Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202011 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614202011.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanej: W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/X, M., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, v konaní o zaplatenie 677,74 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 13. 11. 2014, č. k. XC/XX/XXXX-XX takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil. Žalobcovi vrátil súdny poplatok 33,80 Eur a na jeho vrátenie upravil príslušný daňový úrad. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania 167,86 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Igora Šafranka, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej zo strany žalobcu nepriznáva. O zastavení konania rozhodol v dôsledku späťvzatia návrhu v súlade s ust. § 96 ods. 1 - 3 O. s. p.. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., keď konštatoval, že zastavenie konania zavinil z procesného hľadiska žalobca. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom vo výške 167,86 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon vychádzal z hodnoty sporu 677,74 Eur. Právnemu zástupcovi žalovanej priznal odmenu za dva úkony právnej služby á 51,45 Eur (prevzatie, príprava zastúpenia vo veci, vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie zo dňa 10. 11. 2014), 1 x účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2014 á 12,86 Eur - nemeritórny úkon. K tomu priznal 3 x režijný paušál á 8,04 Eur, ako aj 20 % DPH z odmeny 139,88 Eur, t. j. vo výške 27,98 Eur. Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Uviedol, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania je povinný prihliadať najmä na účel súdneho konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právom. Žalobca podaním zo dňa 31. 10. 2014 vzal návrh v tejto veci v celom rozsahu späť, pričom v rovnaký deň predmetné podanie zaslal aj na súd. Následne 04. 11. 2014 telefonicky zistil, že predmetné podanie bolo súdu doručené. Žalobcovi sa nepodarilo telefonicky skontaktovať so žalovaným a žalobca nemal vedomosť o skutočnosti, že žalovaný sa nechal zastúpiť právnym zástupcom JUDr. Igorom Šafrankom, ktorý mimo iného je známy aj ako právny zástupca iného občianskeho združenia, ktoré vystupuje v spotrebiteľských sporoch ako vedľajší účastník. Pretože k späťvzatiu návrhu na začatie konania nedošlo na základe vyjadrenia sa vedľajšieho účastníka vo veci, pretože vyjadrenie vedľajšieho účastníka došlo až po doručení späťvzatia návrhu na začatie konania, vstup vedľajšieho účastníka do konania nemal žiaden vplyv na zastavenie konania. Pokiaľ vedľajší účastník vo veci vykonal úkony, nešlo o účelné vykonanie úkonov. Je evidentné, že v čase prvej porady právneho zástupcu so žalovaným, ako aj v čase vyjadrenia zo dňa 10. 11. 2014 a rovnako v čase prvého pojednávania 13. 11. 2014 neexitovala účelnosť vynaložených trov konania, pretože žalobca vzal svoj návrh späť účinným spôsobom pred týmto termínom. Preto priznané trovy právneho zastúpenia žalovanému neboli vynaložené účelne na uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolateľ má za to, že žalovanému mal byť priznaný jedine nárok na náhradu trov konania, resp. právneho zastúpenia za jeden úkon právnych služieb, a to príprava a prevzatie zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil a rozhodol, že žalobca nie je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia, alternatívne navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa § 146 ods. 2 O.s.p. možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne, preto nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojí, resp. splní požiadavku navrhovateľa bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Zavinenie v zmysle citovaných ustanovení možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej, to znamená, že by už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je povinný preto nahradiť jeho trovy. V danej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, preto mu zásadne vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy zastaveného konania. Túto povinnosť by nemal (a naopak táto povinnosť by vznikla žalovanej), ak by sa zistilo v konaní, že žaloba bola podaná dôvodne, že ju žalobca vzal späť, len v dôsledku správania sa žalovanej. O tento prípad však v prejednávanej veci nejde. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností vzal žalobu späť po tom, ako do konania vstúpil dňa 06. 06. 2014 vedľajší účastník na strane žalovanej (č. l. 26 spisu). Všeobecne platí, že je vecou žalobcu uplatňovať si svoje nároky so znalosťou veci (a potrebnej dokumentácie) a je právom žalovaného voči žalobe vznášať akékoľvek podľa neho relevantné námietky. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa výzvou zo dňa 14. 10. 2014 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadrila k návrhu na začatie konania (č. l. 32 spisu). Žalovaná výzvu obdŕžala dňa 24. 10. 2014 a okamžite vyhľadala právnu pomoc, aby sa mohla k návrhu na začatie konania kvalifikovane vyjadriť. Plnomocenstvom zo dňa 28. 10. 2014 žalovaná splnomocnila JUDr. Igora Šafranka, aby ju v predmetnom konaní zastupoval a tento písomným podaním zo dňa 10. 11. 2014 zaslal súdu prvého stupňa písomné kvalifikované vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom namietal neprijateľné zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o úvere (č. l. 36 - 39 spisu). Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel má právo na to, aby sa mu nahradili trovy. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu). Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Z uvedeného vyplýva, že žalovanej nič nebránilo, aby si zvolila právneho zástupcu, ktorý ju bude v predmetnom konaní kvalifikovane zastupovať. Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady spojené so zastupovaním advokáta sú preto účelné a nebol žiaden dôvod, aby ich súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalovanej nepriznal. Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi konania žiadne trovy nevznikli, tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.