rodičia doma, preto upustil od tejto liečby. Krajský súd za podstatný dôkaz v tejto trestnej veci považoval znalecký posudok KEÚ PZ a výsluch pracovníka tohto ústavu. Krajský súd napravil pochybenie okresného súdu, keď na verejnom zasadnutí vypočul ako znalca príslušníka KEÚ PZ, keďže dôkaz prečítaním znaleckého posudku (KEÚ PZ ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2014/2632) bol v konaní pred okresným súdom dňa 14.12.2015 vykonaný v rozpore so zákonom, pretože posudok bol v rozpore s ust. § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaný bez súhlasu obžalovaného, a kpt. N.. R. O., ktorý je služobne zaradený na KEÚ PZ, odbore prírodovedeckého skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, napriek tomu, že nie je zapísaný v zozname znalcov MS SR, nezložil pred výsluchom na okresnom súde sľub znalca. N.. R. O. na verejnom zasadnutí na krajskom súde uviedol, že KEÚ PZ ako jediná inštitúcia na Slovensku zhromažďuje informácie o množstvách, koncentráciách a spôsoboch balenia drog určených pre konečných užívateľov a zaistených na území SR. Na základe štatistického spracovania zhromaždených informácií ústav určuje množstvá, ktoré zodpovedajú bežnej jednotlivej dávke. V danom prípade zaistené konope bolo odvážené, jeho hmotnosť bola stanovená na 1880 mg, v ktorom množstve bolo zistené THC 19,1 %, z celkového množstva zaistenej látky v uvedenej sušine bolo teda 359 mg čistého THC. Ďalej znalec uviedol, že ovplyvniť psychiku človeka je schopné 10 mg čistého THC. KEÚ PZ túto minimálnu dávku trojnásobí, teda za jednu bežnú dávku, schopnú ovplyvniť psychiku človeka, považuje 30 mg čistého tetrahydrokanabinolu (THC). Z tohto dôvodu, pokiaľ množstvo celkovej zaistenej látky THC bolo v prejednávanom prípade 359 mg, toto vydelili 30 mg a tak dospeli k záveru, že minimálne zo zaisteného množstva bolo možné vyrobiť 12 bežných jednorazových dávok schopných ovplyvniť psychiku človeka. Všetky záchyty marihuany po odvážení KEÚ spracováva a zasiela do Bratislavy, kde dochádza k štatistickému vyhodnocovaniu, pričom v praxi boli predložené fajky, do ktorých bolo možné dať maximálne 100 mg marihuany. Z poznatkov KEÚ plynie, že v praxi dochádza k najčastejšiemu užívaniu marihuany formou cigarety, kde v jednej cigarete je cca 480 mg sušiny, avšak pokiaľ ide o kvalitnejšiu marihuanu, čo z pohľadu znalca je THC nad 15%, znalec sa stretol so zmesou marihuany a tabaku. Prvostupňový súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že v danom prípade došlo k spáchaniu skutku napĺňajúceho všetky pojmové znaky trestného činu, pričom na rozdiel od obžaloby kvalifikoval skutok spáchaný obžalovaným ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., na rozdiel od obžaloby, ktorá kvalifikovala skutok ako zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák., pričom prvostupňový súd vychádzal z tzv. súdnej praxe, z čoraz viac uplatňovaného hmotnostného kritéria pre určenie množstva prechovávanej omamnej látky. Súd prvého stupňa sa nestotožnil so zisteniami KEÚ PZ o tom, že z množstva obžalovaným prechovávanej sušiny rastliny konope by bolo možné pripraviť 12 až 19 obvykle jednorazových dávok na použitie, pretože z dokazovania vyplýva, že obžalovaný reálne nemal možnosť zistiť presnú koncentráciu THC v ním prechovávanej sušine, ktorej zistenie je možné iba znalcom podrobne popísaným, časovo aj čo sa príslušného vybavenia na ten účel týka, náročného postupu. Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za to, že obžalovaný prechovával marihuanu pre vlastnú spotrebu. Ďalej vychádzal z toho, že konzument, v danom prípade rastliny konope, pri jej dávkovaní na použitie nemôže, nedisponujúc vybavením, aké má KEÚ, zisťovať presnú koncentráciu THC v nej, ale buď ju užíva prostredníctvom fajky, alebo ako cigaretu (tzv. joint) a tento zaužívaný spôsob konzumácie konope je z pohľadu okresného súdu vyjadrený v pojme obvykle jednorazovej dávky na použitie. Vychádzal z toho, že bez nepreukázania možnosti obžalovaného presne zistiť koncentráciu THC v sušine, je treba pojem obvykle jednorazová dávka na použitie, čo sa týka množstva sušiny na použitie, vykladať širšie, ako len čo do určenia minimálneho množstva THC, schopného na základe údajov, potenciálne ovplyvniť psychiku konzumenta. Ďalej uvádzal, že okresný súd sa doposiaľ nestretol s tým, aby došlo k zmiešavaniu konope s