KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov29. 6. 2016plný textcitované 3×

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/117/2016 z 29. 6. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 29. júna 2016, sp. zn. 2Co/117/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8616201704.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/117/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616201704
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8616201704.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu M. L., bytom S. XXXX/XX, K. proti žalovanej E. K., bytom
S. XXX, N., o nariadenie predbežného opatrenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Svidník, č. k. 2C/55/2016-23 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal
nakladať a scudziť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. I. zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX,
LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX, na základe
kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, alebo iné obdobné veci alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam alebo zložiť
nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby do právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

Žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie
konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia bude
rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 76 a nasl. a § 102 O. s. p.. Vychádzajúc z tam uvedených zásad
bol toho názoru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,
potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov žalobca osvedčil pripojeným lekárskym nálezom z 22.
04. 2015, ktorý obsahuje popis zdravotného stavu darkyne Z. L. v rozhodnom období. Pretože vlastnícke
právo žalovanej k nehnuteľnostiam označeným vo výrokovej časti uznesenia bolo spochybnené, súd
prvého stupňa je presvedčený, že je vhodné, aby vlastnícke vzťahy k týmto nehnuteľnostiam zostali
zachované a aby sa s nimi až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť darovacej zmluvy
nenakladalo. V prípade, ak by žalovaná nehnuteľnosťami disponovala, mohlo by dôjsť k ohrozeniu
výkonu práva žalobcu, ktorý je zákonným dedičom zosnulej darkyne a chce využiť zákonnú možnosť
žalobe na súde sa domáhať určenia neplatnosti spornej darovacej zmluvy. Preto podanému návrhu
vyhovel a zároveň uložil žalobcovi podať v zmysle ust. § 76 ods. 3 O. s. p. návrh na začatie konania vo
veci samej do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolala žalovaná, ktorá navrhla uznesenie zmeniť tak, aby návrh
žalobcu bol zamietnutý. Má za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne
zistil skutkový stav a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné. Súd prvého stupňa sa odvoláva len na
priloženú lekársku správu, ktorá postačovala, aby sa uskutočnil tak závažný zásah do jej vlastníckych
práv. Poukazuje na to, že lekárska správa, ktorú žalobca s návrhom predložil, je z 22. 04. 2015, pričom
k darovacej zmluve došlo už dňa 13. 03. 2015. Aj keby súd bral do úvahy zdravotný stav matky žalobcu,
nemôže pre jeho rozhodnutie obstáť len zdravotná dokumentácia z doby po tom, čo právny úkon bol



urobený. Žalobca by podľa žalovanej mal súdu predložiť relevantné dokumenty z času rozhodného,
resp. tesne pred ním, z ktorých by bolo zrejmé, že matka žalobcu úkon, ktorý na iného previedla
vlastnícke právo nemohla uskutočniť. K tomu však nedošlo. Z dokumentácie nevyplýva psychická
demencia darkyne, ani nespôsobilosť na právne úkony. Uvedené by žalobca musel zdokladovať a tak
súd presvedčiť, že jeho matka konala ako nesvojprávna osoba, neznalá svojich práv, čo jedine by mohlo
argumentačne obstáť. Ak aj zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že matka žalobcu mala byť odkázanou
na pomoc inej osoby je zarážajúce, že pri podpise zmluvy s ňou nebol zjavne nikto, kto by sa o ňu v
deň podpisu právneho úkonu staral a zabezpečoval jej potreby, a to už vôbec nie žalobca. Pre žalovanú
je nepochopiteľné, že súdu postačovalo len takéto stanovisko žalobcu, ktoré je nejasné, nekonkrétne
a neopiera sa o žiadne dôkazy a skutočnosti. Ak žalobca tvrdí, že starosta obce overil podpis matky
žalobcu, ktorý nemal byť údajne uskutočnený slobodne a vážne, súd zlyhal aj v tom, že týmto tvrdeniam
žalobcu uveril bez toho, aby boli podložené akýmkoľvek čestným prehlásením starostu obce. Žalobca sa
tiež odvoláva na list, ktorým starostu vyzval na poskytnutie súčinnosti, avšak žiadne stanovisko starostu
nepriložil, z čoho je zrejmé, že tento sa s tvrdeniami žalobcu zrejme ani nestotožnil, čo si aj žalovaná
telefonicky u starostu obce zistila. Je pravdou, že žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie nehnuteľnosti, tá
však tieto skutočnosti považuje doposiaľ za bezpredmetné a nemala za potrebné na ne reagovať. Má za
to, že sa jedná o jej legitímne vlastníctvo, čo v konaní aj preukáže. Naopak najskôr žalovaná zisťovala
právny stav svojho majetku a potom čo zistila nezrovnalosti, žalobcovu matku vyzvala na ich odstránenie
a tá tak učinila prevodom vlastníctva do dispozičnej sféry žalovanej. Je tiež nepochopiteľné prečo žiada
žalobca o vrátenie veci až po smrti matky a nie počas jej života, resp. prečo sa nedomáhal neplatnosti
právneho úkonu, keď matka žila. Jedná sa o špekulatívne konanie žalobcu, keď treba podotknúť, že brat
žalobcu túto žalobu nepodal a pritom práve on sa o matku - darkyňu staral. Žalobca, ktorý s matkou nežil
v spoločnej domácnosti si dovolí tvrdiť, že jeho matka údajne uskutočnila prejav vôle nedobrovoľne, či
za iných nepriaznivých podmienok, čo je zavádzajúce a klamlivé tvrdenie, ktoré poškodzuje žalovanú,
starostu obce, ktorí podpisy účastníkov právneho úkonu overoval. Matka žalobcu nebola negramotnou
osobou, vedela písať, čítať, z lekárskej správy žalobcom predloženej vyplýva, že ľavé oko mala funkčné,
aj keď na neho videla slabšie. Je teda zrejmé, že matka žalobcu čítala a písala a nebolo potrebné využitie
žalobcom poukazované ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd nemôže zlomyseľné konanie žalobcu
dať na ťarchu žalovanej. Z návrhu žalobcu ani nie je zrejmé, čoho sa má v úmysle v súdnom konaní
domáhať, teda nie je zrejmé, o čo súd opieral svoje rozhodnutie, keď zakázal žalovanej s majetkom
nakladať. V zmysle týchto dôvodov má za to, že neboli dané podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia a súd vydané rozhodnutie riadne a dostatočne neodôvodnil.

