Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/105/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708202974 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8708202974.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci žalobcu: N. R., Y.. X.XX.XXXX, E. I., C. W. XXX/XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 41/95, IČO: 47257113, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov „ASTRA", Poprad, Slovenského odboja 180/11, IČO: 36160245, zastúpenému: Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom, so sídlom Svit, Štúrova 101, o zaplatenie 119,33 eur s prísl. a o náhrade trov konania pôvodného žalovaného v 2. rade: Spolbyt, s.r.o., Poprad, Tomášikova 2940/2, IČO:31707335, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 6.2.2015 pod č. k. 10C/59/2008-197, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi a vo výroku o trovách konania. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 119,33 eur so 4,25 % úrokom z omeškania ročne od 6.7.2007 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 220,27 eur, z toho sumu 203,77 eur právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Marte Dachovej, advokátke, to všetko v lehote 15 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti súd žalobu o uplatnené príslušenstvo k prisúdenej istine zamietol. Zároveň rozhodol, že pôvodný žalovaný v 2. rade SPOLBYT, s.r.o., Poprad, Tomášikova 2940/2, Poprad, nemá právo na náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo zvyšného návrhu po jeho čiastočnom späťvzatí, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 119,33 eur (predtým 3.595,- Sk) s prísl.. Návrh zdôvodnil tým, že mal na základe vyúčtovania ročných nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu v jeho vlastníctve za rok 2006 preplatok vo výške 3.595,- Sk (teraz 119,33 eur), ktorý mu mal byť vyplatený do 30.6.2007. Tento preplatok mu nebol vrátený z dôvodu, lebo žalované spoločenstvo vlastníkov bytov ho sankcionovalo pokutou vo výške 5.000,- Sk podľa prijatej Smernice č. 1/06, schválenej v bytovom dome ASTRA až 31.1.2007, a to s účinnosťou od 1.2.2007, pričom dotknutý bod 22 v uvedenej Smernici nemohol pôsobiť retroaktívne, t. j. spätne za rok 2006, pretože v roku 2006 platila ešte predchádzajúca Smernica č. 1/99, ktorá ukladanie pokuty za uvedený dôvod neupravovala. Dôvodom tohto konania žalovaného bolo, že žalobca úmyselne poškodil plombu montážnej firmy na vodomere, čo bolo zistené počas výmeny vadného vodomeru dňa 17.1.2007. Pokiaľ bolo zistené aj to, že na predchádzajúcom vodomere boli odmontované ochranné kryty, bolo to z dôvodu vykonávania drobnej stavby v byte, a to na základe ohlásenia drobnej stavby a súhlasného stanoviska stavebného úradu. Žalovaný v žiadnom prípade nemohol započítať vzniknutý preplatok z ročného vyúčtovania za rok 2006 s uloženou pokutou, pretože takéto započítanie nie je možné a žalobca s ním od začiatku nesúhlasil, pretože uložená pokuta odporuje zákonu. 3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie vyčísleného preplatku z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu žalobcu za r. 2006 v bytovom dome žalovaného v sume 119,33 eur (predtým 3.595,- Sk), ktorá mala mu byť zaplatená do 30.6.2007. Tento preplatok však žalovaný doteraz žalobcovi nevrátil, a to z dôvodu, že mu oznámil započítanie jeho preplatku s vyfakturovanou pokutou vo výške 5.000,- Sk (teraz 165,97 eur) za úmyselné poškodenie plomby montážnej firmy na vodomere v byte žalobcu. Toto poškodenie plomby bolo zistené počas výmeny vadného vodomeru dňa 17.1.2007. Uloženie pokuty je podľa žalovaného v súlade tak s predchádzajúcou prijatou Smernicou č. 1/99 z 26.4.1999, ako aj s teraz prijatou Smernicou č. 1/06 z 31.1.2007. Žalobca však namietal absolútnu neplatnosť úkonu, ktorým mu žalovaný uložil pokutu, pretože podľa predpisov civilného práva takéto oprávnenie nemá; takéto oprávnenie má len príslušný správny orgán. 