tabakom, pričom ani u obžalovaného nebol zaistený žiaden tabak. Prípadné zmiešavanie s tabakom síce nie je vylúčené, ale ako uviedol samotný znalec, skúsenejší užívatelia vedia, po akom čase dosiahnu účinok, zistia to až po užití látky. Okresný súd vyjadril názor, že obžalovaný ako koncový konzument preukázateľne nemohol vedieť v akej kvalite kupuje sušinu obsahujúcu príslušnú omamnú látku, preto táto skutočnosť nie je a nemôže byť pokrytá jeho úmyselným zavinením, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 65/2010 z 13.5.2010. Prvostupňový súd potom vychádzal z toho, že obvykle jednorazová dávka na požitie zodpovedá maximálne 500 mg (0,5g) vysušenej konope, konzumenti si v zásade konope zadovažujú v hmotnostných jednotkách, nie podľa koncentrácie THC. V danom prípade vo vzťahu k určeniu pojmu obvykle jednorazovej dávky na použitie vychádzal okresný súd z priemernej hmotnosti bežnej tabakovej cigarety, t.j. 0,5 g (500 mg). Týmto spôsobom potom prvostupňový súd dospel k záveru, že zo zaisteného množstva 1,88 g v danom prípade by bolo možné 3,76 násobok obvykle jednorazovej dávky. S týmto záverom prvostupňového súdu však nie je možné súhlasiť. Podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed, alebo prekurzor vo väčšom množstve. Podľa § 135 ods. 1 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú potrebu. Podľa § 135 ods. 2 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Ust. § 135 Tr. zák. obsahuje výklad pojmu „prechovávanie pre vlastnú potrebu“ výlučne v nadväznosti na trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 Tr. zák., v súvislosti s týmto potom ust. § 135 Tr. zák. používa pojem „obvykle jednorazová dávka“. Jednorazová dávka na použitie „nie je dávkou konštantnou, ale individuálne sa meniacou“ v závislosti od jedinca (konzumenta), najmä na stav jeho fyzickej a psychickej dispozície a závislosti. Zákon však používa pojem odlišná, a to „obvykle jednorazová dávka na použitie“ v zmysle § 135 ods. 1,2 Tr. zák., čo je taká dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer (R 87/2015). Z uvedeného potom plynie, že pokiaľ páchateľ prechováva po akúkoľvek dobu pre vlastnú potrebu omamnú a psychotropnú látku v množstve, z ktorého možno vyrobiť najviac tri obvykle jednorazové dávky, napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., pokiaľ prechováva omamnú a psychotropnú látku v rozsahu väčšom, teda od 4 do 10 dávok, naplní pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. V danom prípade prvostupňový súd skonštatoval, že zo zaisteného množstva by bolo možné vyrobiť 3,76 násobok obvykle jednorazovej dávky na použitie. Takýto záver okresného súdu je potom nesprávne právne kvalifikovaný, pretože buď je možné vyrobiť 3 dávky, alebo 4 dávky, v tomto prípade teda mal prvostupňový súd kvalifikovať prečin podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 135 ods. 1 Tr. zák., pokiaľ vychádzal z toho, že obvykle jednorazovou dávkou marihuany je 500 mg. Krajský súd sa však nestotožňuje so záverom okresného súdu v tom, že obvykle jednorazovou dávkou marihuany je 500 mg, či 0,5 g tejto látky, pretože toto tzv. hmotnostné kritérium nevyjadruje tzv. konzumný priemer. Krajský súd zastáva názor, že je potrebné vychádzať zo záverov znalcov v danom odbore, ktorí sú kompetentní určiť vo všeobecnosti, aké minimálne množstvo je schopné ovplyvniť psychiku človeka. Obdobne tomu je pri užívaní napr. liečiv, kedy lekár, prípadne farmakológ, určí množstvo látky, ktorú pacient príjme a ktorá má ovplyvniť jeho zdravotný stav. KEÚ PZ určil ako minimálne množstvo schopné ovplyvniť psychiku človeka, množstvo 10 mg THC v čistej forme, ktoré množstvo KEÚ trojnásobí (na 30 mg THC), ktoré považuje za minimálne množstvo schopné ovplyvniť psychiku človeka. Metodike KEÚ PZ nie je čo vytknúť, so záverom KEÚ sa krajský súd stotožňuje. Navyše dodáva, že aj v rozhodovacej praxi tohto krajského súdu samotní páchatelia uvádzali, že užívajú 0,3 g na jednorazovú dávku, taktiež dochádza k tomu, že páchatelia uvádzajú, že pri výrobe tzv. jointa vyrábajú zmes tabaku a marihuany a v neposlednom rade z praxe KEÚ PZ vyplýva, že sú zachycované aj fajky na fajčenie marihuany, kde minimálne jednorázove je užívaná marihuana v menšom množstve ako 500 mg. Napokon účelom konzumácie omamných a psychotropných látok u ich konzumentov je dosiahnutie určitého euforického stavu, pre