Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710211201 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8710211201.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobkyne: W. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX I. I., proti žalovanej: O. Y., nar. XX.X.XXXX, I. Z. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 9.914,68 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/174/2011-72 zo dňa 26.8.2013, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovanej plniť žalobkyni, s tým, že túto povinnosť má splniť do 3 dní po zverejnení právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3NcKR/4/2011 o zrušení skúšobného obdobia povoleného uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 3NcKR/4/2011-39 zo dňa 9.12.2013 na dlžníka O. Y., nar. XX.X.XXXX.
O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zostávajúcej časti.
Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 9.914,68 eur s 5 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 790,02 eur od 31.12.2008 do zaplatenia, s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2.765,05 od 18.1.2009 do zaplatenia, s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 1.619,53 eur od 28.1.2009 do zaplatenia, s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 138,25 eur od 28.1.2009 do zaplatenia, s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 1.580,03 eur od 28.1.2009 do zaplatenia, s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2.765,05 eur od 5.2.2009 do zaplatenia, s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 256,75 eur od 5.2.2009 do zaplatenia a nahradiť iné trovy konania vo výške 594,50 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou zo dňa 14.10.2010 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 9.914,68 eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 790,02 eur od 31.12.2008 do zaplatenia, s 10,5 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2.765,05 od 18.1.2009 do zaplatenia, s 10 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 1.619,53 eur od 28.1.2009 do zaplatenia, s 10 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 138,25 eur od 28.1.2009 do zaplatenia, s 10 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 1.580,03 eur od 28.1.2009 do zaplatenia, s 10 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2.765,05 eur od 5.2.2009 do zaplatenia, s 10 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 256,75 eur od 5.2.2009 a náhradu trov konania dôvodiac, že žalovaná nahradila faktúru č. XXXXXXX vo výške 790,02 eur v lehote splatnosti 30.12.2008, faktúru č. XXXXXXX vo výške 2.765,05 eur v lehote splatnosti 17.1.2009, faktúru č. XXXXXXX vo výške 1.619,53 eur v lehote splatnosti 27.1.2009, faktúru č.
XXXXXXX vo výške 138,25 eur v lehote splatnosti 17.1.2009, faktúru č. XXXXXXX vo výške 1.580,03 eur v lehote splatnosti 27.1.2009, faktúru č. XXXXXXX vo výške 2.765,05 eur v lehote splatnosti 4.2.2009, faktúru č. XXXXXXX vo výške 256,75 eur v lehote splatnosti 4.2.2009. Okresný súd Poprad vydal dňa 13.1.2011 platobný rozkaz č. k. 18Rob/456/2009-29 v zmysle uplatneného nároku žalobkyne, voči ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že z dôvodu platobnej neschopnosti nebolo možné uhradiť uvedené faktúry a faktúra č. XXXXXXX jej nebola nikdy doručená. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 1K/15/2011 zo dňa 8.6.2011 bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz a konanie na Okresnom súde Poprad bolo prerušené. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 1K/15/2011 zo dňa 29.6.2012 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok žalovanej. Pred pojednávaním si žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania 8 % p.a. z istín okrem istiny 790,02 eur a v prevyšujúcej časti zobrala žalobu späť. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou bolo uzatvorených 7 zasielateľských zmlúv, pričom žalovaná neuhradila odplatu v dohodnutej lehote splatnosti v zmysle faktúry č. XXXXXXX vo výške 790,02 eur v lehote splatnosti 30.12.2008, faktúry č. XXXXXXX vo výške 2.765,05 eur v lehote splatnosti 17.1.2009, faktúry č. XXXXXXX vo výške 1.619,23 eur v lehote splatnosti 27.1.2009, faktúry č. XXXXXXX vo výške 138,25 eur v lehote splatnosti 17.1.2009, faktúry č. XXXXXXX vo výške 1.580,03 eur v lehote splatnosti 27.1.2009, faktúry č. XXXXXXX vo výške 2.765,05 eur v lehote splatnosti 4.2.2009, faktúry č. XXXXXXX vo výške 256,75 eur v lehote splatnosti 4.2.2009. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 1K/15/2011 zo dňa 8.6.2011 bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz a konanie na Okresnom súde Poprad bolo prerušené. Uznesením Okresného súdu prešov č. k. 1K/15/2011 zo dňa 29.6.2012 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok žalovanej. Žalovaná nenamietala uplatnený nárok, len nesúhlasila s faktúrou č. XXXXXXX W. podala na Okresný súd Prešov návrh na oddlženie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Pre prípad omeškania nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania. Súd dospel k záveru, že žalovaná nezaplatila dohodnutú odplatu, nenamietala žalobný nárok, okrem spochybnenia doručenia faktúry č. XXXXXXX, a teda neuniesla dôkazné bremeno, a preto ju súd zaviazal na zaplatenie istiny. V prevyšujúcej časti ohľadne uplatnenej výšky úroku z omeškania, okrem úroku z omeškania z istiny 790,02 eur súd konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1,3 O.s.p.. Nakoľko žalovaná nezaplatila dohodnutú odplatu v dohodnutej lehote splatnosti ako je uvedená na faktúrach č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, vzniklo žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 790,02 eur a u ostatných istín vo výške 8 % p.a., ktorých výška je v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnení, poukazujúc na skutočnosť, že žalovaná ani nenamietala uplatnenú výšku úrokov z omeškania. O trovách konania pri zastavení súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a v ostatnej časti podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to tak, že priznal žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 594,50 eur.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Ako dôvod uviedla, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Prešov viedol voči žalovanej konkurzné konanie pod sp. zn. 1K/15/2011, ktoré bolo následne právoplatne zrušené po splnení konečného rozvrhu výťažku. Žalovaná oznámila Okresnému súdu Poprad, že ju Okresný súd Prešov vyzval na poskytnutie údajov, informácií a písomných dôkazov, aby mohol konkurzný súd po posúdení veci rozhodnúť o návrhu na povolenie oddlženia, ktoré je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3NcKR/4/2011. Žalovaná je toho názoru, že Okresný súd Poprad mal v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/174/2011 vyčkať na rozhodnutie Okresného súdu Prešov o návrhu na povolenie oddlženia. Tento názor odôvodnila žalovaná tým, že Okresný súd Poprad mal vedomosť o tom, že bolo voči nej vedené konkurzné konanie, ktoré bolo právoplatne zrušené po splnení konečného rozvrhu výťažku a zároveň mal vedomosť, že žalovaná podala v zákonnej lehote konkurznému súdu návrh na povolenie oddlženia, pričom do času podania tohto odvolania ešte nebolo o návrhu na povolenie oddlženia rozhodnuté. S poukazom na ustanovenia § 167, § 168, § 169 a § 171 zákona č. 7/2005 Z. z. a vzhľadom na uvedené skutočnosti zastáva žalovaná jednoznačný názor, že Okresný súd Poprad pri svojom rozhodovaní o žalobnom návrhu neprihliadol na všetky dôležité právne skutočnosti, okolnosti a súvislosti. Z uvedených dôvodov navrhla, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po preskúmaní veci rozhodol tak, že zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodovanie.
Dňa 20.12.2013 žalovaná doručila Okresnému súdu Poprad doplnenie k odvolaniu. V tomto podaní uviedla, že Okresný súd Prešov, ako konkurzný súd, rozhodol o jej návrhu na povolenie oddlženia uznesením sp. zn. 3NcKR/4/2011-39 zo dňa 9.12.2013 tak, že povolil oddlženie dlžníka O. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, Z.. Predmetné uznesenie Okresného súdu Prešov bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 241/2013 zo dňa 13. decembra 2013, č. oznámenia: K022718. Vzhľadom na túto skutočnosť zastáva žalovaná názor, že pre ďalšie rozhodovanie je potrebné, aby konajúci súd prihliadol na to, že v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. jej bolo povolené oddlženie vrátane skúšobného obdobia. Zároveň uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na tom, čo uviedla v odvolaní podanom dňa 6.11.2013 proti napadnutému rozsudku Okresného súdu Poprad.
Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovanej vyjadrila. V úvode svojho vyjadrenia uviedla, že v priebehu rokov 2009 a 2010 nebolo možné sa so žalovanou O. Y. dohodnúť na mimosúdnom vyrovnaní pohľadávky vo výške 9.914,68 eur, ktorá vyplynula z nezaplatených faktúr za vykonané prepravy tovaru, preto podaním žaloby zo dňa 14.10.2010 žiadala Okresný súd Poprad, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie 9.914,68 eur, pričom tento súd vydal dňa 13.1.2011 platobný rozkaz pod č. k. 18Rob/456/2010-29, v ktorom žalovanej uložil zaplatiť sumu 9.914,68 eur. Žalovaná podala proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, v ktorom podľa názoru žalobkyne vedome oklamala súd, nakoľko vo svojom odpore uviedla, že faktúru č. XXXXXXX na sumu 2.765,05 eur nemala vo svojej účtovnej evidencii, avšak túto faktúru spolu s ostatnými faktúrami, ktoré boli predmetom žaloby uznala a potvrdila ich doručenie na strane 3 uznesenia Č.:F.-XXX/OEK-I.-XXXX zo dňa 24.9.2009. Z potvrdenia o doručení prihlášky veriteľa vyplýva, že žalovaná obdŕžala čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXXX, a to vo výške 1.222,47 eur, faktúry č. XXXXXXX vo výške 790,02 eur a faktúry č. XXXXXXX vo výške 138,25 eur, z čoho vyplýva, že žalovanej bola zaplatená suma 2.150,74 eur zo žalovanej sumy 9.914,68 eur. Na základe týchto skutočností žalobkyňa naďalej trvala na zaplatení istiny, ktorá bola špecifikovaná v platobnom rozkaze. Žalobkyňa po opakovanej výzve súdu trvala na tom, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie predmetnej sumy. Okresný súd Poprad rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 9.914,68 eur s prísl., voči ktorému sa následne odvolala žalovaná. S názorom žalovanej v odvolaní proti rozsudku, že Okresný súd Poprad mal vyčkať na rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci jej návrhu na povolenie oddlženia, sa v žiadnom prípade nestotožnila. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná sa prieťahmi v konaní snažila zmariť uspokojenie jej pohľadávky, ktorej výšku ani sama nenamietala. Podľa informácie poskytnutej W. C. S..X..F.., prostredníctvom ktorej je žalovaná zamestnaná v X. ako opatrovateľka, platové podmienky žalovanej predstavujú 65,- eur na deň v trojtýždňových turnusoch, pričom náklady na cestovné, ubytovanie a stravu hradí v plnej výške rodina opatrovaného, teda nákladom sú len jej odvody na sociálne poistenie v X.Ú.. Podľa žalobkyne je teda evidentné, že žalovaná disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, a zároveň jej bola za predmetné faktúry zaplatená suma 2.150,74 eur. Žalobkyňa uviedla, že dňa 14.4.2010 bola nútená odísť do predčasného dôchodku s výškou 339,20 eur mesačne, pričom naďalej musí pracovať na dohody, pretože splnenie zmluvných povinností voči dopravcom je pre ňu vecou morálky a cti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti naďalej zotrváva na tom, aby žalovaná bola zaviazaná k zaplateniu záväzku vo výške 9.914,68 eur v súlade s rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 26.8.2013.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) zaslal žalovanej vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu. Žalovaná následne doručila Krajskému súdu v Prešove vyjadrenie, v ktorom uviedla, že voči rozsudku Okresného súdu Poprad podala riadne a včas odvolanie a skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa považuje za zavádzajúce a nesúvisiace s vecou. Zároveň dodala, že všetky dôvody súvisiace s vecou opísala vo svojom odvolaní a nemá k veci čo dodať.
Odvolací súd potom nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.11.2015, pričom toto pojednávanie bolo odročené po oboznámení sa súdu s ospravedlnením, ktorým právny zástupca žalovanej ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalovanej. Odvolací súd na pojednávaní položil žalobkyni otázku, či si prihlásila predmetnú pohľadávku v konkurznom konaní, na čo žalobkyňa uviedla, že si túto pohľadávku neprihlásila z dôvodu, že nemala vedomosť o tom, že na majetok žalovanej je vedené konkurzné konanie. Odvolací súd odročil pojednávanie na deň 17.12.2015.
