Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/236/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204271 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613204271.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúp. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovaným 1. Q. X., nar. XX.XX.XXXX a 2. G. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX O. XX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúp. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2.827,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 5C 260/2013 - 148 zo dňa 15.06.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove. II. N e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie, žalovaným nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi právo na ich náhradu, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 702,17 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dni od právoplatnosti uznesenia a vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 162,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia Slovenskej pošte, a.s.. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podaním zo dňa 09.06.2016 vzal žalobu o zaplatenie sumy 2.827,44 Eur s prísl. celkom späť pred pojednávaním a preto konanie v zmysle ust. § 91 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“) zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., z dôvodu, že žalobca zavinil zastavenie konania. Dospel k záveru, že žalovaným žiadne trovy nevznikli a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na ich náhradu. O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože žalobca zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty sporu v sume 2.827,44 Eur a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v celkovej výške 702,17 Eur, ktorú zaviazal zaplatiť žalobcu na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok za návrh krátený o sumu 6,70 Eur, teda v sume 162,80 Eur. 3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti uzneseniu v časti v ktorej súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal priznanie náhrady trov za 1 úkon právnej služby, účasť na pojednávaní dňa 15.06.2016 vo výške 27,80 Eur. Mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelné vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach 7 MCdo 15/2014 a 6 MCDo 5/2013. Žalobca podaním zo dňa 09.06.2016 zobral žalobu v celom rozsahu späť. Uvedené zaslal dňa 09.06.2016 e-mailom na súd a v kópii na vedomie aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na uvedené bola účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na nariadenom pojednávaní bezpredmetná a neúčelná. S prihliadnutím na skutočnosť, že spätvzatie žaloby bolo súdu doručené pred prvým pojednávaním nie je zrejme z akého dôvodu súd právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka za účasť na pojednávaní priznal úkon právnej služby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 388 C.s.p ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi prizná náhradu trov konania len vo výške 664,07 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 246,53 Eur. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p..), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči uzneseniu v jeho napadnutej časti rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania. 6. Ako vyplynulo z obsahu spisu, podanou žalobou sa žalobca vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 2.827,44 Eur s prísl. titulom zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 13.07.2006 medzi jeho právnym predchodcom a žalovanými v 1. a 2. rade. 7. Dňa 02.12.2013 do konania na podporu žalovaných v 1. a 2. rade vstúpil vedľajší účastník, vo veci podal odpor proti prípadnému vydanému platobnému rozkazu a v ďalšom priebehu konania, konkrétne dňa 21.01.2014 v podanom písomnom vyjadrení uplatnil námietku premlčania takto žiadaného nároku a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 8. Súd prvej inštancie vo veci stanovil termín pojednávania na deň 15.06.2016, na toto pojednávaní predvolal zástupcu žalobcu, žalovaných ako aj právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že písomné dňa 13.06.2016 došlo súdu prvého inštancie, ako aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka elektronický dňa 09.06.2016 späťvzatie žaloby spolu s vyjadrením sa k trovám vedľajšieho účastníka. Súd prvej inštancie však určený termín pojednávania nezrušil, v dôsledku čoho sa tak žalovaný v 1. a 2. rade, ako aj právny zástupca vedľajšieho účastníka dostavili na pojednávanie, na tomto pojednávaní súd oboznámil prítomných zo späťvzatím žaloby a vyjadrením k trovám konania vedľajšieho účastníka žalobcu, k čomu sa vyjadril prítomný zástupca vedľajšieho účastníka, že berie na vedomie späťvzatie žaloby a uplatňuje si náhradu trov konanie, ktoré vyčísli v zákonnej lehote. Na danom pojednávaní zároveň došlo k zastaveniu konania a k rozhodnutiu o trovách konania strán sporu a vedľajšieho účastníka. 9. So zreteľom na túto situáciu preto trovy konania vedľajšieho účastníka v súvislosti s účasťou na súdom prvej inštancie určenom pojednávaní nemožno z pohľadu žalobcu hodnotiť ako trovy neúčelné. Ako už bolo spomínané, súd prvej inštancie nariadil pojednávanie v daný deň, nedošlo k jeho následnému zrušeniu a právny zástupca vedľajšieho účastníka sa tohto pojednávania v zmysle pokynu súdu zúčastnil. Navyše v danej veci nedošlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním ako uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Dňa 22.01.2014 sa v danej veci na súdu prvej inštancie konalo pojednávanie za účasti právneho zástupcu žalobcu, žalovaných a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, na ktorom žalovaný súhlasil s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom, zároveň sám vzniesol námietku premlčania, žalobca podal vyjadrenie vo vzťahu k namietanému premlčaniu jeho nároku a k nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní a vedľajší účastník zotrval na svojom písomnom stanovisku a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov. Za tejto situácie nemožno v takom prípade náklady právneho zastúpenia v prípade úkonu právnej služby, účasti na pojednávaní dňa 15.06.2016, za neúčelné. Uvedenú skutočnosť správne zohľadnil aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške trov konania vedľajšieho účastníka, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Výška trov prvoinstančného konania na strane vedľajšieho účastníka tak v závislosti od uvedeného bola stanovená správnym spôsobom a o náhrade takto vzniknutých trov súd prvej inštancie správne rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. 10. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. 11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka 12. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. účinné do 30.06.2016 ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal žalobca žalobu voči žalovaným v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane žalovaných, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetná žaloba žalobcu bola podaná (objektívne) nedôvodne a že k jej späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Odvolací súd preto jednoznačne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania a preto v zmysle citovanej právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. musí niesť za to následky vo forme náhrady trov konania vzniknutých na protistrane. 13. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania k Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. 14. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p zakotvujúcim procesnú ekonómiu a za použitia pomyselnej normy podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p, podľa ktorej ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, rozhodol tak, že stranám sporu a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.