ktorý je podstatné užitie účinnej látky. Je irelevantné, akú hmotnosť sušiny páchateľ užije, podstatné je, aby táto látka mala naňho očakávaný účinok, teda, aby obsahovala dostatočné množstvo účinnej látky, pričom predávkovanie nie je cieľom konzumenta marihuany. Z rozhodovacej činnosti súdov plynie, že od r. 2001 stúpa koncentrácia THC v zaistenej sušine, kedy v tom období boli bežné koncentrácie 2 % THC, v tomto prípade bola zistená koncentrácia 19,1 % THC (r. 2014). Za takejto situácie potom krajský súd dospel k záveru, že zo zaisteného množstva omamnej a psychotropnej látky bolo možné vyrobiť minimálne 12 obvykle jednorazových dávok marihuany, preto obž. J. naplnil pojmové znaky zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/ Tr. zák.. Z tohto dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, teda tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste. Po stránke subjektívnej konal obžalovaný vo forme minimálne nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., pretože keď kupoval marihuanu, vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Súd pritom nemôže vychádzať len z toho, že obžalovaný uviedol, že uvedené množstvo marihuany (1,88 g) predstavovalo preňho 3-4 jednotlivé dávky do tzv. bonga a z dávky na cigaretu, ktoré plánoval užiť v tento deň, keďže zákon nestanovuje pojem individuálnej dávky jednotlivého konzumenta, ale hovorí o obvykle jednorazovej dávke. Pri ukladaní trestu zohľadnil krajský súd účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods.1 Tr. zák., podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, prihliadal aj na zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na okolnosti prípadu. Správne prvostupňový súd rozhodol pokiaľ u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Krajský súd však navyše, na rozdiel od okresného súdu, u obžalovaného vzhliadol aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda, že v minulosti viedol riadny život, keďže, vychádzajúc z odpisu registra trestov, obžalovaný v ňom nemá žiadne záznamy, v minulosti bol postihnutý len pre priestupky na úseku dopravy, ktoré boli menej závažné. Za takejto situácie potom krajský súd nezistení žiadnych priťažujúcich okolností, prihliadal predovšetkým na okolnosti spáchania skutku, teda, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný marihuanu užíval len pre vlastnú potrebu, taktiež sa skutku dopustil na samej dolnej hranici, teda prechovával 12 obvykle jednorazových dávok, pričom len o dve dávky prekročil množstvo 10 dávok, ktoré konanie by bolo kvalifikované ako prečin podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.. Spolu so skutočnosťou, že u obžalovaného je vytvorené vhodné prostredie pre jeho nápravu, keď jeho rodičia Y. X. a Z. X. sa snažili situáciu riešiť tým, že so synom dochádzali na protitoxikomanickú liečbu do U., následne dochádzalo ku kontrolám, či obžalovaný neužíva návykové látky, pričom aj z výpovede znalkyne J.. H. na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom plynie, že táto ako znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, toxikológia konštatovala, že obžalovaný neužíval v čase hlavného pojednávania marihuanu, za súčasného uloženia protitoxikomanickej liečby postačí pre nápravu páchateľa aj trest uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože ukladanie trestu v zákonom stanovenej výmere, teda od 3 do 10 rokov je v danom prípade neprimerane prísne a na nápravu páchateľa postačí trest kratšieho trvania. Z týchto dôvodov krajský súd aplikujúc citované ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil a zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní 2 a pol roka, uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Prvostupňovému súdu je potrebné vytknúť aj to, že nerozhodol o zaistených veciach, toto pochybenie prvostupňového súdu krajský súd napravil tým, že podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1ks kovovej dózy s označením Gasoline, 1ks plastové vrecko, 1ks fajky žltej farby s čiernym podstavcom z PVC na fajčenie marihuany tzv. bongo o dĺžke 32 cm. Odvolanie obžalovaného, krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. V dôsledku zmeny právnej kvalifikácie oproti prvostupňovému súdu nebolo možné obžalovanému ukladať ani trest povinnej práce, ani peňažný trest, keďže bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.