Právny zástupca žalovanej predložil odvolaciemu súdu dňa 9.12.2015 vyjadrenie v ktorom uviedol, že pohľadávka neprihlásením v zákonom stanovenej lehote v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií platného do 31.12.2011 zanikla, a teda sa stala nevymožiteľnou, preto si ju žalobkyňa nemôže uplatňovať v danom konaní na súde. Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej si mala žalobkyňa v zmysle § 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií platného do 31.12.2011, prihlásiť do konkurzného konania na majetok žalovanej svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, pretože všetky jej pohľadávky vznikli
pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej. Skutočnosť, že si žalobkyňa uvedenú pohľadávku neprihlásila, preukazuje jej vyhlásenie, ktoré učinila v konaní a zároveň aj prípis správkyne konkurznej podstaty žalovanej, ktorá uviedla, že si žalobkyňa neprihlásila svoju pohľadávku do konkurzného konania. Žalovaná je toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil a porušil zákon, pretože v zmysle § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií platného do 31.12.2011, všetky súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, sa prerušujú a možno v nich pokračovať len so súhlasom správcu. Žalobný návrh bol doručený súdu dňa 11.10.2010 a uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu na žalovanú nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2011, z tohto dôvodu mal súd vyzvať správkyňu, či žiada v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií platného do 31.12.2011, aby sa pokračovalo v konaní, ktoré bolo zo zákona prerušené. Týmto svojim konaním súd vážne porušil zákon a pochybil, pričom na túto skutočnosť žalovaná viac krát súd prvého stupňa upozorňovala. Okresný súd Prešov po právoplatnom zrušení konkurzu vyhláseného na majetok žalovanej po splnení konečného rozvrhu výťažku na základe žiadosti žalovanej o oddlženie, rozhodol uznesením zo dňa 9.12.2013 č. k. 3NcKR/4/2011 o povolení oddlženia žalovanej, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. OV 241/2013 dňa 13.12.2013 pod podaním K022718, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2013. V súčasnosti sa v konaní o oddlženie uspokojujú iba pohľadávky veriteľov žalovanej, ktoré sa riadne, v lehote a zákonným spôsobom prihlásili do konkurzného konania. Z týchto dôvodov žalovaná navrhuje, aby Krajský súd v Prešove zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zamietol žalobný návrh, resp. zmenil a zastavil konanie, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalovaná uplatnila náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa 17.12.2015 odvolací súd po zodpovedaní otázok zo strany substitučnej právnej zástupkyne žalovanej a jej žiadosti o poskytnutie lehoty na písomné vyjadrenie na otázku senátu odročil pojednávanie na deň 21.1.2016 a zároveň uložil substitučnej právnej zástupkyni žalovanej predložiť v lehote 3 dní ňou uvádzané vyjadrenie. Predmetné vyjadrenie bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 28.12.205, v ktorom žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o otázku platnosti a vymáhateľnosti pohľadávky, ktorú si žalobkyňa uplatňuje v predmetnom konaní, a ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej a nebola prihlásená do konkurzného konania, je toho názoru, že vzhľadom na znenie § 171 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii by bolo možné uložiť žalovanej povinnosť vykonať plnenie v prospech žalobkyne iba v prípade, ak by skúšobné obdobie povolené uznesením konkurzného súdu bolo zrušené právoplatne, zverejnením uznesenia o zrušení skúšobného obdobia v Obchodnom vestníku. V dôsledku zrušenia skúšobného obdobia by nenastala skutočnosť obsiahnutá v § 171 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda že po uplynutí skúšobného obdobia konkurzný súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa, ktorý vo veci konal, by mohol uložiť povinnosť žalovanej plniť v prospech žalobkyne iba v prípade, ak by skúšobné obdobie žalovanej bolo zrušené a príslušné uznesenie by bolo zverejnené v Obchodnom vestníku. Žalovaná je toho názoru, že ak táto skutočnosť, ktorá je podmienkou na vykonanie plnenia zo strany žalovanej v prospech žalobkyne nastane, žalovaný nárok žalobkyne sa stane v súlade s ustanovením § 171 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevymáhateľným.
Na pojednávaní dňa 21.1.2016 právny zástupca žalovanej poukázal na to, že v danom prípade bol konkurz vyhlásený v znení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinnom do 31.12.2011, v zmysle ktorého, ak si veriteľ neprihlási prihláškou svoju pohľadávku do 45 dní, tak táto pohľadávka zaniká, a to zo zákona, pričom ak by sa odvolací súd nestotožnil s týmto názorom, resp. ak by došlo k tomu, že by potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, navrhol, aby bola stanovená lehota na plnenie nie tak, ako je to v rozsudku súdu prvého stupňa, ale tak, ako je to v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/91/2014, ktorý stanovil túto lehotu do 3 dní od zverejnenia právoplatného uznesenia Okresného súdu Nitra v konaní o zrušení skúšobného obdobia povoleného uznesením toho istého súdu na dlžníka s tým, že je potrebné špecifikovať, že toto povolenie oddlženia bolo pripustené uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 3NcKR/4/2011 zo dňa 9.12.2013. Uviedol, že žalovaná nenamieta rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom prípade, ak by bola v tomto rozhodnutí takáto lehota na plnenie, ktorá by bola stanovená do skončenia konania o povolenie oddlženia žalovanej.
Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je v danom prípade neopodstatnené.
