Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708200282 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8708200282.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: BKS-Leasing, s.r.o., Bratislava, Pribinova 4, IČO: 31 644 333, zastúpený Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom advokátskej kancelárie v Bratislave, Ul. Kresákova 3580/7A, proti žalovanému: M. C., bývajúci v O.-Z., F.. B. XXXX/X, zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom advokátskej kancelárie v Poprade, Námestie sv. Egídia 11/6, o zaplatenie 6.358,97 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 18Cb/174/2008-378 zo dňa 9.7.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 191.570,20 Sk so 14 % p.a. úrokom z omeškania od 9.12.2006 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel leasingovú zmluvu č. L., ktorej predmetom bol finančný leasing ojazdeného osobného automobilu značky ŠKODA Octavia Combi 1,8 T Elegance, pričom žalovaný neuhrádzal leasingové splátky v termínoch splátkového kalendára, došlo k porušeniu ustanovení leasingovej zmluvy a k predčasnému ukončeniu leasingového vzťahu. Žalobca si návrhom uplatnil nároky v zmysle finančného vyrovnania, a to zaplatenie istiny a úrokov z omeškania. 2. Súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Rob/8/2008-62 v zmysle uplatneného návrhu, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že vo vzťahu nevystupoval ako podnikateľ, ale občan a ďalej, že neboli preukázané jednotlivé nároky žalobcu s tým, že aj kúpna cena za predaj vozidla bola neprimerane nízka a výkon práva žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 3. Súd rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/174/2008-188 zo dňa 19.10.2010 tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške 2.985,44 eur a na náhradu trov štátu 17,80 eur. Odvolací súd však tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. V ďalších dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca pri uplatnení svojho nároku vychádzal z toho, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá leasingová zmluva, pričom žalovaný mal platiť mesačné splátky vo výške 371,99 eur a nezaplatil 16. až 22. splátku a časť z 15. splátky, tak došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy v zmysle článku 9.2.1. Obchodných podmienok a finančnému vyrovnaniu v zmysle článku 9.13.1. Nárok tvorí neuhradenie obstarávacej ceny vo výške 5.636,70 eur, náklady na odobratie predmetu leasingu v zmysle článku 7.5., zmluvná pokuta v zmysle článku 6.8. Žalovanému bola výpoveď doručená 25.4.2006 a prevzal ju osobne. Žalovaný napriek tomu, že neuhrádzal splátky, auto si nechal a dobrovoľne auto nepristavil. Finančné náklady znamenali neuhradenú časť provízie. Znalec ohodnotil auto na sumu 3.628,93 eur a auto bolo predané za sumu 4.979,- eur s DPH. Auto bolo kúpené v hodnote 10.187,21 eur a v súčasnosti rozdiel vo výbave Elegance a Ambiente je asi 1.000,- eur. Úrok z omeškania je uplatňovaný od 9.11.2006, lebo žalovaný mal v zmysle finančného vyrovnania plniť 15. dňom a v tom čase boli úroky vo výške 14 % p.a.. Žalobca ďalej uviedol, že právnym titulom uplatňovaného nároku je výpoveď v zmysle dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu, a to článku 9. Výpoveď bola ku dňu 25.4.2006 doručená, vozidlo bolo predané 7.10.2006 za 150.000,- Sk s DPH (4.979,05 eur) pánovi Z.. V žiadnom spore neboli vyhlásené u žalobcu neprijateľné zmluvné podmienky. Všetky nároky, ktoré sú uplatňované v konaní vznikli v príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky, a teda muselo dôjsť k odobratiu predmetu leasingu. Všetky úkony, ktoré žalobca realizoval boli z dôvodu, aby predajom predmetu leasingu sa najviac minimalizovala strata s tým, že zafinancoval predmetnej zmluvy, ktorú si žalovaný vybral a žalobca postupoval s náležitou starostlivosťou pri odpredaji vozidla. Vozidlo ocenil nezávislý znalec a bol odpredané za vyššiu cenu, ako bola stanovená, pričom nebolo preukázané, aby išlo o vozidlo s mimoriadnou výbavou. Náklady za odobratie vozidla boli uplatnené oprávnene a zmluvná pokuta bola vyčíslená za omeškanie s úhradou leasingových splátok. Nárok nie je premlčaný. 5. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade ide o občiansko-právny vzťah a nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Podmienkou vrátenia vozidla v zmysle článku 9.3, 97. a 9.9 bolo vypovedanie leasingovej zmluvy a nie nesplácanie splátok. V danom prípade žalobca v ten istý deň, v ktorý mu bola doručená výpoveď, t.j. 25.4.2006 aj odňal vozidlo prostredníctvom T. Z. a znemožnil žalovanému postup podľa vyššie uvedených článkov leasingovej zmluvy. Teda postupoval v rozpore so zmluvou, a tak zamedzil možnosti splniť si povinnosť vrátenia vozidla a vytvoril náklady zbytočné, ktoré sú teraz uplatňované. Nebolo preukázané, že by T. Z. bol špecializovanou organizáciou v zmysle článku 9.9 na prebratie vozidla, keďže takýto podnikateľ nie je zapísaný v Živnostenskom registri. Uplatnené náklady boli účelovo vynaložené, žalobca neukončil leasingový vzťah v súlade so zmluvou a leasingovými podmienkami, nakoľko v článku 9.3 je upravená 7-dňová výpovedná lehota, pričom žalobca žiadal o vrátenie vozidla ihneď po doručení výpovede, vtedy bolo vozidlo aj odobraté, čo je v rozpore s článkom 9.3. Žalobca mal najprv doručiť výpoveď žalovanému, kde nemohol skrátiť výpovednú lehotu na nulu, lebo takto zmenil spôsob ukončenia zmluvy výpoveďou na okamžité odstúpenie a len ak by žalovaný po výpovednej lehote neodovzdal predmet leasingu, mal žalobca právo odobrať predmet leasingu. Žalobca teda neplatne ukončil zmluvný vzťah a vytvoril zbytočné náklady. V preberacom protokole sú nedostatočné údaje o značke vozidla, pretože v skutočnosti išlo o vozidlo ŠKODA Octavia II Combi 1,8i Turbo Elegance. K odňatiu vozidla došlo dňa 25.4.2006 a znalecký posudok mal byť vyhotovený v Prievidzi toho istého dňa, pričom na čelnej strane znaleckého posudku je nesprávne uvedená značka vozidla, ktoré bola predmetom oceňovania a tiež v závere znaleckého posudku, to znamená, že bolo oceňované iné vozidlo, ako to, ktoré bolo predmetom leasingu. Oceňovaným vozidlom bola ŠKODA Octavia II Combi 1,8 Ambiente. Uvedené vozidlá sú v odlišnej výbave a vozidlo Ambiente je v základnej výbave, čo má dopad na cenu vozidla. Na strane 6 znaleckého posudku je uvedený počet kilometrov 95.105 a na tachometri je uvedený údaj 95.102, pri prebratí vozidla malo vozidlo ubehnutých 93.156 km. Teda pri prejdení vozidla z Popradu do Prievidze nemohlo byť odjazdených toľko kilometrov, teda znalcovi bolo pristavené vozidlo 26.4.2006 po odjazdení 19 hodín. V znaleckom posudku sú rozpory ohľadne zdeformovaného disku na pravom zadnom kolese. Taktiež na vozidle bol špeciálny nárazník RS, ktorý namontoval žalovaný a znalec ho vôbec neoceňoval. Nebol zohľadnený vexler, hoci pri prevzatí vozidla tam bol. Nie je možné, aby bol opotrebovaný riadiaci mechanizmus pri 90.000 km, nie je uvedené, že vo vozidle sa nachádzal nadštandardný trojramenný športový volant s airbagom. Znalec predmetné vozidlo ani nevidel, nemohol vykonať skúšobnú jazdu a uviedol údaje o úplne inom vozidle, pričom od prevzatia vozidla do jeho oceňovania bolo niekým najazdených 2.000 km. Za rovnaký typ auta v čase jeho predaja, resp. auta rovnakého druhu, boli oveľa vyššie cenové ponuky na predaj. Žalobca nedisponuje technickým preukazom vozidla a nemá doklad o vlastníctve vozidla ku dňu podania žaloby. Znalecký posudok je vadný, lebo sa ohodnocovalo iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré bolo žalovanému odňaté. Žalobca nepreukázal finančné náklady v podobe provízie, zmluvná pokuta je premlčaná, nezákonná a taktiež úroky. Nezákonné sú aj náklady na odobratie vozidla. Žalovaný nie je povinný uhradiť žalobcovi žiadnu sumu, nakoľko žalobcovi bolo vozidlo vrátené zhodnotené, mal zaplatenú časť kúpnej ceny a z hľadiska platieb žalovaný platil, avšak oneskorene a nebol dôvod na ukončenie zmluvného vzťahu, lebo všetky splátky boli uhradené. Žalobca nepostupoval v zmysle článku 9. bod 9.3, keďže najprv mal byť žalovaný vyzvaný, aby doviezol vozidlo a až potom mohol žalobca konať. Tak bola zmenená výpoveď na okamžité zrušenie zmluvy. Výpoveď doručil T. Z., ktorý hneď vozidlo zobral. Nie je zrejmé, komu bola vyplatená provízia a čo má s týmto nárokom spoločné žalovaný. Zmluvná pokuta je premlčaná, keďže ide o občiansko-právny vzťah. Premlčanie nastalo dňa 14.1.2006, nárok bol uplatnený dňa 14.1.2008. Úroky z omeškania neboli správne vyčíslené a ich výška nie je dôvodná. Žalovaný zdôraznil, že nedošlo k platnému ukončeniu leasingovej zmluvy výpoveďou v súlade s článkom 9 bod. 9.3. všeobecných podmienok a žalobca nebol oprávnený vykonať finančné vysporiadanie podľa bodu 9.13. všeobecných podmienok leasingu. Aj keby došlo k platnému ukončeniu leasingovej zmluvy, tak k finančnému vysporiadaniu leasingu došlo v rozpore so