Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23CoE/42/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709209599 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8709209599.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti povinnému B. J., bytom O. XXX/XX, A. Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, o vymoženie 1053,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. XXEr/XXX/ XXXX-XX zo dňa 24. augusta 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, nepriznal účastníkom náhradu trov (predošlého) odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že v tejto exekučnej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 3.6.2009, pričom rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Svojim skorším uznesením zo dňa 18.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoE/46/2010 zo dňa 4.8.2010 zastavil exekučné konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Dňa 15.8.2011 Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS podalo návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky a rozporu poplatku za úver a úrokov z omeškania s dobrými mravmi. Uznesením zo dňa 1.6.2012 nepripustil vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania, avšak toto uznesenie bolo zrušené odvolacím súdom, ktorý mu uložil zaoberať sa návrhom vedľajšieho účastníka. S odkazom na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavrel, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva a rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je neplatná, nevyvoláva právne účinky, a to z dôvodu, že núti povinného podrobiť sa v istých prípadoch nezvratne rozhodcovskému konaniu, možnosť voľby orgánu, ktorý rozhodne spor, je len iluzórna, doložka nebola individuálne dojednaná. Svoj názor súd podporil aj odkazom ma spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove zo dňa 27.9.2010. Navyše poukázal na neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky aj odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora (EÚ) z dôvodu tzv. geografickej neprijateľnosti miesta konania. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky predložený rozhodcovský súd nie je vykonateľný a súd na to musel prihliadnuť ex offo a zastaviť exekúciu. Náhradu trov predošlého odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo im žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne trovy nevyčíslili. Nepriznal im ani náhradu trov exekúcie, lebo súdny exekútor si trovy neuplatnil. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ďalej namietal odňatie možnosti oprávnenému konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal porušenie zásady kontradiktórnosti konania, nesprávnu interpretáciu smernice Rady 93/13/ EHS. Ak už súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nemôže posudzovať neplatnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na možnosti, ktoré podľa neho možno ako jediné využiť pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku, pričom vychádzal z ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), v zmysle ktorých sa má s rozhodcovským rozsudkom nakladať ako s rozsudkom všeobecného súdu, preto ho nemôže súd opätovne v exekučnom konaní skúmať, tým menej meniť alebo rušiť. Konaním exekučného súdu došlo k jeho diskriminácii, v exekučnom konaní mal oprávnený výrazne nevýhodné postavenie, došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania, práva na súdnu ochranu. Oprávnený opätovne zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať, či je rozhodcovská doložka v súlade s dobrými mravmi, odkazuje pri tom na ustanovenie § 45 ZoRK, pričom dodáva, že bez ohľadu na to považuje rozhodcovskú doložku za platnú, nejde o neprijateľnú podmienku, rozhodcovská doložka je platná, nevyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, má reálnu možnosť voľby. Vo veci podľa oprávneného nešlo o zmluvu o spotrebnom úvere, úroky z omeškania boli nesprávne exekučným súdom posúdené ako neprimerané, rovnako poplatok za poskytnutie úveru. Súčasťou odvolania bol aj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl.1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Povinný sa na výzvu súdu prvého stupňa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) v rozsahu podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. K tvrdenému porušeniu zásady kontradiktórnosti konania súdom prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že dostatočným spôsobom bolo dodržaniu tejto zásady urobené zadosť vyjadrením oprávneného k rozhodnutiu v odvolaní. K námietke, že vo veci nešlo o zmluvu o spotrebnom úvere odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 03.06.2008 podľa Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, keďže takou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy) a definícia dodávateľa a spotrebiteľa v § 52 ods. 3, 4 OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy, dopadá na oprávneného ako podnikateľa a na povinného ako fyzickú osobu pri uzavretí predmetnej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu, ktorý mal za následok zastavenie exekúcie po prehodnotení zákonnosti predloženého exekučného titulu. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011. Prvostupňový súd exekúciu správne zastavil, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo a rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky (porov. 6Cdo 1/2012). Na podmienky exekúcie je treba prihliadať v každom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“). Uvedené závery sa vzťahujú aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (6Cdo 1/2012). Predmetná rozhodcovská doložka upravená v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom. Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Pre rozhodnutie v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd preto nemal oprávnenie vo veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy, bez možnosti individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Na túto skutočnosť je exekučný súd povinný prihliadať v každom štádiu konania. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu ich buď prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné). Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon). Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ). Argumenty oprávneného, ktorými vytrvale dokazuje prekročenie právomoci exekučného súdu skúmaním rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, či samotnej úverovej zmluvy, nie sú správne, pretože exekučný súd týmto postupom skúma právomoc konkrétneho orgánu vydať predložený exekučný titul. Skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v rámci exekúcie, je fundamentálnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný súd vždy vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia akéhokoľvek subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym zákonom predvídaným subjektom, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Exekučný poriadok v § 41 presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov môžu byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň postavené subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty zriadené a tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe zákona zákonom predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú a zo zákona zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci) rozhodcovského súdu v konkrétnej veci sa (opäť na základe zákona) vyžaduje ďalšia právna skutočnosť, a tou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci (a jej neprítomnosti) iných subjektov vydať exekučný titul je možnosť exekučného súdu z hore uvedených dôvodov prirodzene výrazne (a pre zrýchlenie konania) obmedzená, ale jednoduchšia (zrejme by nebol problém odhaliť nedostatok právomoci Okresného súdu v Hanušovciach nad Topľou vydať rozsudok, ktorý by mal byť exekučným titulom), zisťovanie právomoci rozhodcovského súdu pokrýva zásadne a logicky širšie spektrum právne významných okolností. Medzi ne patrí úplne prirodzene zistenie zákonom vyžadovanej právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie právomoci rozhodcovského súdu, ktorou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohto dôvodu argumenty oprávneného o nemožnosti skúmať napr. zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné obchodné (alebo inak pomenované) podmienky, do ktorých je úplne neprehľadne zakomponovaná napr. aj rozhodcovská doložka, je nesprávny. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Ak už exekúcia bola nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastavená. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade právneho predpisu s ústavou poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.80/2005 - IV.ÚS127/05, v ktorom ústavný súd aj s poukazom na judikatúru všeobecného súdnictva (R 53/1999) poznamenal, že prerušiť konanie podľa druhej vety ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP možno len vtedy, ak konajúci súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. K tomuto záveru musí dospieť súd, a nie účastník konania. Odvolací súd nedospel k záveru o rozpore ust. § 44 ods. 2 druhej vety s Ústavou Slovenskej republiky, preto návrh oprávneného zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., a nepriznal ich náhradu žiadnemu účastníkovi, pretože oprávnený nebol konaní úspešný a ďalší účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.