Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7To/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010316 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515010316.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.7.2016, v trestnej veci obžalovaného S. S., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T XXX/XXXX zo dňa 2.3.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného S. S., nar. XX.X.XXXX vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - v presne nezistenom čase v nočných hodinách z X.X.XXXX na X.X.XXXX v obci H., okres Z. H., na parkovisku pred reštauráciou „U O.“ poškodil zaparkovaný autobus medzinárodnej autobusovej linky A. - N. zn. O. U. S Y. L, ev. číslo ČR: XAVXXXX, rok výroby 2012, tak, že do autobusu hádzal kamene, pričom rozbil a poškodil piatu až siedmu okennú tabuľu tónovaných skiel s dvojitou výplňou na ľavých bočných oknách a zadnú okennú tabuľu, čím spoločnosti V. A. s.r.o., IČO: 26730448, sídlom U Z. č. 9, A. XX, T. republika, spôsobil škodu v sume 5.692,- eur, Za to mu uložil podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 54 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k/, l/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín. Súčasne podľa § 55 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obžalovanému po dobu vykonávania uloženého trestu povinnej práce obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podania opravného prostriedku zahlásil odvolanie okresný prokurátor, prítomný na hlavnom pojednávaní, avšak len čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré následne aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor konštatuje, pri citácii jednotlivých výrokov rozsudku a ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., že súdom uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín spoločne s uloženým obmedzením nemožno, vzhľadom na skutočnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného, považovať za dostačujúci. Vo vzťahu k osobe obžalovaného konštatuje, že tento sa predmetného konania dopustil v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, kde bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T XX/XX zo dňa 28.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,3 písm. c/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov, teda do 29.10.2016. Obžalovaný, konštatuje prokurátor, bol navyše 2x postihnutý za priestupky, dňa 13.11.2013 sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku, za čo mu bola uložená pokuta v sume 10,- eur a dňa 17.11.2013 sa dopustil priestupku proti majetku, za čo mu bola uložená taktiež pokuta v sume 30,- eur. Konštatuje ďalej, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti majetkového, ako aj násilného charakteru, počas vyššie uvádzanej skúšobnej doby mal obžalovaný možnosť preukázať, že je schopný viesť riadny život, avšak ani nie po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti citovaného rozsudku sa dopustil protispo-ločenského konania, za ktoré bol priestupkovo postihnutý. Namieta ďalej konštatovanie súdu prvého stupňa, že obžalovaný sa trestnej činnosti nedopustil z nejakej priamej averzie voči poškodenej spoločnosti, ale pohnútka z pohľadu súdu spočívala skôr vo vybití si zlosti. K tomu uvádza, že s uvedeným názorom súdu nie je možné sa stotožniť, nemožno zľahčovať samotné konanie obžalovaného, ako aj ním spôsobený následok, obžalovaný by mal vedieť ovládať svoje emócie. Pokiaľ ide o výkon uloženého trestu povinnej práce, poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný je živnostník, nemá stanovenú pevnú pracovnú dobu, je toho názoru, že práve tieto skutočnosti môžu mať negatívny vplyv na samotný výkon trestu povinnej práce. Ak súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný postupne nahrádza ním spôsobenú škodu, a že popri vykonávaní trestu povinnej práce bude mať obžalovaný naďalej priestor na riadne zabezpečovanie si príjmov jeho samostatne zárobkovou činnosťou, čím je daný predpoklad ďalšieho riadneho odstraňovania nepriaznivých následkov jeho činu vo vzťahu k spoločnosti B. poisťovňa a.s., prokurátor poukazuje na to, že k vzneseniu obvinenia obžalovanému došlo 9.12.2014 a obžalovaný aj napriek tomu, že bol zamestnaný, následok svojho konania, spôsobenú škodu, začal odstraňovať, splácať, až po vydaní trestného rozkazu. Ďalej prokurátor uvádza, že v predmetnej veci bol dňa 13.10.2015 vydaný trestný rozkaz, ktorým súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, od vydania trestného rozkazu, až po vydanie rozsudku, nedošlo k výraznej zmene skutočností, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu, súd za obdobnej dôkaznej situácie dospel vo vzťahu k druhu a výmere trestu k inému názoru. V závere navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom z obsahu spisu krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových záverov, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste, a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Pochybenie odvolací súd nezistil ani pri právnej kvalifikácii skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť, teda pokiaľ ho súd prvého stupňa uznal vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. Pri skúmaní výroku o treste, jeho druhu a výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. V dôvodoch rozsudku náležitým spôsobom vyhodnotil spôsob spáchania činu, jeho následok i pohnútku, osobu obžalovaného, okolnosti prípadu, motív spáchania skutku, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. k/ Tr. zák., teda že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť správne súd prvého stupňa videl v tom, že bol už za trestný čin v minulosti