všeobecnými leasingovými podmienkami. Predajná cena sa podstatne odlišovala od obvyklej ceny predmetu leasingu a obvyklá cena sa mala odpočítať od uplatneného nároku žalobcu, pričom nemožno vychádzať z ceny podľa znaleckého posudku a z ceny, za ktorú predal žalobca vozidlo. V znaleckom posudku bolo ohodnotené vozidlo iného typu s iným vybavením, iným technickým stavom a uvedená cena nemohla byť východiskovou cenou pri predaji vozidla. Obvyklá cena predmetného vozidla v roku 2006 bola 10.830,40 Sk (t.j. 4.184,10 eur), a teda má sa vychádzať z uvedenej sumy a nie zo sumy 126.050,40 eur ako vychádzal žalobca. Žalobca nepostupoval pri predaji predmetu leasingu s náležitou starostlivosťou a predal auto za nižšiu cenu o sumu 6.646,34 eur, a preto sám zodpovedá v zmysle § 441 OZ za škodu. V konaní žalobca nepreukázal, že toto auto bolo predané, nepredložil technický preukaz a kúpnu zmluvu, pričom je potrebné vychádzať z obvyklej ceny 10.830,40 eur. Žalobca postupoval nesprávne, keď poveril tretí subjekt odňatím vozidla nájomcovi pred uplynutím 7-dňovej lehoty, v ktorej bol povinný žalovaný sám na svoje náklady toto vozidlo odovzdať žalobcovi, poukazujúc na článok 9 bod 9.9. všeobecných podmienok leasingu, teda konal v rozpore so všeobecnými zmluvnými podmienkami, keď odňal vozidlo v bydlisku žalovaného. Nárok na náklady súvisiace s odňatím predmetu leasingu nastali až po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a článok 7.5. sa týka pohľadávok existujúcich pred ukončením leasingovej zmluvy a nároky po ukončení leasingovej zmluvy upravuje článok 9.13.1., pričom nebolo preukázané, žeby túto sumu skutočne žalobca vyplatil pánovi M.. Výška nároku na náhradu škody sa určí tak, že sa od predajnej ceny vozidla odpočítajú sumy uvedené v bode 9.13.1 písm. a) až e), avšak žalobca si uplatňuje v rozpore s týmito ustanoveniami, a to aj v súvislosti s neuhradenou časťou provízie vo výške 379,39 eur, kde táto položka v ustanovení všeobecných zmluvných podmienok neexistuje. Pri uplatňovaní zmluvnej pokuty v zmysle článku 9 bod 9.17. by došlo k duplicitnej zmluvnej pokute, čo je pre spotrebiteľa neprípustné, pretože podľa článku 9.13.1. by mal žalovaný zaplatiť aj zmluvnú pokutu z nezaplatených splátok ku dňu ukončeniu leasingu, ale podľa bodu 9.17. aj zmluvnú pokutu z tejto zmluvnej pokuty, tvoriacej časť celkovej náhrady škody, vyčíslenej podľa bodu 9.13.1., a preto nemožno od obvyklej ceny vozidla odpočítať aj sumu 1.023,82 eur. Nárok na náklady spojené so znaleckým posudkom nemá oporu v článku 9.13.1. všeobecných zmluvných podmienok. Žalobca si neoprávnene uplatňuje náklady na odňatie vozidla, náklady za znalecký posudok a náklady za časť provízie. Ukončenie leasingovej zmluvy je predčasné a neplatné, odporuje § 39 OZ, a preto nemožno uplatňovať nároky z predčasného ukončenia leasingového vzťahu podľa článku 9.13.. Nárok, ktorý si uplatňuje žalobca je nárokom na náhradu škody a premlčacia lehota má byť aplikovaná v zmysle § 106 OZ, teda 2-ročná vo vzťahu k zmluvnej pokute z jednotlivým splátok. Zmluvné dojednanie v zmysle článku 6.8. vo výške 0,2 % z dlžnej sumy je neplatné, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku pre duplicitnú sankciu za omeškanie zaplatenej splátky, pretože za omeškanie splátky je postihnutý v zmysle § 517 ods. 2 OZ zaplatením úrokov a ešte by mal platiť aj zmluvnú pokutu. Ak by žalobca predal vozidlo za obvyklú cenu, mal by dostatok finančných prostriedkov na nároky, ktoré si uplatňuje a ešte by sa zvýšila suma aj pre žalovaného. Žalovaný kupoval vozidlo ako havarované, sám ho opravil a zhodnotil. Žalovaný potvrdil, že je pravdou, že meškal s úhradou splátok, avšak nebol vyzvaný na zaplatenie a nebol vyzvaný ani na odovzdanie vozidla. V preberacom protokole neboli zapísané žiadne vady a auto bolo v dobrom stave, pričom cena medzi vozidlom Ambiente a Elegance 20 W Turbo je odlišná, a to aj v nadobúdacej cene. V znaleckom posudku nie je spomenutá klimatizácia a systém ARS a palubný počítač, ktorý zobrazoval teplotou vonku, teplotu asfaltu, vyhodnocoval priemernú spotrebu a rýchlosť. V aute bol namontovaný športový podvozok a znížené pružiny. Nie je spomenutý v znaleckom posudku veľký chladič vzduchu a vo vozidle boli značkové poťahy a značkové rohože a tiež športový výfuk. Ďalej uviedol, že do ukončenia zmluvného vzťahu mal uhradené všetky podlžnosti a nie je zrejmé, či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, pričom auto bolo odobraté, zaplatených bolo 15.933,08 eur (480.000,- Sk) a ešte si žalobca uplatňuje 6.638,78 eur, pričom auto bolo kúpené za 11.949,81 eur (360.000,- Sk) a predané za 4.979,09 eur (150.000,- Sk). 