4. Na základe vykonaného dokazovania, aplikáciou § 580, § 451 ods. 1, § 456, veta prvá, § 517 Obč. zákonníka a § 7b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavrel, že návrh žalobcu je plne dôvodný. Preto mu vyhovel čo do zaplatenia žalovanej istiny spolu so zákonnou výškou úrokov z omeškania ročne za uplatnenú dobu omeškania, ktorá stále trvá, a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu o uplatnené príslušenstvo k prisúdenej istine zamietol. Súd dáva za pravdu žalobcovi, že nemá oporu v zákone, resp. v právnych predpisoch civilného práva, vrátane Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, aby si žalovaný mohol uplatňovať voči nemu zaplatenie pokuty. Pokiaľ žalovaný neprávom vyfakturoval žalobcovi pokutu, ide o neplatný právny úkon s účinkami ex tunc, t. j. od začiatku, čo znamená, že ide o nespôsobilú pohľadávku žalovaného na započítanie so žalovanou pohľadávkou žalobcu voči nemu. Započítať možno iba také vzájomné pohľadávky účastníkov, ktoré sú spôsobilé na započítanie, t. j. ktoré riadne vznikli a ku okamihu započítania existovali v zmysle práva, čo v danom prípade splnené nebolo a nie je. Navyše žalobca preukázal v súdnom konaní, že úmyselne nezavinil technickú vadu vodomeru, čo aj konštatovala v odbornom posudku odborná organizácia. Nakoniec žalobcom nahlásené hodnoty skutočnej spotreby vody sa nevymykajú zo zistených skutočne nameraných hodnôt spotreby vody u iných vlastníkov bytov za rovnaké obdobie (najmä roky 2005 a 2006), pretože viac ako polovica z nich má oveľa nižšiu spotrebu vody, než ju nahlásil žalobca z dôvodu ľudskej chyby, keď zle odpočítal a uviedol číslo o spotrebe vody koncom roka 2005, avšak v nasledujúcom roku (koncom roka 2006) sa už dostal s nameranými hodnotami spotreby vody na skutočnosť a na úroveň ostatných vlastníkov bytu. Keďže súd v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. je viazaný žalobným návrhom, preto sa už bližšie nezaoberal ďalšou sankciou, uloženou žalobcovi za demontáž ochranných krytov na vodomere, ktorá už bola medzi účastníkmi vysporiadaná a nie je predmetom tohto konania. Zároveň súd dodáva, že pokiaľ by žalovaný preukázal žalobcovi porušenie povinnosti na jeho ujmu, do úvahy by prichádzalo uplatnenie náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho záväzku, čo však v prejednávanom spore splnené nebolo. Tým, že si žalovaný ponechal preplatok žalobcu a ktorý mu bol povinný vrátiť, bezdôvodne sa na jeho úkor obohatil, a na základe tohto rozsudku mu ho musí vydať zaplatením žalovanej sumy, vrátane príslušenstva k nej. 5. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Tieto predstavujú zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. 6. Tretím výrokom rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania pôvodného žalovaného v 2. rade (SPOLBYT, s.r.o., Poprad), voči ktorému bolo konanie právoplatne zastavené k 6.10.2014 na základe späťvzatia žaloby pred prvým meritórnym pojednávaním. Preto súd rozhodol, že pôvodný žalovaný v 2. rade nemá právo na náhradu trov konania, a to v zmysle § 146 ods. 1, písm. c/ O.s.p.. V danom prípade nepoužil ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. o procesnom zavinení niektorého z účastníkov, pre správanie ktorého bolo voči pôvodnému žalovanému v 2. rade konanie zastavené, pretože ho v tomto konkrétnom spore nezistil, pričom prihliadol, že žalobca bol v spore úspešný. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o zmenu v poradí prvého výroku, alternatívne zrušiť rozsudok v tejto časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie v tomto rozhodnutí pochybil po skutkovej aj po právnej stránke (§ 221 ods. 1, písm. h/), konanie má inú vadu (§ 205 ods. 2, písm. b/), súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto vo veci rozhodol nesprávne (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/). Predovšetkým konštatoval zistenie súdom prvej inštancie, že: – z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu žalobcu za rok 2006 v bytovom dome ASTRA vznikol preplatok vo výške 119,33 eur, ktorý mal byť zaplatený do 30.6.2007; – preplatok nebol vyplatený z dôvodu, že žalovaný vykonal jednostranný zápočet svojej pohľadávky - faktúry č. 4/2007 z 31.5.2007 vo výške 165,97 eur s pohľadávkou žalobcu titulom preplatku z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2006; – pokuta bola vyúčtovaná žalovaným za úmyselné poškodenie plomby montážnika pri vodomere SV v byte žalobcu počas výmeny vadného vodomeru dňa 17.1.2007; – uloženie pokuty je podľa žalovaného v súlade so smernicou č. 1/99 z 26.4.1999, ako aj teraz platnou Smernicou č. 1/06 z 31.1.2007; – žalobca namietal absolútnu neplatnosť úkonu, ktorým mu žalovaný uložil pokutu, pretože žalovaný podľa predpisov civilného práva, takéto oprávnenie nemá; – žalobca poukázal na závery posudku na meradlo č. 331.4/07-933 z 1.3.2007 SLM, NO, meteorologické pracovisko Košice, kde merač SV nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám Prílohy č. 8 vyhlášky ÚN MS č. 210/2000 Z. z.. Z výsledku vonkajšej ohliadky vyplynulo, že stav overovacej značky - SLM bol neporušený a mechanicky nepoškodený. 8. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, lebo vec nesprávne právne zhodnotil, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho i vec vadne právne posúdil, keď zaujal stanovisko, že nemá oporu v zákone, vrátane Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, aby si žalovaný uplatňoval pokuty. Z tohto právneho názoru potom vyvodil, že ide o neplatný právny úkon podľa § 37, § 39 Obč. zákonníka s účinkami ex tunc, čo znamená, že ide o pohľadávku nespôsobilú na započítanie. S týmto právnym názorom žalovaný nesúhlasí. Podľa odbornej literatúry v občianskom práve sa uplatňuje princíp zmluvnej autonómie, preto väčšina noriem súkromného práva má dispozitívny charakter. Bytový zákon vo svojich ustanoveniach inštitút sankcií síce nijako neupravuje, ale tento inštitút na zabezpečenie práv a povinností vlastníka bytu je možné dohodnúť. Smernica ako predpis do vnútra Spoločenstva bola prijatá na zhromaždení vlastníkov 21.4.1999 za účelom určiť spôsob rozúčtovania spotreby vody a tepla, stanoviť pravidlá montáže a výmery pomerových meračov, pokutovať úmyselné poškodenie plômb a meračov a zabrániť odberu mimo merania (bod 1.1). Zároveň bod 3.3 Smernice uvádza, že každý vlastník svojím podpisom potvrdzuje vykonanie montáže, výmeny, resp. preplombovanie merača a je povinný skontrolovať plomby a zodpovedá za ich neporušenosť a nepoškodenie. Táto Smernica bola schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a je záväzná pre všetkých (8.1). Spoločenstvo pritom dbalo na primeranosť novozaložených práv a povinností v tom zmysle, aby jej znenie neodporovalo proporcionalite systému sankcií a dobrým mravom pri zavádzaní objektívnej zodpovednosti vlastníkov pri porušení ustanovení Smernice. Odôvodňuje to tým, že na jednej strane sankcia podnecuje vlastníkov k zodpovednosti za neporušenie a nepoškodenie zabezpečovacích prvkov na prietokomeroch SV a TÚV, na druhej strane tým, že nameranie skutočnej spotreby vody na prietokomeroch v byte predstavuje všeobecný záujem spoločenstva vlastníkov bytov. Zhromaždenie vlastníkov bytov dňa 31.1.2007 prijalo ďalšie uznesenie v znení: „Zhromaždenie schvaľuje Smernicu č. 1/06 s uvedenými zmenami a doplnkami“ podľa predloženého návrhu Smernice pre montáž, výmenu, odpočet a rozúčtovanie meračov SV, TÚV a ÚK, a uznesenie v znení: „Zhromaždenie nesúhlasí, aby zistený rozdiel v spotrebe SV za rok 2006 bol koeficientom rozpočítaný na všetkých vlastníkov a žiada správcovskú spoločnosť SPOLBYT, s.r.o., Poprad o uplatnenie bodu 10.1 a 10.3 Smernice. Retroaktivita tejto Smernice nebola daná, pretože v dobe zistenia porušenia zabezpečovacích prvkov na merači SV v byte žalobcu platila Smernica č. 1/99, ktorá obsahovala v č. IV. rovnaké sankcie za poškodenie plomby montážnika. Teda mal za to, že v prípade interných predpisov právnickej osoby súd nemá právomoc zasahovať do jej vnútorných záležitostí, pokiaľ by ich posudzovanie nebolo predmetom konania v zmysle § 14 ZOVB na základe návrhu prehlasovaného vlastníka. 9. Ďalej žalovaný poukázal na známe stanoviská NS ČR a SR, ktoré zhodne zastávajú názor, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom. Presadili sa názory, že uznesenie sa považuje za inú právnu skutočnosť a z týchto názorov vychádza i súčasná judikatúra. Uznesenie je záväzné pre všetkých účastníkov, ktorí ho prijali, ako aj pre ostatné orgány spoločenstva. Zároveň ustanovenia oboch zákonníkov o neplatnosti uznesení VZ (§ 131, § 181) nezakladajú absolútnu ani relatívnu neplatnosť právnych úkonov, a preto nie je možné sa ich neplatnosti dovolávať podľa § 38 a násl. Obč. zákonníka upravujúcich neplatnosť právnych úkonov. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že dôvodom výmeny vodomeru na SV zn. Roosvelt č. 01093092 v byte žalobcu bola zistená skutočnosť nižšej spotreby SV za rok 2006 (169 m3), ako rok predtým, kedy táto skutočnosť bola vyššia (184 m3), a táto skutočnosť vyvolala pochybnosti o správnosti merania spotreby vody. Zároveň žalobca podľa Smernice bol povinný raz štvrťročne kontrolovať stav vodomeru a jeho funkčnosť (bod 3.6), túto povinnosť si nesplnil a do zistenia skutočnosti mínusovej spotreby -15 m3 nenahlásil predsedovi žiadnu poruchu merača osadeného v jeho byte. 10. Podľa bodu 2.4 Smernice 1/06 bytové prietokomery a pomerové rozdeľovače sú majetkom jednotlivých vlastníkov bytov. Vlastník bytu má preto v zmysle § 123 Obč. zákonníka nielen starať sa o svoje vlastnícke právo (overiť si jeho meradlá - či sú funkčné), ale podľa Smernice raz za rok skontrolovať, či prietokomer osadený v byte meria spotrebu (bod 3.7). Rovnako je povinný (bod 4.5) zabezpečiť sprístupnenie bytu za účelom vykonania koncoročného odpočtu i inou osobou. Pokiaľ tak neurobil a vykonal tento odpočet sám, zodpovedá v plnom rozsahu za odovzdané údaje. 11. Zároveň žalovaný poukázal na ust. § 580 Obč. zákonníka ohľadom dôvodnosti započítania z jeho strany s pohľadávkou žalobcu. 12. Nakoniec dôvodil, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje nezrozumiteľné odôvodnenie, a to v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p.. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 31.5.2016 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny. 14. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v medziach, ktorým sa domáhal jeho preskúmania a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na plnenie a na príslušenstvo (napadnutá časť súdu prvej inštancie), v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku napadnutej časti okresným súdom. 15. Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP): 16. Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke, plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa ods. 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis (12aa). Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona. 17. Podľa § 7c ods. 9 citovaného zákona, zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie, okrem iného, schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia, ako aj rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán. 18. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný žalobcovi vyúčtoval pokutu odvolávajúc sa na Smernicu č. 1/99 zo dňa 26.4.1999 (č.l. 99). (VI. Sankcie a pokutu). Na odvolacom pojednávaní zástupca žalovaného do spisu založil Zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov bytov v bytovom dome ASTRA, konaného dňa 31.1.2007 (č.l. 236), z ktorej však nemožno dospieť k záveru, že na základe tejto zápisnice bolo schválené uznesenie Spoločenstva o uložení pokuty žalobcovi vo výške 5.000,- Sk. Do spisu založil ďalej iba Zápisnicu z rokovania volených zástupcov žalovaného, konaného dňa 30.5.2007, kde v bode II. sa uvádza, že vyplácanie preplatkov podľa vyúčtovania za rok 2006 sa uskutoční na najbližšom zhromaždení vlastníkov bytov, s tým, že žalobcovi nebude vyplatený preplatok vzhľadom na uplatnenie a vymáhanie postihu vo výške 5.000,- Sk v zmysle Smernice č. 1/06. V spise však úplne absentuje konkrétne uznesenie z rokovania volených zástupcov žalovaného o uložení pokuty žalobcovi v zmysle Smernice č. 1/06. Z tohto dôvodu, podľa názoru odvolacieho súdu, má žalobca plné právo na vyplatenie preplatku za spotrebu vody, a to bez toho, aby na strane žalovaného vzniklo právo na zápočte akejkoľvek pokuty vo vzťahu k žalobcovi. Táto skutočnosť vyplýva aj zo spomínaného ust. § 7c ods. 9 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v bode c/ predpokladá schvaľovanie formou uznesenia ročnej účtovnej závierky a vyúčtovania úhrad za plnenia, pričom prípadné pokuty neviaže na prípadné interné smernice, ktorou je aj Smernica č. 1/99 zo dňa 26.4.1999. 19. Nakoniec neušlo pozornosti odvolaciemu súdu, že pokuta vo výške 5.000,- Sk bola žalobcovi vyúčtovaná iba faktúrou č. 4 zo dňa 31.5.2007 (č.l. 31). Nebola vystavená žalovaným, ale spoločnosťou SPOLBYT, s.r.o., so sídlom Poprad, Tomášikova 2940/2. Teda všetky doklady, ktoré žalovaný počas oboch konaní predložil súdu, ešte nezakladajú povinnosť žalobcu na zaplatenie pokuty vo výške 5.000,- Sk, pretože nenahradzujú uznesenie zo zhromaždenia vlastníkov bytov v bytovom dome ASTRA. 20. Z uvedených dôvodov nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.). 23. Rozsudok podpísal za všetkých členov senátu iba jeho predseda, a to z dôvodu čerpania dovolenky ostatných členov senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).