odsúdený. Správne súd v prospech obžalovaného vyhodnotil tú skutočnosť, že obžalovaný zrýchlil konanie pred súdom vyhlásením v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku kladenému mu za vinu. V prospech obžalovaného naviac je potrebné vyhodnotiť taktiež tú skutočnosť, že prejavil záujem na uzavretí dohody o vine a treste s prokurátorom, avšak zo strany prokuratúry bol prezentovaný názor, že nie je záujem z ich strany na uzavretí dohody o vine a treste aj napriek tomu, že podľa názoru krajského súdu už v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, boli splnené podmienky pre takýto postup. Z obsahu spisu neplynie dôvod prečo prokurátor, napriek návrhu obžalovaného a obhajoby a splneniu podmienok ku konaniu o dohode o vine a treste, nepristúpil. Pri hodnotení existencie poľahčujúcich okolností v danom prípade prvostupňový súd sa zaoberal existenciou poľahčujúcej okolnosti uvádzanej v ust. § 36 písm. d/ Tr. zák., teda že sa mal skutku dopustiť vo veku blízkom veku mladistvých a dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa akceptoval aj odvolací súd. Krajský súd sa stotožnil aj so závermi súdu prvého stupňa, keď pri ukladaní trestu, určovaní jeho druhu a výmery prihliadal predovšetkým na účel trestu s dôrazom na okolnosti prípadu. Aj keď sa obžalovaný prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,3 písm. c/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., neprehliadol ani tú skutočnosť, že v skúšobnej dobe pred spáchaním skutku kladeného mu v tejto veci za vinu, bol postihnutý za dva priestupky. Okrem registra trestov a registra priestupkov hodnotil aj správu z obecného úradu o obžalovanom, z ktorej plynie, že jeho správanie nebolo v obci prejednávané komisiou na ochranu verejného poriadku. Podrobným spôsobom v dôvodoch rozsudku rozobral aj otázku náhrady škody spôsobenej konaním obžalovaného, teda jej vyčíslenie, uplatnenie prostredníctvom poisťovne, následne uplatnenie výšky spôsobenej škody poisťovacou spoločnosťou GENERALI poisťovňa voči obžalovanému, ktorý s touto poškodenou stranou uzavrel dohodu o náhrade spôsobenej škody, jednorázovo zaplatil polovicu dlžnej sumy, zriadil trvalý príkaz na ďalšie splátky v snahe uhradiť v dohľadnej dobe spôsobenú škodu poisťovni, ktorá poškodenej strane škodu plnila. Prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku ďalej pri riešení otázky, aký druh trestu je nevyhnutné obžalovanému na dosiahnutie účelu trestu uložiť, hodnotil aj vzťah priťažujúcej okolnosti uvádzanej v § 37 písm. m/ Tr. zák. a ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., pričom konštatoval, že apriori zákon nevyžaduje výlučné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj s týmto záverom súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje, naviac poukazuje na skutočnosť, že tak aplikácia priťažujúcej okolnosti v danom prípade v zmysle § 37 písm. n/ Tr. zák., ale aj prípadná aplikácia ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. by vychádzali z jediného a toho istého odsúdenia obžalovaného S. S. Okresným súdom Stará Ľubovňa sp. zn. 1T XX/XX, a teda uplatnenie obidvoch týchto sprísňujúcich ustanovení Trestného zákona vo vzťahu k osobe obžalovaného by, podľa názoru krajského súdu, bolo dvojitým pričítaním tej istej okolnosti v jeho neprospech, a to by bolo v rozpore so základnými zásadami trestného konania. Na základe vyššie uvedených skutočností podrobne rozobratých aj v dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožnil s jeho závermi, že v danom prípade vo vzťahu k obžalovanému nie je nevyhnutné pôsobiť na neho nepodmienečným trestom odňatia slobody, ale že v danom prípade je možné dosiahnuť účel trestu aj uložením trestu priamo nespojeného s odňatím slobody; teda aj trestom povinnej práce tak, ako ho uložil súd prvého stupňa v maximálnej možnej miere, teda vo výmere 300 hodín. Takýto trest vzhľadom na všetky vyššie rozpísané skutočnosti majúce vplyv na ukladanie trestu, v spojení aj s uloženým obmedzením, spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok po dobu výkonu trestu, možno považovať za zákonný. Aj podľa názoru krajského súdu boli splnené materiálne, ale aj formálne podmienky pre uloženie takéhoto druhu trestu obžalovanému, keďže tento vyjadril súhlas s uložením takého trestu, bolo preukázané, že tento nie je dlhodobo práceneschopný, a to ani čiastočne a nie je invalidný. Podľa názoru krajského súdu, nebráni vo výkone tohto trestu obžalovanému ani skutočnosť namietaná prokurátorom, že obžalovaný je živnostník a nemá stanovenú pevnú pracovnú dobu, skôr naopak, je to v prospech jeho osoby, keďže si môže pracovné povinnosti usporiadať tak, aby mohol trest povinnej práce vykonať. Správny je tiež postup súdu prvého stupňa, keď pri uložení trestu povinnej práce v snahe efektívnejšie dosiahnuť účel trestu, uložil obžalovanému s poukazom na skutočnosť, že sa skutku mal dopustiť pod vplyvom alkoholu, aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok po dobu výkonu trestu povinnej práce, ale tiež dôrazné upozornenie v dôvodoch napadnutého rozsudku, že pokiaľ by obžalovaný zavinene trest povinnej práce nevykonal, došlo by k jeho premene na trest nepodmienečný. Tu treba dodať, že v prospech uloženia trestu povinnej práce obžalovanému svedčí aj skutočnosť plynúca z tých dôkazov v spise, že po spáchaní žalovaného skutku vedie riadny život, nebolo zistené, aby sa dopustil ďalšej trestnej činnosti alebo priestupku, riadne pracuje, prevažne v zahraničí a uhrádza splátky náhrady škody. V zmysle týchto záverov potom krajský súd, nezistiac dôvod na zmenu rozsudku v neprospech obžalovaného, postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.