6. Na základe vykonaného dokazovania potom súd konštatoval skutkový stav, podľa ktorého medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá leasingová zmluva dňa 22.7.2004, pričom v dôsledku neuhrádzania splátok včas a riadne došlo dňa 25.4.2006 k ukončeniu zmluvného vzťahu zo strany žalobcu a v uvedený deň došlo aj k odobratiu motorového vozidla. Žalobca si uplatnil finančné vyrovnanie, ktoré pozostávalo z neuhradenej časti obstarávacej ceny, dlžných splátok, nákladov za odobratie predmetného vozidla, zmluvnej pokuty a finančných nákladov. Žalovaný namietal uplatnený nárok z dôvodu premlčania zmluvnej pokuty, neukončenia zmluvného vzťahu, uhradenia dlžných splátok, nedôvodnosti a nezákonného postupu žalobcu s odobratím vozidla a tiež neprimeranosti predajnej ceny a ohodnocovania iného vozidla ako vozidla, ktoré bolo odobraté, a tak učinil úkon jednostranného započítania k žalovanej sume. Ďalej v dôvodoch citoval ustanovenie § 39, ustanovenie § 51, ustanovenie § 52, ustanovenie § 54 ods. 1, ustanovenie § 106 ods. 1, ustanovenie § 580 OZ, ďalej poukázal na to, že podľa čl. VII bod 7.5 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu (k Leasingovej zmluve L.) všetky výdaje prenajímateľa spojené s vymáhaním jeho oprávnených pohľadávok voči nájomcovi idú na ťarchu nájomcu. Podľa článku IX. bod 9.2, 9.2.1 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu prenajímateľ je oprávnený leasingovú zmluvu jednostranne vypovedať najmä, ak nájomca mešká so zaplatením leasingovej splátky, zmluvnej pokuty alebo iného oprávneného záväzku voči prenajímateľovi po dobu dlhšiu ako 1 mesiac, prípadne ak nájomca kumulatívne mešká s ľubovoľnou z uvedených platieb po dobu dlhšiu ako 2 mesiace za celé obdobie trvania leasingovej zmluvy. Prenajímateľ môže upustiť od predčasného ukončenia leasingu z titulu nezaplatených úhrad v zmysle predchádzajúcej vety, ak nájomca tieto uhradí pred odobratím predmetu leasingu alebo v lehote stanovenej prenajímateľom, a ak nájomca súčasne poskytne prenajímateľovi preddavok vo výške jednej štvrťročnej alebo troch mesačných splátok. Preddavok zúčtuje prenajímateľ postupne v termínoch splatnosti splátok, na ktoré bol poskytnutý. Podľa článku IX. bodu 9.3 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu vypovedanie leasingovej zmluvy sa uskutoční doručením písomnej výpovede zo strany prenajímateľa nájomcovi. Výpovedná lehota je sedem dní od doručenia výpovede leasingovej zmluvy nájomcovi, ak v písomnej výpovedi nie je uvedené inak. Nájomca je povinný vrátiť predmet leasingu prenajímateľovi ku dňu predčasného ukončenia leasingu do sídla prenajímateľa, pokiaľ prenajímateľ neuvedie v písomnej výpovedi inak. Podľa článku IX. bodu 9.9 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu v prípade, ak nájomca predmet leasingu nevráti, je prenajímateľ oprávnený odobrať mu ho alebo uskutočniť kroky, ktoré uzná za vhodné, pričom prenajímateľ je oprávnený použiť služby špecializovanej organizácie, pričom náklady spojené s odobratím predmetu leasingu hradí nájomca. Za týmto účelom je oprávnený prenajímateľ nahliadať do priestorov nájomcu, k čomu týmto nájomca dáva výslovný súhlas. Ďalej podľa článku IX. bodu 9.13, 9.13.1 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu v prípade, že prenajímateľ vypovie leasingovú zmluvu s nájomcom, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, pričom škoda sa určí ako rozdiel predajnej ceny odobratého predmetu leasingu a sumy nasledovných položiek: a) sumy neuhradenej obstarávacej ceny, b) sumy neuhradených nákladov finančnej činnosti tvorených úrokovými nákladmi a pomernou časťou marže prenajímateľa ku dňu predčasného ukončenia leasingu, c) nákladov súvisiacich s preúčtovaním daňových odpisov, d) objektívnych nákladov, ktoré prenajímateľ nemohol ovplyvniť, e) sumy pohľadávok v zmysle leasingovej zmluvy a DVPL predmetnej leasingovej zmluvy vzniknutých pred termínom jej predčasného ukončenia. Podľa článku IX. bod 9.14 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu vo všetkých prípadoch predčasného ukončenia leasingovej zmluvy je prenajímateľ oprávnený uplatniť si nárok voči nájomcovi na všetky prípadné priame náklady prenajímateľa súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, a to najmä náklady