Žalobca navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uvádza, že predložená lekárska správa je len
jedným z dôkazov preukazujúcim zdravotný stav darkyne v rozhodnom období. Vzhľadom na potrebu
urýchlenej úpravy pomerov nebol schopný zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktorými by zdokladoval zdravotný
stav darkyne. Preto v tomto štádiu konania predkladá ďalšie kópie lekárskych správ oftalmologičky S.. G.
z augusta 2005, z mája 2006, jún 2006 a augusta 2007, z ktorých je zrejmé, že už v období dávno pred
uzatvorením darovacej zmluvy bola jeho matka takmer slepá. Jej zdravotný stav sa nezlepšoval, práve
naopak. S pribúdajúcim vekom sa zhoršoval. Taktiež predložil lekársku kópiu S.. Z. G., ošetrujúceho
lekára nebohej darkyne, z ktorého je zrejmé, že jeho matka - darkyňa trpela poruchami pamäte
a dementným syndrómom, dezorientáciou, prekonala cievnu mozgovú príhodu a opakované stavy
mozgových nedokrveností s kolapsami. Trpela ťažkým stupňom poruchy sluchu a zraku a mala výrazne
obmedzenú pohyblivosť. O tom, že v prípade nevydania predbežného opatrenia by došlo k reálnemu
ohrozeniu výkonu jeho práv, svedčí skutočnosť, že v súčasnej dobe prebieha konanie o povolenie vkladu
vlastníckeho práva zo žalovanej v prospech tretej osoby.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1 a 2 O.
s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkazy, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.



Podľa ust. § 76 ods. 3 O. s. p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v
lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide
o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že
predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa ust. § 76 ods. 4 O. s. p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Inštitút predbežného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení má predbežnú povahu a
je možné ho nariadiť vtedy, ak nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie o veci. Predbežné
opatrenie stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam
definitívnu ochranu. Jeho účelom je teda dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie
výkonu súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je aspoň osvedčené
právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanej dostatočným spôsobom
osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov týchto účastníkov.

Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci.
Pri predbežnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhému účastníkovi škoda či iná
ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí.

Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania vo veci samej bude posúdenie platnosti
právneho úkonu uzatvoreného medzi matkou žalobcu Z. L. a žalovanou - darovacej zmluvy zo dňa 09.
03. 2015. Na základe takto uzatvorenej darovacej zmluvy sa žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. obce I., ktoré sú aj predmetom navrhovaného predbežného opatrenia. V
tejto súvislosti žalobca namieta absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy s poukazom na nepriaznivý
zdravotný stav jeho matky - darkyne, keď tvrdí, že táto nebola schopná samostatne podpísať spornú
darovaciu zmluvu. Žalobca tieto tvrdenia podporil lekárskou správou jeho matky z 22. 04. 2015, ako
aj lekárskymi nálezmi zo skoršieho obdobia rokov 2005 - 2007 a potvrdením praktického lekára pre
dospelých S.. G. z apríla 2016 o zdravotnom stave neb. Z. L., zomrelej XX. XX. XXXX.

Dôvodnosť argumentácie žalovanej ohľadom platnosti a právnej relevancie namietaného právneho
úkonu posúdi konajúci prvostupňový súd v rámci konania o veci samej. Nepochybne však v prípade,
ak by žalovaná v priebehu konania, ktoré môže trvať dlhší čas, disponovala s nehnuteľnosťami, ktoré
boli predmetom namietanej darovacej zmluvy, mohli by sa destabilizovať právne vzťahu účastníkov
k predmetu sporu. Vlastnícke právo žalovanej k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet konania bolo
spochybnené, žalobca v súvislosti s osvedčením žiadaného nároku predložil viaceré lekárske nálezy
obsahujúce popis zdravotného stavu darkyne v obdobiach viacerých rokov a v konaní vo veci samej sa
žalobca ako zákonný dedič zosnulej darkyne mieni domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy.

So zreteľom na všetky tieto okolnosti súd prvého stupňa dôvodne nariadil preskúmavané predbežné
opatrenie, pre ktoré je charakteristická jeho dočasnosť (do právoplatného ukončenia konania vo veci
samej) s tým, že predbežné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi účastníkmi konania.

Odvolací súd preto uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom podľa ust. § 219 O. s. p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 2C/55/2016

    potvrdené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8616201704

  1. 22. 4. 2016Uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/55/2016 z 22. 4. 2016
  2. 29. 6. 2016Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/117/2016 z 29. 6. 2016 (toto rozhodnutie)