Podstata argumentácie žalovanej spočíva v tvrdení, že právo žalobkyne vymáhať predmetnú pohľadávku zaniklo v dôsledku skutočností, že si túto neprihlásila v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovanej. Uvedený názor žalovanej však v platnej právnej úprave nemá žiadnu oporu. Žalovaná v rámci svojej argumentácie poukazuje na ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011.
Podľa citovaného ustanovenia veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Ako je zo znenia citovaného ustanovenia zrejmé, toto stanovuje iba podmienku, za ktorej je možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči úpadcovi v rámci konkurzného konania. Touto podmienkou je riadne a včasné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurze prihláškou. Zanedbanie riadneho a včasného uplatnenia pohľadávky prihláškou v konkurze má za následok výlučne nemožnosť jej uspokojenia v konkurze. Na základe citovaného ustanovenia (a ani na základe žiadneho iného z ustanovení predpisov konkurzného práva) nie je možné dospieť k záveru, že by neprihlásenie pohľadávky prihláškou v konkurze malo za následok zánik práva veriteľa, prípadne zánik jeho vymáhateľnosti. Po zrušení konkurzu (§ 102 až § 105 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) veriteľovi už nič nebráni v tom, aby si svoju pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, avšak nebola uplatnená prihláškou, súdne vymáhal proti úpadcovi. Ako je z vykonaného dokazovania zrejmé, konkurz na majetok žalovanej bol zrušený uznesením konkurzného súdu zo dňa 29.6.2012.
Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že žalovaná sa v súčasnej dobe nachádza v špeciálnom režime oddlženia upravenom § 166 až § 171 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Podľa § 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov.
Podľa § 167 ods. 1 citovaného zákona, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia, okrem všeobecných náležitostí návrhu, musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd oddlženie povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v uznesení o povolení oddlženia, súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu môže súd ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
Podľa § 168 ods. 1 citovaného zákona, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Podľa § 169 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného zákona, pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi.
Podľa § 171 ods. 2 citovaného zákona, po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi aj správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.
Ako je zrejmé zo znenia § 169 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pre pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nie je možné počas skúšobného obdobia oddlženia viesť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Nič však nebráni tomu, aby si veritelia počas skúšobného obdobia oddlženia, svoje pohľadávky vzniknuté pred konkurzom a dosiaľ (ani v konkurze) neuplatnené, uplatnili podaním súdnej žaloby, aby o nich základné súdne konanie prebehlo a aby o nich aj bolo meritórne súdne rozhodnuté. Keďže v prejednávanom prípade nastala práve uvedená situácia, súd prvého stupňa postupoval správne, keď predmetnú vec prejednal a žalobe vyhovel.
Odvolací súd vzhľadom na osobitný režim v dôsledku povolenia oddlženia na majetok dlžníka - žalovanej skúmal, za akých okolností môže súd uložiť povinnosť dlžníkovi - žalovanej počas trvania skúšobného obdobia.
V predmetnom prípade odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému poukazuje na ust. § 171 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, teda na moment, kedy je možné uložiť povinnosť žalovanej vykonať plnenie v prospech žalobkyne, a to iba v prípade, ak skúšobné obdobie povolené uznesením konkurzného súdu by bolo zrušené právoplatne zverejnením tohto uznesenia v obchodnom vestníku. Dôsledkom zrušenia skúšobného obdobia nenastane skutočnosť obsiahnutá v ustanovení § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., teda že po uplynutí skúšobného obdobia príslušný súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka.
Vzhľadom k zákonnej úprave odvolací súd uložil povinnosť žalovanej plniť v prospech žalobkyne do troch dní iba v prípade, keď jej skúšobné obdobie by bolo právoplatne zrušené a toto uznesenie by bolo v obchodnom vestníku i zverejnené.
Odvolací súd zároveň dodáva, že v prípade, ak táto skutočnosť, ktorá je odkladacou podmienkou na vykonanie plnenia zo strany žalovanej v prospech žalobkyne, vôbec nenastane, teda skúšobné obdobie uplynie, žalobný nárok žalobkyne bude v súlade s ustanovením § 171 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevymáhateľný.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovanej plniť žalobkyni s tým, že túto povinnosť má splniť do 3 dní po zverejnení právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3NcKR/4/2011 o zrušení skúšobného obdobia povoleného uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 3NcKR/4/2011-39 zo dňa 9.12.2013 na dlžníka O. Y., nar. XX.X.XXXX.
V prevyšujúcej zastavujúcej časti odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti ( nad priznaný nárok ) konanie zastavil, odmietol ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal z dôvodu, že jej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.