Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 14Co/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200740 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614200740.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K.N. XXX/XX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 132,24 eur s prísl., o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 7C/35/2014-83 zo dňa 26.10.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil do konania na strane žalovaného vstup vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 17.2.2014 uplatnil žalobca proti žalovanému svoj nárok na zaplatenie sumy 132,24 eur s príslušenstvom. Dňa 10.3.2014 oznámilo prostredníctvom svojho zástupcu vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778. Podaním zo dňa 6.2.2015 žalobca vzniesol námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd prvého stupňa uviedol, že z ust. § 93 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že do konania ako vedľajší účastník môže vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana prv podľa osobitného zákona. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného je v zmysle § 93 ods. 3 druhej vety O.s.p. podmienený súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, k tomu súd uviedol, že ustanovenie zákona, na ktoré sa odvoláva žalobca nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2015, pričom v čase, keď vedľajší účastník oznámil vstup do konania na strane žalovaného t.j. dňa 10.3.2014, súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní ešte nebol potrebný. Podľa názoru súdu prvého stupňa sú splnené všetky podmienky pre vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, preto pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta, že ust. § 93 ods. 3 O.s.p. jednoznačne vyžaduje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia Združenia o vstupe do konania. Združenie takýto súhlas nepredložilo, čím nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v konaní. Poukázal v tomto smere na judikatúru Najvyššieho súdu SR R 62/2014. Podľa odvolateľa tak okresný súd konal nesprávne, keď pripustil do konania vedľajšieho účastníka napriek absencii súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania nepripúšťa podľa § 220 O.s.p.. Odvolateľ si zároveň v závere v súvislosti s týmto odvolacím konaním uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 20,03 eur. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Vo svojom vyjadrení z 1.12.2015 poukazuje na to, že ak oznámenie o jeho vstupe ako vedľajšieho účastníka do konania doručil súdu pred 1.1.2015, je potrebné posudzovať jeho vstup do konania podľa noriem účinných do 1.1.2015, a nie podľa noriem účinných od 1.1.2015. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba, ktorej hlavným predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, alebo združenie uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom komisiou Európskych spoločenstiev. Obe skupiny združení sú z hľadiska oprávnenia vstupovať do súdneho konania ako vedľajší účastník, rovnocenné. Podstatný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že buď môže ísť o združenie, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, alebo združenie, ktoré nemusí mať takúto náplň ako hlavnú, ale ktoré Ministerstvo vnútra SR navrhlo zaevidovať do zoznamu oprávnených osôb vedeného Európskou komisiou. Má sa jednať v oboch prípadoch o združenia zriadené podľa zákona č. 83/1993 Z. z. o združení občanov, ktoré musí byť zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Práva spotrebiteľov pred orgánmi verejnej správy a pred súdmi môžu uplatňovať tak tie združenia, ktorých hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov, ako aj tie, ktoré sú zapísané v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou Európskych spoločenstiev (§ 25 ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľov č. 250/2007 Z. z.). V prejednávanej veci vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to písomným oznámením zo dňa 7.3.2014 o vstupe združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podľa výpisu z registra občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra SR, je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 zapísané v tomto registri od 19.2.2010 v oblasti spotrebiteľských činností. V predmetnom konaní sa žalobca domáha splnenia povinnosti zo strany žalovaného vyplývajúcej mu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0451797928 z 5.9.2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a občianske združenie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 má ako hlavný predmet činnosti ochranu práv spotrebiteľov, je vstup tohto Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade so zákonom. Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, a to z vlastného podnetu, alebo na výzvu účastníka urobenou prostredníctvom súdu. Námietka žalobcu, že podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, nie je opodstatnená. Občiansky súdny poriadok v znení do 31.12.2014 v žiadnom ustanovení upravujúcom vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie súhlasu účastníka konania na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Navyše žalovaný nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Ak úkon o vstupe do konania bol realizovaný v čase účinnosti O.s.p. v znení do 31.12.2014, nemožno podmienky prípustnosti vedľajšieho účastníctva posudzovať ani v štádiu tohto odvolacieho konania spätne, v zmysle podmienok upravených v novele O.s.p. realizovanej zákonom č. 353/2014 Z.z. (konkrétne § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p.) účinnej od 1.1.2015, žiadajúcej výslovný súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Pričom tak ako je zdôraznené vyššie, účastník nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka. Nešlo o nanútenú účasť (viď aj R 62/2014 NS SR). Pokiaľ by sa pripustilo, že novela č. 353/2014 Z. z., ktorá zaviedla novú podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania - súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, ktorý musí byť súčasťou oznámenia o vstupe do konania sa uplatní aj na vstupy vedľajších účastníkov do konaní uskutočnené pred jej účinnosťou, uplatnil by sa princíp pravej retroaktivity, ktorý je v našom právnom poriadku (s výnimkou trestného práva) neprípustný. Z uvedeného vyplýva, že podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania môžu byť posudzované len s ohľadom na podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktoré boli v platnosti v čase vstupu vedľajšieho účastníka. Ak by sa novozavedená podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania mala vzťahovať na skoršie vstupy vedľajších účastníkov do konaní, znamenalo by to, že postup vedľajšieho účastníka, ktorý bol v súlade s vtedy platným znením O.s.p., by sa dnes mohol označiť za neúčinný, na takýto vstup vedľajšieho účastníka do konania by súd neprihliadal, a teda by sa použila pravá retroaktivita. Zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takomto prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 25.07.2007 sp.zn. 1 Azs 55/2006). Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava, však zostávajú zachované (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn. II ÚS 512/05). Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.