Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25CoE/40/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200322 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515200322.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému O. A., bytom T., J. XXX/XX, o vymoženie sumy 16 079,80 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/27/2015 - 53 zo dňa 17. augusta 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ako exekučný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2Er/27/2015. Súd tiež zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie. Oprávnenému priznal trovy konania vo výške 202,30 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia oprávneného v konaní o námietkach, pričom povinnému uložil povinnosť uhradiť tieto trovy konania na účet právneho zástupcu oprávneného v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd tiež zamietol návrh povinného na predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a rozhodol, že konanie sa neprerušuje. Výrok III/ o povinnosti povinného hradiť trovy konania o námietkach oprávnenému odôvodnil s odkazom na § 251 ods. 4 a § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Vzhľadom na úspech oprávneného v tejto časti konania tak súd priznal tomuto účastníkovi náhradu účelne uplatnených trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, za dva úkony právnej služby. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku, ktorým súd priznal oprávnenému trovy konania vo výške 202,30 eur, pričom povinnosť uhradiť trovy uložil povinnému, podal odvolanie povinný s odkazom na § 150 O.s.p, pričom zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.MCdo/2/2008 a uznesenie Ústavného súdu II ÚS č. 563/2011 - 14. Uviedol, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, podnikateľskú činnosť ukončil v roku 2013, keďže z nej neplynul žiaden zisk, v súčasnosti nie je poberateľom sociálnych dávok. Poukázal na to, že aj keď ide o výnimočne aplikovaný inštitút, ktorý má dopad na toho účastníka, ktorý je v konaní úspešný, domnieva sa, s ohľadom na všetky okolnosti, majetkové pomery povinnej osoby, sociálny aspekt, okolnosti sporu, že u neho bezpochyby existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali vo výnimočných prípadoch náhradu trov konania zčasti resp. vôbec nepriznať. Navrhol preto uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné a že uznesenie v napadnutej časti je potrebné zrušiť ako nepreskúmateľné. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom vo veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V zo dňa 23.10.2014 č.k. 3Zm/344/2014-13. Exekučný súd vydal dňa 17.2.2015 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5710 037 263. Podaním zo dňa 14.4.2015 podal povinný námietky proti vedenej exekúcie a zároveň tiež námietky proti trovám exekúcie, a to vo vzťahu k okolnostiam uzavretia Dohody o vyplnení zmenky. K podaným námietkam povinného podal oprávnený podaním zo dňa 5.5.2015 vyjadrenie a navrhol námietky povinného zamietnuť. Zároveň si oprávnený v prípade úspechu uplatnil náhradu trov vzniknutých v súvislosti s konaním o námietkach. Námietky povinného proti exekúcii a rovnako tiež námietky proti trovám exekúcie boli rozhodnutím exekučného súdu zamietnuté. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., prvá veta, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú subjekty konania právo na náhradu trov konania, ktoré boli z ich strany účelne vynaložené na obranu ich subjektívnych práv. V súdnom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, resp. zásadou zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 150 O.s.p. súdu umožňuje, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov, pričom tak má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Toto ustanovenie nezakladá absolútnu voľnosť jeho aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri určovaní povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nie je ho možné preto vykladať tak, že sa naň prihliada kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, kedy sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Spravidla však ide o celkom výnimočný prípad, kedy úspešnému účastníkovi súd neprizná právo na náhradu trov konania. Tento dôvod musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený a musí vychádzať z dôsledného posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal inak trovy konania hradiť, ale je potrebné zohľadniť tiež dopad takéhoto rozhodnutia na oprávnenú osobu. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania preto musí zodpovedať konkrétnym okolnostiam konkrétneho prípadu; jedným z rozhodujúcich hľadísk je to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov a aby neodporovalo dobrým mravom. Jedným z rozhodujúcich kritérií pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od účastníka konania, ktorý má nárok na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore, spravodlivo žiadať, aby si vzniknuté náklady hradil sám. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vo veci nezaoberal možným použitím § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade vzniknutých trov konania. Rozhodnutie vo vzťahu k uloženiu povinnosti povinného hradiť trov oprávnenému v konaní o námietkach je preto z tohto pohľadu nepreskúmateľné. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zrušil rozhodnutie v napadnutom výroku v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť znova o náhrade trov konania o námietkach, pričom je pri rozhodovaní povinný zohľadniť dôvodnosť a opodstatnenosť aplikácie § 150 O.s.p. vzhľadom na všetky okolnosti veci a tvrdenia povinného v ním podanom odvolaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.