na prehlásenie predmetu leasingu, sprostredkovanie predaja predmetu leasingu, transport, skladné, atď. V prípade, že hodnota odobratého (vráteného) predmetu leasingu je nižšia, ako by mal predmet leasingu pri bežnom užívaní je nájomca povinný tento rozdiel uhradiť. Podľa článku IX. bod 9.15 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu vo všetkých prípadoch vypovedania leasingu alebo iného predčasného ukončenia leasingovej zmluvy je prenajímateľ oprávnený zúčtovať zmluvné pokuty a iné splatné nároky voči nájomcovi vzniknuté z tejto zmluvy alebo na jej základe s nezúčtovanou časťou nultej splátky (resp. zálohy na nájomné). Podľa článku IX. bod 9.17 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi do 14 dní od vyhotovenia finančného vyrovnania pohľadávku, ktorá bola vyčíslená v zmluve vyššie uvedeného. V prípade omeškania s platením pohľadávky vyplývajúcej z finančného vyrovnania, je prenajímateľ oprávnený uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu voči nájomcovi vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nájomca je ďalej povinný uhradiť aj všetky výdavky spojené s vymáhaním pohľadávky. Prenajímateľ je oprávnený postúpiť pohľadávku voči nájomcovi tretej osobe. Uhradením poplatku z omeškania nezaniká právo prenajímateľa na prípadnú náhradu škody, ktorá prenajímateľovi v tejto súvislosti vzniká. 7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že je zrejmé, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť a dôvodnosť svojho nároku a že došlo k zákonnému postupu v zmysle všeobecných zmluvných podmienok čl. 9.3, a 9.7. a že bol dôvod na odobratie vozidla. K zániku záväzku žalobcu došlo započítaním, pričom žalovaný takýto úkon jednostranného započítania urobil, keďže existujú vzájomné pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným, ktoré spočívajú u žalovaného v súvislosti s ukončením leasingovej zmluvy, a to neuhradením splátky č. 22 vo výške 11.206,50 Sk (t.j. 371,98 eur) a neuhradenej časti obstarávacej ceny vo výške 5.636,71 eur. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie leasingových splátok č. 15 až 21, nakoľko tie boli uhradené, čo vyplýva v zmysle špecifikácie zmluvnej pokuty a nároku na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne, čo predstavuje 73 % ročne, ktorý je neopodstatnený a premlčaný, a taktiež nákladov spôsobených odobratím vozidla, pretože vozidlo bolo odobrané pri doručení dokladu o ukončení zmluvného vzťahu žalovanému, ktorý nemal možnosť dobrovoľne vrátiť predmet leasingu a taktiež finančné náklady tvorené časťou provízie, nakoľko si žalobca neodpočítal finančné náklady, ktoré ušetril v dôsledku odstúpenia od zmluvy, najmä úroky z úveru, ktoré nemusel uhradiť v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že došlo k ohodnoteniu iného motorového vozidla znalcom, ako bolo predmetom leasingu a že žalobca predal predmetné vozidlo pod obvyklú cenu v roku 2006, ktorá bola okolo 10.830,40 eur. Teda žalobca sám si spôsobil škodu a nemôže požadovať rozdiel nárokov od žalovaného, pričom samotnému žalovanému vznikol nárok na vrátenie sumy, ktorým došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, teda došlo k zániku záväzku započítaním. Žalobca si mohol uplatniť sumu 6.008,70 eur - 4.979,09 eur = 1.029,61 eur a žalovaný mal nárok na sumu 10.830,40 eur - 4.979,09 eur = 5.851,31 eur. Súd je toho názoru, že uplatnenie si nároku žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a právami spotrebiteľa, záväzok zanikol započítaním vrátane zákonných úrokov z omeškania, na ktoré by relatívne mal žalobca nárok. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu v celom rozsahu o žalovaného zaviaže na náhradu trov celého konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že podaným návrhom si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 6.358,97 eur s príslušenstvom. Uvedenú sumu žiadal zaplatiť z titulu vysporiadania nárokov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vypovedaním Leasingovej zmluvy č. L. uzatvorenej medzi ním a žalovaným. Podľa žalobcu je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne, minimálne z dôvodu, že nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., a preto je nepreskúmateľné. Žalobca uviedol, že si uplatnil nárok z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ktorý sa skladá z jednotlivých čiastkových nárokov. K jednotlivým nárokom uviedol, že nárok na priznanie dlžných splátok vo výške 84.811,50 Sk (2.815,23 eur) je dôvodný, pretože doteraz neeviduje úhradu časti splátky č. 15 a úhradu splátok č.16 až 22 leasingovej zmluvy zo strany žalovaného, keďže žalovaný nepreukázal zaplatenie týchto splátok. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal zaplatenie týchto splátok výpisom z účtu, alebo iným spôsobom, len konštatoval, že žalované dlžní splátky považuje za uhradené, pretože to údajne vyplýva z výpočtu zmluvnej pokuty, ktorý však žalobca podaním súdu zo dňa 5.3.2015 náležite vysvetlil a objasnil. Pokiaľ ide o priznanie ďalších nákladov, a to nákladov na odobratie predmetu zmluvy, tu žalobca uviedol, že tento si uplatnil v zmysle čl. VII bod 7.5. Dohody o všeobecných podmienkach leasingu, tento nárok dostatočne odôvodnil a jeho výšku preukázal vystavenou faktúrou zo strany externej agentúry a dokladom o jej úhrade zo strany žalobcu. Tieto náklady žalobca považoval za náklady, na ktoré má voči žalovanému zmluvný, zákonný a navyše nepochybne aj morálny nárok. Čo sa týka nároku na priznanie zmluvnej pokuty, výpočet bol prvostupňovému súdu predložený, pričom z neho je zrejmé, s ktorými splátkami sa žalovaný dostal do omeškania a za aké obdobie si žalobca leasingové splátky voči žalovanému uplatňuje. Zastával názor, že rozsah zmluvnej pokuty, ním uplatnenej v konaní, je vzhľadom na rozsah zabezpečovanej povinnosti primeraný. Ohľadom premlčania nároku na zmluvnú pokutu, uviedol, že podal žalobný návrh 10.1.2008, teda pred uplynutím všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby stanovenej Občianskym zákonníkom a samozrejme aj pred uplynutím všeobecnej 4-ročnej premlčacej doby stanovenej Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o ďalší nárok na priznanie finančných nákladov, tieto sú tvorené neuhradenou časťou provízie, ktorá bola žalobcom za sprostredkovanie uzatvorenia leasingovej zmluvy so žalovaným vyplatená. Neuhradená časť provízie sa vypočíta ako celková provízia 21.100,84 Sk mínus uhradená časť provízie do dňa predčasného ukončenia, t.j. 11.429,62 Sk. Tento nárok si žalobca uplatňuje na základe čl. IX bod 9.13.1 Dohody o všeobecných podmienkach leasingu. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že si žalobca neodpočítal finančné náklady, ktoré ušetril v dôsledku odstúpenia od zmluvy, najmä úroky z úveru, ktoré nemusel hradiť v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej je nezrozumiteľné a žalobca nemá vedomosť, na základe akých skutočností súd prvého stupňa k takémuto záveru dospel. Žalobca si predsa finančné prostriedky na svoju činnosť pravidelne požičiaval od banky, predmet leasingu zafinancoval už pri uzatvorení leasingovej zmluvy, a tým, že prišlo k jej predčasnému ukončeniu nič neušetril, naopak významne bol poškodený, nakoľko žalovaný mu neuhradil viac ako 7 leasingových splátok, neuhradenú časť obstarávacej ceny, ani žiadne iné náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy vynaložiť. Žalobca si všetky uvedené čiastkové nároky uplatnil v zmysle príslušných ustanovení Dohody o všeobecných podmienkach leasingu. Podrobnú špecifikáciu jednotlivých čiastkových nárokov uvedených v žalobnom návrhu a vyjadrenia k nim žalobca prvostupňovému súdu riadne a včas predložil. K záveru súdu prvého stupňa, že žalobca ohodnotil iné motorové vozidlo ako bolo predmetom finančného leasingu medzi žalobcom a žalovaným a že žalobca predal predmetné vozidlo pod obvyklú cenu v roku 2006, ktorá bola okolo 10.830,40 eur, žalobca uviedol, že predmetom leasingovej zmluvy bolo motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA Combi 1.8T Elegance, a toto vozidlo bolo aj predmetom oceňovania znalcom T.. M. Y., nakoľko údaje o vozidle uvedenom v leasingovej zmluve sa plne zhodujú s údajmi o vozidle na strane 6 znaleckého posudku. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že predmetom ohodnocovania vozidla bolo iné vozidlo. Žalobca teda zastáva názor, že žalovaný voči nemu nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohol započítať tak, ako to tvrdí súd prvého stupňa. Na záver odvolania žalobca zdôraznil, že disponuje množstvom právoplatných vykonateľných rozhodnutí, kde boli všetky vyššie uvedené nároky žalobcovi riadne priznané. V tejto súvislosti zdôraznil, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. 9. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v súlade uplatneným nárokom. 10. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal predovšetkým to, že žalobca podáva odvolanie proti odôvodneniu rozsudku, keďže mu vyčíta nepresvedčivosť, s tým, že v zmysle § 202 ods. 4 a § 218 ods. 1 písm. c) odvolanie proti dôvodom rozhodnutia je neprípustné a treba ho odmietnuť. Pokiaľ žalobca v odvolaní deklaruje ako odvolací dôvod nedostatočné zistenie skutkového stavu pre nevykonanie dôkazov, ktoré navrhol, tu poukázal na to, že ani po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiadne dôkazy nenavrhoval, čo preukazuje zápisnica o pojednávaní z 18.6.2015. Preto ani tento odvolací dôvod nie je daný. Ďalej podľa žalovaného, žalobca v odvolaní zavádza dezinterpretovaním odôvodnenia prvostupňového rozsudku a po vytvorení takto dezinterpretované rozhodnutia uvádza a opakuje v odvolaní argumenty, ktoré už boli jednak vyriešené a jednak sú pre skutočné rozhodnutie irelevantné. Účelovo totiž poukazuje na hypotetickú námietku započítania, na ktorú poukázal žalovaný ako na niečo, čo preukazuje, že žalobca uplatňuje oprávnenú pohľadávku voči žalovanému, a len preto namietal žalovaný započítanie; skutočnosť je však taká, že súd považoval nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní za dôkazne nepreukázané, odporujúce dohode o všeobecných podmienkach leasingu, a preto žalobu zamietol. Preto len pre prípad, ak by boli uplatnené zložky nároku žalobcu oprávnené a preukázané, čo do dôvodu a výšky, tak by aj tak nebolo možné žalobe vyhovieť pri porovnaní s tým, čo by žalobca dlhoval žalovanému z titulu krátenia žalovaného na príjme z predajnej ceny predmetného vozidla, ktoré žalobca predal za neprimerane nízku cenu, čo bolo dôkazne preukázané. V takomto prípade by započítaním týchto vzájomných záväzkov v skutočnosti žalobca dlhoval žalovanému ešte 4.471,04 eur a aj preto by bol dôvodu na zamietnutie žaloby z dôvodu započítania v zmysle bodu 9.1.13. Dohody o všeobecných leasingových podmienkach. Nakoniec toto bol prvostupňový súd povinný urobiť aj v zmysle záväzného názoru odvolacieho súdu, ktorý zdôraznil princípy vyporiadania nároku žalobcu z predčasného leasingu vo vzťahu k predajnej cene predmetného vozidla, keď zdôraznil, že žalobca má pri predaji postupovať s primeranou opatrnosťou tak, aby vozidlo nepredal za neprimerane nízku cenu, ale za cenu obvyklú predajnej cene takéhoto vozidla v danom čase. Žalobca však stavia v odvolaní vyššie uvedené skutočnosti do polohy kvázi vzájomne si odporujúcich tvrdení súdu, ako by jedno vylučovalo druhé, čiže konfabuluje. Rovnako tvrdošijne zotrváva v odvolaní na 4-ročnej premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka, hoci odvolací súd jednoznačne konštatoval, že v danom prípade ide o občiansko-právny vzťah - spotrebiteľskú zmluvu medzi občanom - žalovaným ako spotrebiteľom a žalobcom, a preto je nemožné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Nenáležité je všeobecné poukazovanie aj na rozsudky, ktoré má žalobca v iných veciach k dispozícii, pretože rozhodujúci pre ich aplikáciu je skutkový a dôkazný stav. Prvostupňový súd po zrušujúcom uznesení postupoval podľa právneho názoru odvolacieho súdu, v súlade s ním sa vysporiadal aj s otázkou predajnej ceny vozidla, primeranou opatrnosťou žalobcu pri jeho predaji za účelom dosiahnutia obvyklej predajnej ceny takéhoto vozidla a princípom vzájomného vyporiadania nárokov žalobcu z predčasného ukončenia leasingu a nároku žalovaného voči žalovanému vo vzťahu k obvyklej predajnej cene takéhoto vozidla, neprijateľnými zmluvnými podmienkami a najmä s neunesením dôkazného bremena žalobcu na jeho žalobné tvrdenia. 11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. S ohľadom na uvedené, teda žalobcovi vzniklo právo na prejednanie odvolania podľa doterajších predpisov a niet žiadneho zákonného dôvodu pre dokončenie konania podľa nových právnych predpisov. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase ich podania. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnuté v minulosti. Žalobca naviac v odvolaní použil odvolacie dôvody uvedené v Občianskom súdnom poriadku, a týmito dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať a na ne dať zodpovedajúcu odpoveď. Aj z toho dôvodu bolo teda potrebné odvolanie žalobcu posúdiť v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že vec bola prejednaná v rozsahu, v akom sa domáhal preskúmania žalobca, pričom odvolací súd dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. 12. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na vecne správne dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, avšak považuje za potrebné uviesť nasledovné: 13. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu leasingovej zmluvy a bolo preukázané aj to, že došlo k ukončeniu tohto zmluvného vzťahu, a to spôsobom, aký si účastníci v leasingovej zmluve dohody. Pokiaľ však ide o jednotlivé nároky, je treba povedať, že tu je treba vychádzať z Dohody o všeobecných leasingových podmienkach, pričom nárok na neuhradenú časť obstarávacej ceny vyplýval z čl. IX bod 9.13.1. písm. a). Nárok na neuhradené leasingové splátky vyplýval z toho istého bodu písm. e). Nárok na úhradu nákladov na odobratie predmetu leasingu bol upravený v čl. IX bod 9 bod 7. Nárok vyplývajúci z uplatnenia nákladov na finančnú činnosť bol upravený v čl. IX bod 9.13.1. písm. b) a pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto bola upravená v čl. VI bod 6 bod 8. Všetky tieto nároky by žalobca mal, ak by boli naplnené podmienky uvedené v týchto ustanoveniach. Treba však uviesť, že náklady na odobratie predmetu leasingu sú nedôvodné, pretože nedošlo k naplneniu uvedeného článku IX bod 9.7., keďže v prípade vypovedania leasingovej zmluvy bol nájomca povinný vrátiť predmet leasingu prenajímateľovi s tým, že v prípade, že miesto čas vrátenia predmetu leasingu neurčí písomne prenajímateľ, je nájomca povinný neodkladne predmet leasingu prenajímateľovi do jeho sídla vrátiť, pokiaľ to predmet leasingu umožňuje. Tieto podmienky tohto ustanovenia neboli naplnené a jednoducho v deň, kedy žalobca doručil výpoveď z leasingového vzťahu aj motorové vozidlo nájomcovi odobral, teda neumožnil nájomcovi postupovať v zmysle tohto ustanovenia, aby tak vyššie uvedené náklady súvisiace s odobratím leasingu nevznikli. Podobne je to aj s nákladmi na finančnú činnosť, kedy ani v zmluve o leasingovom vzťahu nebola takáto povinnosť žalovaného upravená. Možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa aj v tom smere, že žalobca sám potvrdil úhradu leasingových splátok vo výške 84.811,50 Sk, avšak, ak by sa aj vychádzalo z toho, že tento nárok nebol zo strany žalovaného splnený, v spojení s uplatneným nárokom neuhradenej časti obstarávacej ceny by to tvorilo sumu 254.622,90 Sk, avšak tu je treba vychádzať z ceny motorového vozidla, za akú mohlo byť toto vozidlo odpredané a z dôkazov, ktoré v konaní boli vykonané (viď ceny na č.l. 96 až 98) priemerná cena uvedeného vozidla bola v roku 2009 241.283,- Sk, avšak k odpredaju auta došlo v roku 2006, teda cena bola v tomto čase vyššia, minimálne o 10 %, to znamená zodpovedá sume 321.147,- Sk. Ak by sa teda aj nárok žalobcu považoval za dôvodný vo výške 169.811,40 Sk, čo zodpovedá neuhradenej časti obstarávacej ceny podľa žalobcu, ďalej nárok vo výške 84.811,50 Sk, čo je nárok na neuhradené leasingové splátky a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 36.843,50 Sk, aj tak by tento nárok bol nižší, než nárok, ktorý mal žalovaný v prípade odpočtu ceny, za ktorú mohlo byť predmetné motorové vozidlo v roku 2006 odpredané. Odvolací súd však zdôrazňuje, že nárok na zmluvnú pokutu nie je dôvodný, a to preto, lebo celá úprava zmluvnej pokuty bola zahrnutá v Dohode o všeobecných podmienkach finančného leasingu, ktoré síce sú podpísané oboma stranami, ale dohoda o zmluvnej pokute je zahrnutá v texte tejto Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu, na ktorom sa žalobca nijakým spôsobom nemohol podieľať, teda nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Je treba v tejto súvislosti povedať, že Dohoda o všeobecných podmienkach finančného leasingu bližšie upravuje základný zmluvný vzťah, ktorým bola leasingová zmluva. Ak Dohoda o všeobecných podmienkach leasingu obsahuje aj inú zmluvu, než tú, ktorá upravuje základný zmluvný vzťah, vyžaduje to, aby bolo z dohody účastníkov jasné, že sa na takejto inej zmluve a na jej texte mohol spotrebiteľ podieľať, že mu bol text takejto inej zmluvy zrozumiteľný a že pochopil jej význam. To, že text zmluvnej pokuty je zahrnutý vo formulárovej podobe, je evidentné, že na takejto zmluve sa žalovaný nepodieľal. Takýto postup dodávateľa je treba považovať za rozporný s dobrými mravmi, a preto je treba túto dohodu o zmluvnej pokute považovať za neplatnú v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. 14. Na základe dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, i vyššie uvedených dôvodov, ktoré uvádza odvolací súd, tento dospel k záveru, že je treba rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).