Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/166/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202032 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614202032.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX Z., o zaplatenie 533,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/73/2014-125 zo dňa 07.04.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", Nám. legionárov 5, Prešov. Priznáva Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa, "POS", Nám. legionárov 5, Prešov, náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol nasledovne: „Návrh z a m i e t a . Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a a navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania sumu 301,22 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igor Šafranka, vedeného vo VÚB Prešov, č. ú.: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D.: I., VS XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 a2, § 4 ods. 1zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 a 11, § 54 ods. 1 a 2, § 48, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ v špecifikácii uviedol, že na účte odporkyne súčet debetných operácií predstavuje sumu vo výške 16 174,91 eura a súčet kreditných operácií sumu vo výške 15 641,43 eura. Z platobnej histórie navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ odporkyni na úverovom prípade č. XXposkytol finančné prostriedky vo výške 16 174,91 eura a navrhovateľovi mohlo vzniknúť v súlade s ust. § 456 v spojení s ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo požadovať od odporkyne vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi poskytnutým plnením a vrátenou sumou. Súd však prihliadol na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom, že vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote. Nakoľko navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 23.7.2011 a návrh bol podaný až dňa 14.4.2014, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, súd s poukazom na uvedené návrh navrhovateľa zamietol. V konaní bola úspešná odporkyňa, preto mala v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Súd o trovách konania medzi hlavnými účastníkmi rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli a navrhovateľ na ich náhradu nemal právo. Súd však zaviazal navrhovateľa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vystupoval na strane úspešnej odporkyne v celkovej sume 301,22 eura. Táto suma predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej vyhláška) za 5 úkonov právnej služby pri tarifnej hodnote veci 533,48 eura za jeden úkon právnej služby suma 36,51 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky), a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 22.8.2014, zastupovanie pri pojednávaní dňa 28.1.2016, vyjadrenie zo dňa 17.2.2016 k výzve súdu zo dňa 28.1.2016, zastupovanie pri pojednávaní dňa 7.4.2016, 1 úkon po 18,26 eura za vyjadrenie zo dňa 26.6.2015 k odvolaniu navrhovateľa, režijný paušál 2 x 8,04 eura, 1 x 8,39 eura a 3 x 8,58 eura, odmena advokáta spolu (bez DPH) 251,02 eura + 20 % DPH - 50,20 eura, odmena advokáta spolu s DPH = 301,22 eura. Náhrada trov právneho zastupovania vedľajšieho účastníka s DPH predstavuje sumu 301,22 eura. 2. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“(do 30.06.2016 vystupujúce v konaní v pozícii vedľajšieho účastníka), podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka. Uviedol, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 24.03.2015 sp. zn. 7 MCdo 15/2014 a uznesenie zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Namieste bola aj aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor. Žalobca považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové, nehospodárne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 21,29 Eur. 3. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vo vyjadrení k odvolaniu navhlo rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Súčasne si uplatnilo trovy odvolacieho konania vo výške 32,21 Eur. 4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že právna úprava obsiahnutá v CSP sa aplikuje aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho vykonania. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. (účinného do 31.12.2014) do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 13.05.2014 oznámil vstup do konania na strane žalovanej vedľajší účastník - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Dňa 28.08.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe datované dňom 22.08.2014, v ktorom vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na spotrebiteľský charakter sporu a vzniesol námietku premlčania. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol práve s poukazom na premlčanie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nebol úspešný ani čiastočne, vzniklo žalovanej a tým aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu v konaní na strane žalovanej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže vedľajší účastník si uplatnil právo na náhradu trov konania, bolo správne, ak ich súd prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej aj priznal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.). Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každá strana sporu musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je náhrada trov konania protistrane, ale aj subjektu (do 30.06.2016 takýmto subjektom bol vedľajší účastník), ktorý vystupuje na jej podporu. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok. Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj význam. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňoval každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Nemožno súhlasiť s názorom, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti, pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na to, že samotný žalobca je v konaní zastúpený advokátskou organizáciou. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov. Argumentácia, že vedľajší účastník podáva vyjadrenia bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania neobstojí, pretože vedľajší účastník sa k veci vyjadril až po tom, ako mu bola doručená žaloba spolu s prílohami. Po preštudovaní materiálov obsiahnutých v súdnom spise namietal premlčanie nároku žalobcu. Pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd je z úradnej moci povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že trovy vedľajšieho účastníka vynaložené v predmetnom konaní nie je možné považovať za neúčelné. V preskúmavanom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 533,48 Eur s prísl., podľa § 200ea O.s.p. ide teda o tzv. drobný spor. V prípade drobných sporov často dochádza k situácii, že trovy konania dosahujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako sama pohľadávka, ktorá je predmetom sporu. Ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo ich náhradu znížiť. Neprimeranosť zásadne znamená, že náhrada trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku. Vedľajší účastník vystupujúci v konaní na strane žalovanej, ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. si uplatnil trovy v celkovej výške 301,22 Eur za 5 úkonov právnej služby. Trovy konania vedľajšieho účastníka nedosahujú ani 60 % hodnoty predmetu sporu - pohľadávky žalobcu vo výške 533,48 Eur. Nakoľko trovy konania vedľajšieho účastníka nemožno považovať za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, nebolo možné na daný stav aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, úspešná žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila, žiadne trovy odvolacieho konania jej zo spisu nevyplývajú. Trovy odvolacieho konania si však uplatnilo združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktoré bolo v odvolacom konaní úspešné, preto odvolací súd tomuto priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. 5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.