Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/292/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613202736 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613202736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovaným: 1. M. U., nar. XX.XX.XXXX a 2. F. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX I.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1 853,81 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 12. 06. 2015, č. k. 5C/139/2013-155 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania 107,66 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovaným náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 886,98 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil, cit.: „Právny predchodca žalobcu J., a. s. uzavrel so žalovanými dňa 30. 05. 2006 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovaným finančné prostriedky. Splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na deň 20.5.2011. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners nadobudla od J., a.s. pohľadávku vo výške 11 101,45 Eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 21.10.2010, teda počas trvania úverového vzťahu. SLSP, a.s. ako banka je držiteľom „bankového povolenia“ podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemôže postúpiť právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti Havel, Holásek & Partners ako „nebanke“ (nedisponuje bankovým povolením) bez predchádzajúceho zosplatnenia tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 438/200 Z. z. o bankách jednoznačne vyplýva, že banka bez zosplatnenia nemôže na nebanku postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda aktuálnemu dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku po splatnosti je obsiahnutý v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 92 uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ (pozn. pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z.z.). Predmetom postúpenia z banky na nebanku môže teda byť len splátka (splátky) úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca J., a.s. vyzval žalovaných na úhradu dlhu po tom, čo boli 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách a nepreukázal ani to, že na neho, resp. jeho právneho predchodcu boli postúpené len splatné splátky úveru. Z predložených dôkazov však ani nevyplýva, aby J., a.s. mimoriadnu splatnosť predmetného úveru vyhlásila. V zmysle uvedenej právnej argumentácie právny predchodca žalobcu nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, keďže úverový vzťah medzi J., a.s. a žalovanými nebol ukončený. Je preto zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Pretože nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty sporu 1 853,81 Eur. Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 2.11.2012 v sume 81,33 Eur, vyjadrenie zo dňa 2.10.2013 v sume 81,33 Eur, účasť na pojednávaní dňa 18.10.2013 v sume 81,33 Eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.12.2013 v sume 40,67 Eur, vyjadrenie zo dňa 11.3.2015 v sume 81,33 Eur, účasť na pojednávaní dňa 1.4.2015 v sume 81,33 Eur, stanovisko zo dňa 18.5.2015 v sume 81,33 Eur, účasť na pojednávaní dňa 27.5.2015 v sume 81,33 Eur, k tomu patrí 4 x režijný paušál po 7,81 Eur, 4 x po 8,39 Eur, cestovné J. - J. a späť (15 km x 2) na pojednávanie OS Svidník motorovým vozidlom T. XXXd G. EČ SH. dňa 18.10.2013 (sadzba 0,26 Eur/km) 0,26 x 30 km = 7,80 Eur, dňa 1.4.2015 (sadzba 0,26 Eur/km) 0,26 x 30 km = 7,80 Eur, dňa 27.5.2015 (sadzba 0,26 Eur/km) 0,26 x 30 km = 7,80 Eur, špecifikácia výpočtu cestovného - T., spotreba paliva 7,1 litra/100 km (0,071 l/km), cena pohonných hmôt: 18.10.2013 (nákup PHM 15.10.2013) 1,163 Eur/l x 0,071 = 0,08 Eur/km + 0,18 Eur/km sadzba základnej náhrady = 0,26 Eur/km, 1.4.2015 (nákup PHM 27.3.2015) 1,108 Eur/l x 0,071 = 0,08 Eur/km + 0,18 Eur/km sadzba základnej náhrady = 0,26 Eur/km, 27.5.2015 (nákup PHM 22.5.2015) 1,162 Eur/l x 0,071 = 0,08 Eur/km +0,18 Eur/km sadzba základnej náhrady = 0,26 Eur/km, náhrada za stratu času 18.10.2013 J. - J. - 1 začatá polhodina v sume 13,01 Eur, 1.4.2015 J. - J. - 1 začatá polhodina v sume 13,98 Eur, 27.5.2015 J. - J. - 1 začatá polhodina v sume 13,98 Eur a 20 % DPH v sume 147,83 Eur (§ 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, po 1.1.2014 § 13a ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume 886,98 Eur, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcu vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku (§ 149 ods. 1 O.s.p.)“. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, žalobca navrhuje, aby odvolací súd pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Uviedol, že právny predchodca žalobcu D. a. s. vyzvala žalovaných na úhradu záväzku, a to listom zo dňa 12. 11. 2010 (oznámenie o postúpení pohľadávky). Právny predchodca žalobcu spoločnosť Havel, Holásek & Partners s. r. o. vyzvala žalovaného v 1.rade na úhradu záväzku, a to listom zo dňa 03. 01. 2011 (oznámenie o postúpení pohľadávky), tiež vyzvala žalovanú v 2.rade listom zo dňa 24. 01. 2011 (oznámenie o postúpení pohľadávky). Žalobca si preto nevie vysvetliť argumentáciu súdu prvého stupňa, v ktorej namieta nepreukázanie listinných dôkazov žalobcom o tom, že právny predchodca J. a. s. nevyzvala žalovaných na úhradu záväzku. Právny predchodca žalobcu D. a. s. neskapitalizovala celý úver ako sa chybne domnieva súd prvého stupňa, suma vo výške 11 101,45 Eur bola vyčíslená v čase postupovania viacerých pohľadávok, a to z dôvodu lepšej prehľadnosti a hospodárnosti procesu postupovania pohľadávok. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že postúpiť sa mohla celá (aj budúca nesplatená časť) pohľadávky a nielen jej časť, s ktorou sa dostali žalovaní do omeškania. Suma 11 101,45 Eur predstavuje celkovú výšku pohľadávky, ktorá by vznikla keby sa úver prirodzene zosplatnil. Odvolateľ má za to, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie peňažnej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu je dôvodný v plnom rozsahu, žalobca žiada priznať aj náhradu trov prvostupňového, aj odvolacieho konania. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na právnu argumentáciu, ktorá bola aj obsahom jeho vyjadrenia k žalobe, t. j. na to, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre nesplnenie zákonných predpokladov uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (podľa ust. § 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p..). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O. s. p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa vec posúdil podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Súd prvého stupňa v konaní správne aplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje pohľadávku vo výške 1 853,81 Eur s prísl. zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 05. 2006 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu D. a s. a žalovanými. D. a. s. postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21. 10. 2010 pohľadávku vo výške 11 101,45 Eur s prísl. na spoločnosť Havel & Holásek s. r. o. Mlynnské Nivy 49, 821 09 Bratislava. D. a. s. listom zo dňa 12. 11. 2010 oznámila žalovaným v 1.a 2.rade, že predmetnú pohľadávku s prísl. postúpila (oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 24 - 25 spisu). Spoločnosť Havel & Holásek s. r. o. následne na žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku a o tejto skutočnosti informoval žalovaných listom zo dňa 03. 01. 2011 a listom zo dňa 24. 01. 2011 (č. l. 26 - 27 spisu). To sú dôkazy, ktoré v konaní predložil žalobca, na základe ktorých tvrdí, že v konaní je aktívne legitimovaným účastníkom konania. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorých vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) aj bez súhlasu klienta. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznych subjektov už nad pohľadávkou, nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Zo znenia citovaného ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že prvá obligatórna podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal už prvú obligatórnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z. Po splnení tejto podmienky môže banka pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. totiž vyplýva, že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní „čo len s časťou svojho peňažného záväzku“ voči banke môže banka svoju „pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku“ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. V rozpore s vyššie uvedeným žalobca vo svojom odvolaní namieta, že pri kvalifikovanom omeškaní klienta banky s časťou svojho peňažného záväzku (nesplatených niekoľko splátok) má banka oprávnenie postúpiť inému subjektu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, pohľadávku z celého úveru To znamená splátky splatné, ale aj splátky, ktorých zročnosť ešte nenastala, a to bez toho, aby banka pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Takýto výklad žalobcu nezodpovedá účelu, zmyslu a logickému posudzovaniu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Odvolací súd nijako nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak to by musela J. a. s. pristúpiť k ukončeniu úverového vzťahu (vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru). Takýmto spôsobom postupujú ostatné bankové subjekty na finančnom trhu. Žalobca vo svojom odvolaní taktiež namieta, že ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru odvolateľa citované ustanovenie je o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie je o platnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca uvedenou argumentáciou v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky v predmetnom ustanovení, ale nenesie za to žiadne následky a banka na neho postúpila platne pohľadávku. Takýto výklad odvolací súd považuje za účelový. Ak by súd prijal takúto argumentáciu, banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcií (zväčša inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom takéhoto bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver, pričom na túto činnosť nie sú oprávnené. V ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. sú explicitne uvedené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu. Žalobca však v konaní nepreukázal (§ 120 ods. 1 O. s. p.) splnenie vymedzených podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., nepreukázal: 1.výzvu banky dlžníkovi, 2.postúpenie pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. V zmysle uvedeného preto odvolací súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a jeho právnymi predchodcami za neplatnú, v dôsledku čoho žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď tento rozhodol správne podľa ust. § 142 ods. 1 O. s.p. i o náhrade trov konania. S prihliadnutím na vyššie uvedený záver o tom, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní predložením dôkazov o splnení zákonných predpokladov podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., odvolací súd nastolené právne otázky žalobcu v odvolaní nepovažoval za otázky zásadného právneho významu odôvodňujúce podľa ust. § 238 ods. 3 O. s. p. pripustenie dovolania. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §142 ods. 1 O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným v 1. a 2.rade žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli. Trovy odvolacieho konania vznikli na strane vedľajšieho účastníka predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní predstavuje pohľadávka 1 853,81 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) sa rovná sume 81,33 Eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu). K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a telekomunikačných poplatkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH vo výške 17,94 Eur. Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 107,66 Eur je žalobca povinný ako neúspešný účastník konania zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.