Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16Co/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615200671 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8615200671.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu T. F., nar. XX.X. XXXX, bytom XXX XX I. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 318,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 2.2.2016, č.k. 4C/30/2015-49, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca m á n á r o k na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 318,67 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 16.2.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu, vo výške 99,52 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu na účet Okresného súdu Svidník v sume 19 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX z 9.10.2006, ktorú považoval súd za spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 12 000,- Sk/398,33 eura, v zmluve bola dohodnutá odplata za spotrebiteľský úver vo výške 9 600,-Sk/318,67 eura v desiatich mesačných splátkach po 2 160,-Sk/71,70 eura. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem toho, že je písaná malým písmom neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 2 písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a podľa § 4 ods. 4 citovaného ustanovenia od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vykonal plnenie pre žalovaného v rozsahu 717,00 eur. V súlade s citovanou právnou kvalifikáciou vyplýva, že pre nedostatok (neuvedenie) ročnej percentuálnej miery nákladov mal žalovaný nárok len na vrátanie ním poskytnutej sumy - spotrebiteľského úveru vo výške 398,33 eur, nemal tak nárok na žiadne úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata (9 600-Sk/318,67 eura). Žalobca sa o tom, že na jeho úkor sa žalovaný obohatil, dozvedel od svojho právneho zástupcu po prvej porade po preštudovaní zmluvy dňa 19.12.2014, kedy zároveň tomu udelil plnú moc na podanie žaloby a samotná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola doručená súdu 16.2.2015, V danom prípade subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle citovaného ustanovenia (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neuplynula. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe podľa už citovaného ustanovenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) doplnil, že žalovaný ako nebankový subjekt pôsobiaci na finančnom trhu musel vedieť, že neuvedenie údaja o ročnej percentuálnej miery nákladov má za následok, že tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný, ktorý pôsobí na finančnom trhu, musel o týchto skutočnostiach vedieť, prinajmenšom s nimi musel byť uzrozumený a toto svedčí, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v 10 ročnej premlčacej dobe (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tomto súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.3. 2013, sp. zn. 3Co//41/2012. Predmetná zmluva bola uzavretá 9.10.2006, to znamená po viac ako 5 rokoch podnikania v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutých úverov prípadne absencie RPMN. To, že dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselne konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Okrem toho v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi z priznanej sumy 318,67 eura úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.2. 2016 (od podania návrhu) do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 99,52 eura, ktoré pozostávajú z trov právnej pomoci podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, z tarifnej hodnoty - 318,67 eura, za jeden úkon právnej služby 24,90 eura (§ 10 ods. 1 AT), režijný paušál za rok 2014 -8,04 eura, 2015 - 8,39 eura, rok 2016 - 8,58 eura, pri vykonaných úkonoch - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom ( §13a ods. 1, písm. a/ citovanej vyhlášky) - 24,90 eura, paušál 8,04 eura, podanie návrhu (§13a ods. 1, písm. b/citovanej vyhlášky) - 24,90 eura, režijný paušál 8,39 eura, vyjadrenie navrhovateľa z 16.7. 2015 (§13a ods. 1 písm. c/citovanej vyhlášky) - 24,90 eura, paušál 8,39 eura. Odmena advokáta spolu bez DPH - 99,52 eura. Žalobca je od platenia súdneho poplatku osobne oslobodený podľa § 4 ods. 2, písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.. Na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatku vo výške 19,00 eura (súdny poplatok podľa položky č.1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.), na účet Okresného súdu Svidník. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že požadovaný nárok žalobcu je premlčaný. K premlčaniu podľa neho došlo tak v objektívnej, ako aj subjektívnej lehote, a to dňa 12.1.2010. Žalobca uplatnil nárok až dňa 16.2.2015. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Nesúhlasil ani s povinnosťou uhradiť súdny poplatok. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, resp. ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 7. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa 9.10.2006 bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Uvedený právny predpis v § 4 ods. 2 uvádzal, ktoré špecifické náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. 8. Z obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 9.10.2006 je evidentné, že táto formulárová zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom ide o povinný (zákonom vyžadovaný) údaj, absenciu ktorého priamo zákon (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. V dôsledku toho, že zmluva je považovaná za bezúročnú a bez poplatku, je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemá právny nárok na žiaden úrok a ani poplatky plynúce z tejto úverovej zmluvy, a tak plnenie nad rámec istiny je majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu - bezdôvodným obohatením. 9. Neopodstatnenou je námietka žalovaného týkajúca sa premlčania nároku žalobcu. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predlžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a preto jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úverov úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný napriek tomu v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neuviedol. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, a to minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). 10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 9.10.2006 a žalobca začal poskytnutý spotrebiteľskú uver splácať dňa 10.11.2006. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dňa 16.2.2015. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu, kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. 11. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca podal i v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, nakoľko sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až dňa 19.12.2014, teda po prvej porade s advokátom po preštudovaní žalobcom predloženej zmluvy o úvere, kedy tomu zároveň udelil plnú moc na podanie žaloby a zastupovanie v predmetnom spore. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a kto ho získal. (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 121/2009 zo dňa 23.2.2011, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 306/2005) Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného na úkor žalobcu nebol nijako preukázaný. 12. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo stavu, že prijatie plnenia na základe zmluvy o úvere prevyšujúce sumu úveru z dôvodu absencie náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho mal byť úver poskytnutý žalobcovi bezúročný a bez poplatkov, nie je ničím iným ako plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). 13. Plnenie, na ktoré žalovaný nemal právo, je preto jeho bezdôvodným obohatením voči žalobcovi, ktoré mu je povinný vydať (§ 457 OZ). 14. Pokiaľ ide o nesúhlas žalovaného s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za žalobu, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 2 ods. 1 písm. a/ a § 2 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch účinného v čase podania žaloby (ďalej len „ZoSP“), podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok v návrhu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. 15. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca vystupuje v tomto konaní ako spotrebiteľ, ktorý sa domáha ochrany svojho práva, teda podľa § 4 ods. 2 písm. za/ ZoSP je od platenia súdneho poplatku oslobodený. Preto sa na jeho poplatkovú povinnosť, ktorá vyplýva z § 2 ods. 1 písm. a/ ZoSP, vzťahuje oslobodenie a poplatková povinnosť zo zákona (ex lege) prechádza na žalovaného podľa § 2 ods. 2 ZoSP. Poplatková povinnosť žalovanému totiž vzniká za splnenia podmienky oslobodenia žalobcu od platenia súdneho poplatku. Ďalšou podmienkou je, že žalobe bolo vyhovené aspoň sčasti. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalobca je oslobodený od platenia súdneho poplatku a bol v konaní úspešnou stranou. Boli mu dokonca podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznané aj trovy konania. Povinnosť zaplatiť tento poplatok preto vznikla žalovanému. 16. Za tohto stavu, keďže odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).