Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201746 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614201746.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47150513, zastúpeného AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanej: J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42343828, zastúpeného Advokátskou kanceláriou, JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 517,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2 C 65/2014-76 zo dňa 28.10.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. II. Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 28 eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 99,05 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,93 Eur od 18.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 24,04 Eur od 18.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 24,04 Eur od 18.6.2011 do zaplatenia a s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,04 Eur od 18.7.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Trovy konania žalovanému nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Ďalej rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 90,98 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný mal v prevažnej miere úspech, avšak žiadne preukázateľné trovy konania mu nevznikli, preto mu súd trovy konania nepriznal a žalobca nemá právo na ich náhradu. O trovách konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní ohľadne zamietnutia žaloby týkajúcej sa zmluvnej pokuty mal plný úspech vedľajší účastník. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci po 29,87 Eur v zmysle § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), písomné vyjadrenie zo dňa 28.7.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT), 2 x 8,04 Eur režijný paušál a 20 % DPH v sume 15,16 Eur. Celkom trovy vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 90,98 Eur. Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.. Proti výroku rozsudku v časti náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. V odvolaní uviedol, že vec bola nesprávne právne posúdená a trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne. Namietal tiež, že združenie má byť spôsobilé poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Oponoval, že účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania je motivovaný prípadným ziskom. Za otázny označil aj prínos vstupu vedľajšieho účastníka, keďže súd na ochranu spotrebiteľa prihliada z úradnej povinnosti. Navrhol odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť a to tak, že odvolací súd zmení rozsudok v napadnutej časti a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania neprizná a vedľajší účastník aby bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý uviedol, že účelnosť úkonov právnej služby je v danom prípade zrejmá a je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom a má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta, pričom je absurdné, aby žalobca sám zastúpený advokátom upieral toto právo na zastúpenie inému účastníkovi. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28 eur, ktorú aj špecifikoval. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 142 os. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v písomnom podaní z 28.7.2014 namietal neprimerane vysokú zmluvnú pokutu v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a navrhol v časti zmluvnej pokuty žalobu zamietnuť. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu). Vedľajší účastník vstúpil do konania a podľa jeho podaní sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprimerane vysoká zmluvná pokuta v rozpore s dobrými mravmi. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že vedľajší účastník na strane žalovaného nijako neprispel k výsledku konania odvolací súd poznamenáva, že tento vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu proti konkrétnej zložke uplatneného nároku (písomným podaním doručeným súdu dňa 28.7.2014) a bol argumentačne úspešný. Výsledkom je zamietnutie žaloby vo vzťahu k neprimeranej zmluvnej pokute. Prvostupňový súd správne priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 90,98 eur, pričom tieto pozostávali z dvoch úkonov právnej služby á 29,87 eur (prevzatie veci vrátane prípravy a vyjadrenie vo veci samej ako aj k nim prináležiacim režijným paušálom 2 x 8,04 eur a 20 % DPH v sume 15,16 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom postupom podľa § 219 ods.1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v danom prípade žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, žalovaná si náhradu trov neuplatnila, avšak naproti tomu vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28 eur (podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky 1/2 sadzby za úkon právnej pomoci, t. j. 14,94 eur + režijný paušál á 8,39 eur = 23,33 eur + 20 % DPH = spolu v celkovej výške 28 eur a k jej úhradu zaviazal žalobcu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.