Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13CoE/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205344 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8710205344.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG&PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti povinným: 1/ U. F., A.. X.X.XXXX, W. Q. XXX, 2/ P. F., A.. XX.X.XXXX, W. Q. XXX, o vymoženie 152,29 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14Er/210/2010-32 zo dňa 9.12.2015, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2) V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 152,29 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Poprad, č. k. H. zo dňa 10.1.1991. Dňa 27.5.2010 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinní v 1. a 2. rade predložili súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedli, že sa dovolávajú uplynutia premlčacej doby. S poukazom na zákonné ustanovenia § 57 Exekučného poriadku, § 100 a § 558 Občianskeho zákonníka mal za to, že návrh povinných na zastavenie exekúcie je z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania dôvodný. Konštatoval, že v danom prípade je vymáhaná pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn. Ro/841/1990 zo dňa 10.1.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 9.4.1991 a ktorým boli povinní v 1. až 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného (X. Š. X.Ľ.) sumu 231,69 eur s 12 % úrokmi ročne od 17.10.1990 do zaplatenia a trovy konania v sume 10,95 eur, aj keď oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len vymoženia istiny 152,29 eur, úroku vo výške 12 % ročne zo sumy 125,29 eur od 28.11.2008 do zaplatenia a kapitalizovaného úroku k 27.11.2008 vo výške 483,85 eur. Exekučný titul. nadobudol vykonateľnosť dňa 9.4.1991, pričom návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 26.4.2010 a teda po uplynutí 10-ročnej doby na uplatnenie práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu. Preto súd návrhu povinných v 1. a v 2. rade na zastavenie exekúcie, pokiaľ ide o vymoženie istiny vyhovel, pretože mal za preukázané, že exekúciu v časti istiny nemožno voči povinným realizovať v dôsledku vznesenej námietky. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania v časti príslušenstva pohľadávky, mal súd za to, že toto premlčanie je treba posudzovať nezávisle od premlčania istiny. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa 29.6.2010, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením peňažného záväzku, a týmto dňom začína u práva na úroky z omeškania plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 31Cdo/2160/2012 zo dňa 15.5.2013. Prvoinštančný súd mal za to, že v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula lehota na vymoženie judikovaných úrokov po troch rokoch od premlčania judikovanej istiny dňom 9.4.2001, a teda premlčacia lehota na vymoženie úrokov uplynula pred doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 26.4.2010. Preto súd vyhovel aj návrhu povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie v časti príslušenstva, pretože mal za to, že exekúciu ani v tejto časti nemožno voči povinným realizovať v dôsledku vznesenej námietky premlčania. 3) Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel len čiastočne, alternatívne, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdí, že predmetná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad H. zo dňa 10.1.1991, právoplatný a vykonateľný dňa 9.4.1991. Nárok oprávneného z exekučného titulu zanikol uplynutím 10-ročnej premlčacej doby čiastočne dňa 9.4.2001. Pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 9.4.1991, tieto sa premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe a právo oprávneného na vymoženie 12 % p.a. zo sumy 152,29 eur od 9.4.1991 do 25.4.2007 je premlčané; keďže zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.4.2010, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a spočívaniu premlčacej doby. Na základe uvedeného nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 12 % ročne zo sumy 152,29 eur od 26.4.2007 do zaplatenia v uvedenom rozsahu premlčaný nie je. Touto otázkou sa podrobne zaoberal aj vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, avšak prvoinštančný súd sa s obsahom tohto jeho vyjadrenia dostatočným spôsobom nevysporiadal. Na podporu svojich tvrdení poukázal viaceré na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. 8Sžo/191/2010, 2 M Cdo/7/2009; 7Cdo/201/2014, ako aj na rozhodnutie ESĽP vo veci Beian proti Rumunsku a nález Ústavného súdu SR v konaní III. ÚS/300/2006 zo dňa 4.1.2007. 4) Povinní sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili. 5) Oprávnený podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 3.2.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 6) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú. Preto odvolací súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 3.2.2015. 7) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 8) Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 9) Podstata odvolacích námietok oprávneného spočíva v tvrdení, že časť uplatneného nároku - nárok na zaplatenie úrokov tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. od 26.4.2007 do zaplatenia) nie je premlčaný. 10) Podľa § 100 ods. l Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 11) Podľa § 110 ods. l Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 12) Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. 13) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, čo má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. 14) Ak by súd prijal argumentáciu oprávneného, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania istiny a dobu uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa domnieva, že takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov nie je právne udržateľná. Znamenalo by to nepostihnuteľnosť istej časti úrokov inštitútom premlčania a toto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z citovaných zákonných ustanovení vyvodiť. Právo oprávneného domáhať sa tejto kategórie úrokov je obmedzené trojročnou premlčacou dobou, pričom posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky mali svoj právny pôvod v premlčanej istine (z premlčaného nemôže vznikať nepremlčané), pretože úroky, ich výška, vyplývajú a závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná suma úrokov. 15) Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania vo vzťahu k hlavnému záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania) za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku.). Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie vedľajšieho záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva, a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo). 16) Z uvedeného nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku premlčania aj vo vzťahu k uplatneným úrokom. 17) Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). 18) O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý si vyhradil rozhodnutie o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 19) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).