Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/394/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712201857 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712201857.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu P. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v P. na ul. E. č. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom v Poprade na Nám. sv. Egídia č. 3006/116, proti žalovanej C. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P. na ul. D. Z. č. XXX/X, právne zast. AK JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom v Poprade na ul. Zdravotníckej č. 4373/6, o zaplatenie sumy 29.400,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 01.06.2015 č.k. 12C 33/2012-460 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 553,84 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť AK JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom v Poprade na ul. Zdravotníckej č. 4373/6 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 6.368,08 Eur a z iných trov vo výške 78,20 Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je žalobcom tvrdené nevrátenie finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej z ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka je možné platne uzavrieť písomne ale aj ústne. Základnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky, reálne odovzdanie predmetu pôžičky do užívania druhej strane a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, najčastejšie sumu peňazí. Splatnosť pôžičky môže byť účastníkmi zmluvy dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo určená rozhodnutím súdu. Ak nebola splatnosť dohodnutá, je dlžník povinný dlh splniť podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca poskytol v žalobe uvedené sumy finančných prostriedkov žalovanej. Hodnoverným spôsobom však nepreukázal, aby medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Jediným dôkazom svedčiacim o tom, že zmluva o pôžičke v ústnej forme bola uzatvorená je okrem tvrdenia žalobcu výpoveď svedka C. Y.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zjavný nesúlad výpovede svedka o mieste a priebehu uzavretia zmluvy so skoršou výpoveďou samotného žalobcu. Vzhľadom k tomuto rozporu s prihliadnutím na dlhoročný blízky priateľský vzťah žalobcu a svedka sa toto svedectvo považovalo za nehodnoverné a na jeho základe nie je teda možné ustáliť, že zmluva o pôžičke uzatvorená bola. Aby mohol byť účastník v konaní úspešný, musí uniesť dôkazné bremeno. Za situácie, keď uzavretie ústnej zmluvy medzi účastníkmi vyplývalo iba z tvrdenia žalobcu a svedka C. Y., je potrebné mať za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností nad všetky pochybnosti. Dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca pri prevádzaní finančných čiastok žalovanej uviedol konštantný symbol 0968, čo znamená ostatné prevody medzi účtami toho istého klienta. Žalovaná pri prevode súm financií na účet žalobcu uviedla síce symbol 0858, teda prechodne poskytnuté pôžičky, no sama tieto údaje nepokladala za dôvod preukázania uzatvorenej pôžičky. Iba z tejto skutočnosti bez ďalšieho nemožno vyvodzovať záver, že sumy poskytnuté žalobcom boli pôžičkou. Fakt, že za trvania manželstva došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov neznamená úplnú nezávislosť manželov vo vzťahu k ich financiám a starostlivosti o spoločnú domácnosť a deti. Zákon o rodine obsahuje osobitnú úpravu práv a povinností manželov vo vzťahu k starostlivosti o rodinu. V čase, keď mal žalobca poskytnúť žalovanej pôžičku, manželstvo trvalo a účastníci žili v spoločnej domácnosti, čo obaja potvrdili, teda obaja boli povinní sa starať o uspokojovanie potrieb rodiny, a to podľa svojich možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na to, že žalovaná nemala stále zamestnanie na plný úväzok, len nestály príjem z predaja kozmetických produktov a neskôr príjem z práce na dohodu, jej základným príjmom bol rodičovský príspevok a rodinné prídavky, lepšie možnosti pre starostlivosť o domácnosť z finančného hľadiska mal žalobca. Z uvedeného dôvodu je omnoho pravdepodobnejšie tvrdenie žalovanej, že sa jednalo o príspevky na chod domácnosti. Na tom nemení nič ani fakt, že tieto sumy boli poskytované v nepravidelnej výške, keďže v priemere na mesiac sa jednalo o sumu primeranú k uspokojeniu potrieb domácnosti. Svedkyňa L.. C. X. vo svojej výpovedi nepotvrdila, aby žalovaná jej v konaní o rozvod manželstva uviedla, že na chod domácnosti žalobca prispieval práve sumou 500,- Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Zároveň zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vypočutím najstaršej dcéry účastníkov konania, pretože doposiaľ vykonané dôkazy s prihliadnutím k hospodárnosti konania boli postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto sa rozhodlo v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v plnom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že vo veci nebola vypočutá jeho najstaršia dcéra, ktorej výpoveď by vedela riadne objasniť a preukázať skutkový stav veci, najmä existenciu pôžičky uzatvorenej medzi ním a žalovanou. Odmietnutím vykonania tejto svedeckej výpovede súd prvého stupňa nielenže neúplne zistil skutkový stav veci, ale zároveň zasiahol do ústavných práv žalobcu. Ako žalobca jednoznačne preukázal poukázanie finančných prostriedkov žalovanej, pričom má za to, že preukázal i titul poskytnutia týchto prostriedkov. Naopak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojej procesnej obrany, nakoľko nedokázala hodnoverne preukázať iný účel poskytnutia finančných prostriedkov ako žalobcom preukazovanou pôžičkou. Konajúci súd sa obmedzil len na konštatovanie, že procesná obrana žalovanej sa mu javí ako pravdepodobnejšia verzia skutkového stavu. Toto odôvodnenie považuje nielen za nedostatočné zistenie skutkového stavu, ale ide aj o arbitrárne, teda svojvoľné rozhodnutie súdu, čo zakladá priamu nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd aj napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby ním poukazované finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté z titulu pôžičky uzatvorenej medzi účastníkmi. V čase poskytovania peňažných prostriedkov síce žalobca so žalovanou mal zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, avšak obaja účastníci i naďalej žili v spoločnej domácnosti. Zákon o rodine pritom v ust. § 19 ods. 1 ukladá povinnosť obom manželom starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Je nepochybné, že v období, keď dochádzalo k poskytovaniu peňažných prostriedkov lepšie finančné možnosti pre starostlivosť o domácnosť mal žalobca. Najpodstatnejším dôkazom spochybňujúcim poskytnutie pôžičky je samotné správanie sa žalobcu pri poukazovaní jednotlivých finančných čiastok prostredníctvom peňažného ústavu. Ani v jednom prípade žalobca neuviedol konštantný symbol 0858 označujúci prechodne poskytnuté pôžičky, ale konštantný symbol 0968 znamenajúci ostatné prevody medzi účtami toho istého klienta. Záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k tvrdeniu o uzavretí pôžičky so žalovanou má teda oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom najstaršej dcéry účastníkov konania je potrebné dodať, že nevykonanie tohto dôkazu bolo dostatočným spôsobom odôvodnené. Navyše žalobca tento dôkaz navrhol na poslednom pojednávaní konanom dňa 01.06.2015, teda po viac ako troch rokoch od začatia konania s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu nenavrhol skôr len preto, lebo nepredpokladal, že žalovaná jeho tvrdenia bude spochybňovať. Žalovaná pritom už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.05.2012 výslovne spochybnila nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky. Tento svoj postoj počas celého konania nezmenila. Postoj žalovanej k premetu sporu bol teda žalobcovi dobre známy, a preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania v deň vyhlásenia rozsudku nemožno hodnotiť inak, ako účelový s cieľom dosiahnuť predlženie sporu. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov vo výške 553,84 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalovanej za spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 31.07.2015 vo výške 453,14 Eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za jeden úkon právnej služby vykonaný v r. 2015 vo výške 8,39 Eur a zo sumy 92,31 Eur tvoriacej 20 % DPH. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.