Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710210136 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8710210136.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: MEDUX, s.r.o., Levočská 3521/29, Poprad, IČO: 36 815 829, zastúpený Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Murgašova 6/87, Poprad, IČO: 47 234 237, proti žalovanému: CŠO - stav, s.r.o., so sídlom Partizánska 4213/89, Poprad, IČO: 36 450 235, zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudzík & partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, o zaplatenie 993,44 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/22/2011-161 zo dňa 16.12.2014, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 993,44 eur s 5 % p.a. úrokom z omeškania od 22.9. 2008 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch tohto rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 993,44 eur spolu s 5 % p.a. úrokom z omeškania od 22.9.2008 do zaplatenie a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy č. X/XXXX mu žalovaný neuhradil nájomné a za činnosť spojenú s nájmom, pričom toto bolo vyfakturované faktúrou č. XXXX/XXX splatnou dňa 21.9.2008. Dňa 29.11.2010 súd vydal platobný rozkaz v zmysle uplatneného nároku žalobcu, proti ktorému žalovaný podal odpor v ktorom uviedol, že záväzok zanikol započítaním z dôvodu vzájomných pohľadávok v zmysle faktúry č. XXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXX s tým, že započítací prejav bol urobený dňa 23.9.2008. Ďalej v dôvodoch rozsudku súd konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 9.3.2008 nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom fasádneho lešenia. Žalobca zabezpečil montáž a demontáž lešenia podľa čl. 5 bod 1 zmluvy a tiež odvoz a dovoz lešenia. Žalovaný neuhradil faktúru XXXX/XXX v dohodnutej lehote 21.9.2008 vo výške 993,64 eur. Žalovaný urobil jednostranný započítací prejav v zmysle faktúry č. XXXXXXXX vo výške 1.365,15 eur za nadspotrebu materiálu a faktúry č. XXXXXXXX vo výške 592,50 eur za čistenie zábradlí a logii, s ktorým ale žalobca nesúhlasil. Úroky z omeškania boli zmluvne dohodnuté. Ďalej súd vec právne hodnotil podľa § 261 ods. 1, ust. § 2 Obchodného zákonníka, ust. § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. III. bod 2.3 nájomnej zmluvy výška nájomného bola stanovená dohodou zmluvných strán, a to 1,90 Sk/m2/deň. Montáž a demontáž lešenia vo výške 70,- Sk/m2. Ďalej bolo dohodnuté, že nájomca uhradí nájomné na účet prenajímateľa na základe mesačnej fakturácie do 30 dní od vystavenia faktúry. Podľa čl. V. bod 1.2.3. nájomnej zmluvy prenajímateľ bol povinný odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a zaviazal sa zabezpečiť montáž a demontáž lešenia. Nájomca sa zaviazal zabezpečiť na svoje vlastné náklady odvoz a dovoz lešenia na miesto určenia z centrálneho skladu v Poprade. Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné a cenu montáže lešenia podľa dohodnutých platobných podmienok. V súvislosti so započítacou námietkou súd prvého stupňa vec právne hodnotil v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Súd na základe dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť k zániku záväzku započítaním, nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia vzájomnej pohľadávky a ani to, že by žalobca mal zaplatiť za tovar v zmysle faktúry č. XXXXXXXX sumu 1.365,15 eur alebo že by mal nahradiť škodu spôsobenú porušením povinností, prípadne aby bolo dohodnuté, že žalovanému zaplatí za čistenie zábradlí, balkónov a logií sumu vo výške 592,51 eur. Žalovaný nenamietal uplatnený nárok žalobcu v zmysle nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa 9.3.2008 ani výšku nároku vyúčtovaného v zmysle faktúry č. XXXX/XXX, splatnosť tejto faktúry a preto súd ho zaviazal na zaplatenie istiny tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Súčasne v zmysle § 768f Obchodného zákonníka, § 365, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a čl. III. bod 5 nájomnej zmluvy, kde bolo dohodnuté, že v prípade omeškania nájomcu s úhradou faktúry je tento povinný zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS platnej k 1. dňu omeškania z dlžnej sumy zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 993,44 eur od 22.9.2008. Výška úroku je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a písomnej zmluvy. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhoval, aby odvolací súd tento zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa žalovaného odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí dostatočne vysvetliť skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a tiež jeho právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia. Porušením tohto práva účastníka a povinnosti súdu sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. Súd prvého stupňa sa týmito zásadami pri písomnom vyhotovovaní rozsudku neriadil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom nezdôvodnil. V tomto smere žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 154/2005. Súd prvého stupňa vyhovel žalobe s odôvodnením, že nemohlo v danom prípade dôjsť k zániku záväzku započítaním, nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia pohľadávky žalovaného v dôsledku neuhradenia faktúr č. XXXXXXXX za tovar (nadspotreba materiálu), ani pohľadávky v dôsledku škody spôsobenej zamestnancami žalobcu (stvrdnuté lepidlo, neočistené zábradlie a balkóny). S takýmto odôvodnením, ktoré je nepresvedčivé a nepreskúmateľné však žalovaný nesúhlasil. Žalovaný nikdy neuznal nárok žalobcu. To, že žalovaný čiastočne zaplatil cenu za dielo, resp. že nenamietal uplatnený nárok a jeho podstatu, v žiadnom prípade neznamená, že aj uznal svoj záväzok, nakoľko z jeho následného konania, keď žalobcovi zasielal faktúry a započítacie prejavy, nemožno v žiadnom prípade usudzovať, že by bol uznal aj zvyšok nároku žalobcu. V konaní bolo jednoznačne listinnými dôkazmi, a to fotografiami a zápismi zo stavebného denníka zo dňa 11.4.2008, 4.6.2008 a 24.6.2008, ako aj svedeckými výpoveďami, najmä stavbyvedúceho L., pani X.C., pána U., preukázané, že medzi účastníkmi konania existovali vzájomné započítateľné pohľadávky. Žalobca poprel pohľadávku žalovaného titulom škody spôsobenej jeho zamestnancami, a to škody vzniknutej v dôsledku nadspotreby materiálu, ako aj škody spôsobenej znečistením zábradlia a balkónov. Napriek viacnásobným výzvam konateľovi žalobcu, aby jeho zamestnanci nepožívali počas pracovnej doby alkohol, k práci pristupovali zodpovedne a neplytvali materiálu, k odstráneniu týchto problémov nedošlo, a to ani po osobnej návšteve osoby poverenej vedením firmy žalobcu (pani X.) na pracovisku počas dovolenky štatutárneho orgánu žalobcu. Podľa žalovaného je v hrubom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pokiaľ žalobca nezodpovedným konaním spôsobil škodu, za ktorú v plnom rozsahu zodpovedá, aby na druhej strane požadoval od žalovaného zaplatenie svojej pohľadávky bez toho, aby uznal, že existujú aj pohľadávky žalovaného voči nemu z titulu náhrady škody. V konaní bolo preukázané, že žalobca, resp. jeho zamestnanci, za ktorých činnosť zodpovedá, spôsobili žalovanému škodu spočívajúcu v nadspotrebe materiálu a tiež v znečistení balkónov a zábradlia, ktoré musel žalovaný na svoje náklady odstrániť, čím mu vzniklo právo na náhradu tejto škody. Súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo neuznal ako spôsobilé na započítanie pohľadávky z titulu faktúry č. XXXXXXXX na sumu 1.365,15 eur a č. XXXXXXXX na sumu 592,50 eur a v tomto smere považoval rozhodnutie za arbitrárne, založené na svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon, keď v odôvodnení len bez ďalšieho uviedol, že nemal preukázané, aby žalobca mal tieto faktúry zaplatiť. Žalovaný preukázal, že mu nároky na zaplatenie uvedených faktúr vznikli a bol teda oprávnený ich započítať voči pohľadávke žalobcu. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím dôvodom žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní nekonkretizuje, čo v odôvodnení konkrétne chýba, teda v čom vidí nedostatky odôvodnenia a ponechal v tomto smere odvolací súd, aby tieto dôvody hľadal. Žalobca mal za to, že súd v odôvodnení rozhodnutia nie je povinný sa vysporiadať s každým argumentom účastníka konania, ale má povinnosť vyporiadať sa s právne relevantnými skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou, ktorá spadá pod ustanovenie právnej normy, ktorá sa vzťahuje na daný skutkový stav. V tomto prípade sa tak stalo. Pokiaľ žalovaný namieta, že čiastočným plnením dlžných faktúr tieto neuznal, pretože k ich zvyšku plnenia mal námietky, poukázal na tú skutočnosť, že v čase, keď čiastočne plnil, žiadne výhrady k zvyšku plnenia nevzniesol, urobil tak až po asi 6 mesiacoch od čiastočného plnenia. Mal za to, že výhrady k zvyšku plnenia musia byť vznesené v čase čiastočného plnenia a nie neskôr. Čiastočným plnením záväzku bez výhrad došlo k uznaniu celého záväzku. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že existencia započítaných pohľadávok je preukázaná výpoveďami svedkov L., U. a X., tak tieto výpovede nepreukazovali právny základ pohľadávok tvrdených žalovaným a ani výšku týchto pohľadávok. Tvrdenia o požívaní alkoholu pracovníkmi žalobcu a o nehospodárnom vykladaní s materiálom neboli konkretizované a ani preukázané. Ide len o všeobecné tvrdenie bez konkrétnych skutkových okolností, ktoré boli nakoniec vyvrátené svedkom T. Č., ako aj svedkyňou X.. Materiál bol voľne dostupný a jeho výdaj nebol objektívne evidovaný, napr. proti podpisu, preto jeho kvantifikácia je nepreukázaná. Taktiež pri škode v podobe špinavých zábradlí nebola nijako preukázaná táto škoda a ani to, že by ju spôsobil žalobca a ani jej výška. Z toho dôvodu súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil aj správny právny záver pokiaľ ide o nárok žalobcu, ktorý vyplýval z nájomnej zmluvy. Tento nárok súd správne posúdil v zmysle ust. § 261 ods. 1 a ust. § 2 Obchodného zákonníka a ďalej ust. § 663 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nakoniec tento nárok žalobcu nepopieral, tvrdil len, že došlo k zániku záväzku započítaním jeho pohľadávky, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvou o dielo uzavretou medzi ním a žalobcom dňa 11.1.2008, na základe ktorej mal žalobca uskutočniť realizáciu zatepľovacieho systému na objekte Viacúčelový dom Poprad. Žalovaný tieto svoje pohľadávky vyfakturoval faktúry č. XXXXXXXX s dátumom vystavenia 16. 7. 2008 na sumu 1.365,15 eur, ktorou bol vyfakturovaný materiál, a to B DuoContact v množstve 3x po 25 kg, a to dňa 5. 6. 2008, 13. 6. 2008 a 17. 6. 2008 s tým, že obsahom faktúry bol aj odkaz na dodacie listy TV29447/2, TV29649/02 a TV29723/02. Podľa výdajok s uvedenými číslami však vyplýva, že výdajky vystavil žalovaný a tovar prevzal pracovník X.. Faktúrou č. XXXXXXXX žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu 17.850,- Sk (592,51 eur), a to za čistenie zábradlí, balkónov a logií po realizácii zateplenia na stavbe Viacúčelový dom Poprad. Faktúra bola vystavená 5.9.2008. Podľa listu zo dňa 23.9.2008 adresovaného žalobcovi žalovaný oznámil, že si ku dňu 23.9.2008 započítava vyššie uvedené pohľadávky voči faktúre č. XXXX/XXX. Je treba v tejto súvislosti prisvedčiť dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby uvedený materiál B DuoContact v uvedenom množstve bol žalobca prevzal alebo že by bolo preukázané, že žalobca zodpovedá za čistenie zábradlí, balkónov a logií po realizácii zateplenia na stavbe Viacúčelový dom Poprad a naviac, že by v takomto rozsahu, ako je to vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXX boli takéto práce vykonané zo strany žalovaného. V konaní bolo jednoznačne preukázané, pokiaľ ide o uvedený materiál, že tento prevzal vodič p. X. a odovzdal ho stavbyvedúcemu p. L., avšak už niet žiadneho dokladu a dôkazu o tom, či tento materiál a v akom množstve prevzal žalobca. Svedok L. L. potvrdil, že pracoval u žalovaného ako stavbyvedúci, že jeho povinnosťou bolo prideľovať prácu, kontrolovať prácu, viesť stavebný denník, objednávať materiál a preberať materiál, pričom na dodacích listoch bolo uvedené aj jeho meno s tým, že žalobca si bral materiál podľa potreby. Teda aj z tejto výpovede je možné urobiť záver, že materiál, ktorý žalovaný vyúčtoval žalobcovi, neprevzal žalobca a z takého dôkazu vôbec nemožno usúdiť či a v akom množstvo došlo zo strany žalobcu k nadspotrebe tohto materiálu. Upozornenie o nadspotrebe materiálu zo dňa 4.6.2008 (viď denný záznam stavby č.l. 36 spisu) nie je takým dôkazom, z ktorého by bolo možné usúdiť, či a v akej výške k nadspotrebe došlo. Podobný záver možno urobiť aj zo zápisu zo dňa 11.4.2008 a 24.6.2008 (viď č.l. 78 a 80 spisu). V konaní teda nebol predložený dôkaz o tom, že uvedený materiál žalobca prevzal a že za jeho použitie a prípadnú nadspotrebu zodpovedá. Žalovaný neodovzdal žalobcovi uvedený stavebný materiál proti potvrdeniu jeho prevzatia a teda žalovaný nepreukázal, že tento materiál žalobcovi odovzdal, preto súd nemohol dospieť k záveru, že vznikla zavinením žalobcu nadspotreba uvedeného materiálu. Fotodokumentácia predložená žalovaným síce preukazuje, akým spôsobom sa s materiálom nakladalo, tento dôkaz však nepostačuje na to, aby súd mohol urobiť záver o tom, že práve žalobca tento materiál prevzal a s ním nehospodárne nakladal a tiež v akom rozsahu. Podobne, pokiaľ žalovaný vyfakturoval žalobcovi čistenie zábradlí, balkónov a logií po realizácii zateplenia na stavbe Viacúčelový dom Poprad, žiadnym dôkazom nebolo preukázané, aby takéto čistenie mal vykonať žalobca a že porušil zmluvnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému a taktiež nebol preukázaný rozsah týchto prác. Ak súd prvého stupňa uvedené pohľadávky na základe započítacieho prejavu uskutočneného žalovaným neuznal, potom postupoval v súlade s vykonaným dokazovaním. Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Poučenie: Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.