Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712202657 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712202657.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Lubinská 18, Bratislava, IČO 36 677 175, proti žalovanému: I. I., nar. XX.X.XXXX, U. W. XXX, D. U., o zaplatenie 5.982,38 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/166/2012-108 zo dňa 25.6.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý bolo uložené žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 464,50 eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 12.11.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 464,50 eur s 9,0 % p.a. úrokom z omeškania od 12.11.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti jeho rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti veci samej. 2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá leasingová zmluva č. LZF/08/30150 dňa 25.6.2008 ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné leasingové podmienky, splátkový kalendár a protokol o prevzatí predmetu leasingu, pričom žalovaný mal uhrádzať leasingové splátky vždy do 25. dňa v mesiaci. Žalovaný neuhradil leasingové splátky ku dňu 25.11.2009. Dňa 26.10.2009 došlo k zaisteniu motorového vozidla pracovníkmi OR PZ Poprad. V dôsledku neuhradenia leasingovej splátky došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy v zmysle bodu 9.1. písm. a/ a bodu 6.1. Všeobecných leasingových podmienok a žalobca si uplatnil v zmysle záverečného finančného vysporiadania zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.4 všeobecných leasingových podmienok vo výške 5.322,92 eur, úroky z omeškania z neuhradených leasingových splátok v zmysle čl.4 všeobecných leasingových podmienok vo výške 0,75 eur a 3,49 eur, zmluvnú pokuty v zmysle čl. 6.3. všeobecných leasingových podmienok vo výške 3,- eur a zmluvnú pokuty v zmysle čl. 9.9. všeobecných leasingových podmienok vo výške 165,50 eur a zmluvnú pokuty v zmysle čl. 9.4 d/ všeobecných leasingových podmienok vo výške 177,93 eur a náklady v zmysle čl. 9.4 b/ všeobecných leasingových podmienok za povinné zmluvné poistenie vo výške 132,78 eur. Žalovaný nesúhlasil s úhradou istiny, okrem leasingových splátky. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že dňa 25.6.2008 uzavrel leasingovú zmluvu, kde v čase uzavretia bol vlastníkom vozidla žalobca a bolo žalobcovi odovzdané overenie pravosti vozidla certifikovanou spoločnosťou, ktorú si určil žalobca a až následne došlo k uzavretiu zmluvy. Boli uhradené leasingové splátky počas obdobia 2 rokov a oznámením OO PZ Poprad, došlo k zadržaniu vozidla v dôsledku toho, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti a žalobca o tom vedel a taktiež bol vypočúvaný a uplatňovaná výška je nedôvodná a neprimeraná. Úrok z omeškania 0,2 % denne predstavuje 73 % ročne, čo odporuje poctivému obchodnému styku aj žalobca a žalovaný boli podvedení. Podľa vyjadrenia OO PZ Poprad bolo vozidlo vrátené pôvodnému majiteľovi a páchateľ sa nenašiel a trestné konanie bolo porušené. Všetko bolo splnené, čo leasingová spoločnosť požadovala pred uzavretím zmluvy. Kontrolu originality uskutočnila spoločnosť, ktorá vydala certifikát, ktorý si zvolil žalobca. Vozidlo bolo používané ako prostriedok na podnikanie a v dôsledku odobratia vozidla bol požiadaný žalobca, aby poskytol iné vozidlo s čím nesúhlasil. Splátka zo dňa 25.11.2009 bola vo výške 150,79 eur. Vozidlo bolo odobraté 26.9.2009 príslušníkmi OO PZ Poprad a nie je zrejmé, kde sa toto vozidlo nachádza. 3. Po vykonaní dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že aj keď došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy, kde žalovaný nenamietal ukončenie zmluvného vzťahu, je potrebné považovať uplatnenú zmluvnú pokutu v zmysle č.l. 9.4 písm. c/ všeobecných leasingových podmienok vo výške 5.322,92 eur za neprimerane vysokú z dôvodu neuhradenia jednej leasingovej splátky, ktorá bola splatná 25.11.2009 a odporujúcu aj poctivému obchodnému styku a za primeranú považoval zmluvnú pokutu v zmysle čl. 6.3. VLP vo výške 3,- eur, taktiež považoval za neprimeranú zmluvnú pokutu vo výške 165,50 eur v zmysle čl. 9.9. VLP, avšak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie poistného výške 132,78 eur v zmysle faktúry 80142 a zmluvnej pokuty vo výške 177,93 eur v zmysle čl. 9.4. d/ VLP. Podľa názoru prvoinštančného súdu sú len zmluvné pokuty vo výške 177,93 eur a 3,- eur primerane určené vzhľadom k neuhradenej splátke. Prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania vo výške 4,24 eur, nakoľko žalobca nepreukázal dostatočne omeškanie jednotlivých splátok. Ďalej mal za to, že 0,1 % denný úrok z omeškania je neprimeraný a odporuje poctivému obchodnému styku, nakoľko ročne to predstavuje 36,5 % a takáto dohoda o výške úrokov z omeškania od 36,5 % ročne do 73 % ročne ohľadne výšky úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Na margo veci uviedol, že v dôsledku zaistenia motorového vozidla OO PZ Poprad, ktorého vlastníkom bol žalobca v čase uzavretia leasingovej zmluvy, ktorý poskytol predmet leasingu, došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorý nijako tento stav nespôsobil a nemohol ho ovplyvniť, a teda bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby znášal následky vo väčšej miere ako je prípustné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3,- eur a 177,93 eur, neuhradenú splátku 150,79 eur a poistné 132,78 eur, čo spolu predstavuje 464,50 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 4. Nakoľko žalovaný nezaplatil včas a riadne nárok v zmysle záverečného vyúčtovania, dostal sa do omeškania a keďže žalovaný nenamietal uplatnenú dobu a to od 12.11.2010 súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, avšak v zákonnej výške 9,0 % p.a. v zmysle § 369 Obchodného zákonníka a v zmysle § 10c/ Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnení. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko bol toho názoru, že úroky z omeškania, ktoré si uplatnil žalobca, napriek tomu, že boli dohodnuté vo všeobecných leasingových podmienkach, ktoré jednostranne určil žalobca na predpísanom tlačive, sú v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, pretože predstavujú 73 % ročne z istiny. 5. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom nerozhodoval o trovách konania, pretože v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Namieta rozsudok v tej časti, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Poukazuje na to, že na základe uzavretej leasingovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli podľa čl. 9 ods. 9.1 VLP, že navrhovateľ je oprávnený jednostranne bez súhlasu odporcu predčasne ukončiť leasingovú zmluvu alebo nájomný vzťah z leasingovej zmluvy s okamžitou platnosťou z dôvodov špecifikovaných v písm. a/ až n/. Článok 10 VLP ustanovuje povinnosti odporcu, ktoré má splniť v prípade iného ako riadneho ukončenia leasingovej zmluvy. Predčasným ukončením predmetnej leasingovej zmluvy vznikla žalobcovi ujma pozostávajúca z neuhradenej časti predmetu leasingu a nákladov súvisiacich s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. V zmysle čl. 9 bod 4 písm. c/ VLP bol uplatnený aj nárok označený ako zmluvná pokuta vo výške 5.322,92 eur predstavujúci hodnotu nesplatenej časti obstarávacej ceny predmetu leasingu ku dňu prvej neuhradenej splátky pri zohľadnení skutočného priebehu leasingovej finančnej služby za celú v leasingovej zmluve dojednanú minimálnu dobu trvania leasingu. Táto zmluvná pokuta je v podstate škodou, ktorá vzniká žalobcovi tým, že žalobca musel vynaložiť náklady na obstaranie motorového vozidla, ktoré by nemusel vynaložiť, ak by nedošlo k uzavretiu leasingovej zmluvy so žalovaným. Keďže došlo k predčasnému ukončeniu predmetnej leasingovej zmluvy a žalobcovi vznikli náklady, ktoré by inak nemusel vynaložiť, žalovaný bol povinný v zmysle ustanovenia článku 10 VLP uhradiť všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré z tohto titulu vznikli žalobcovi. Uplatnenie tohto nároku nie je žiadnou šikanou, či výkonom práva, ktorým by žalobca zneužíval svoje postavenie zo zmluvného vzťahu vyplývajúceho z uzavretej leasingovej zmluvy. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalobcu išlo o šikanózny výkon práva. Žalobca požaduje od žalovaného iba zaplatenie skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaným. Vytýka súdu prvého stupňa i to, že nesprávne u nároku, ktorý je označený ako poistné v rozsahu 132,78 eur, nepriznal aj DPH, ktoré by predstavovalo v predmetnej veci celkom nárok na poistnom na sumu 158,- eur. Nesprávne sú aj závery súdu prvého stupňa o nepriznaní úrokov z omeškania. Judikatúra Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach odôvodňuje záver o priznávaní dohodnutých úrokov z omeškania s tým, že ani takéto úroky, aké boli dohodnuté v predmetnej veci, nie sú v rozpore s poctivým obchodným stykom. Poukazuje na závery z rozhodnutí 6Obdo/21/2007, či 5Obo/7/2007 vydaných Najvyšším súdom SR. Porušenie zásad poctivého obchodného styku nemožno vyvodzovať len z pomeru výšky dohodnutých úrokov z omeškania a hodnoty zabezpečovaného záväzku. Vyžaduje sa komplexnejšie posúdenie v každom jednotlivom prípade osobitne. Ak by žalovaný bol zaplatil dlžnú sumu v lehote splatnosti, nevzniklo by žalobcovi právo na úrok z omeškania. Sám žalovaný spôsobil, že mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Súd nedôvodne zamietol aj nárok na zmluvnú pokutu pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy vo výške 165,50 eur. Tento nárok vyplýva z aplikácie bodu 9.9 VLP. Argumentácia súdu prvého stupňa o tom, že táto zmluvná pokuta je neprimeraná, nie je dostatočným spôsobom zdôvodnená. Celý rozsudok napokon považuje žalobca za nedostatočne odôvodnený, a preto aj nepreskúmateľný. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v ním napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 5.982,38 eur s 0,2 % denným úrokom od 12.11.2010 do zaplatenia. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal ho iba na úhradu nezaplatených splátok. Žalovaný zastáva názor, že súd ho nemal zaviazať aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,- eur a 177,93 eur ani na zaplatenie poistného vo výške 132,78 eur, nakoľko je to v rozpore s dobrými mravmi aj v rozpore s poctivým obchodným stykom. Konštatoval, že vinou žalobcu musel ukončiť podnikanie, pretože mu boli motorové vozidlá odňaté pracovníkmi OR PZ Poprad, nakoľko pochádzajú z trestnej činnosti. Motorové vozidlá boli používané ako prostriedky na podnikanie. Navyše sám žalobca vykonal potrebnú kontrolu originality spoločnosťou, ktorú si sám vybral a na základe toho uzavrel leasingovú zmluvu. Na Okresnom súde Poprad sú vedené tri žaloby v podstate totožného obsahu, týkajúce sa len iných motorových vozidiel. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že musel ukončiť podnikanie vinou žalobcu. Na základe písomnosti označenej ako „Odborný posudok o overovaní pôvodnosti", vydanej dňa 16.06.2008 Medzinárodnou overovacou sieťou THG, mal žalobca za to, že predmet leasingu spĺňa všetky podmienky vyžadované platnou a účinnou legislatívou SR a je spôsobilý riadneho užívania v súlade s právnymi predpismi SR. Žalobca neovplyvnil a ani nemohol ovplyvniť priebeh kontroly originality, ktorý je vykonávaný nezávisle a nestranne bez zásahov zo strany iných osôb, vrátane žalobcu. Žalobca teda nemal a ani nemohol mať vedomosť o žiadnych skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že predmet leasingu by mohol pochádzať z trestnej činnosti. Aj napriek odobratiu predmetu leasingu príslušníkmi PZ SR pre podozrenie zo spáchania trestnej činnosti nebol žalovaný oprávnený jednostranne ukončiť splácanie leasingových splátok. K tejto povinnosti sa žalovaný zaviazal podpísaním Všeobecných leasingových podmienok ČI. 7, bod 7.7. Neplatením jednotlivých leasingových splátok a teda porušením leasingovej zmluvy sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov, na základe čoho bola leasingová zmluva so žalovaným predčasne ukončená. Keďže došlo k predčasnému ukončeniu predmetnej leasingovej zmluvy a žalobcovi vznikli náklady, ktoré by inak nemusel vynaložiť, žalovaný bol povinný v zmysle ustanovenia článku 10 VLP uhradiť žalobcovi všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré mu z tohto titulu vznikli. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že použitie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka sa využíva za situácie, ak ide o tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch. Ide o zneužitie práva, o tzv. šikanu, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Na základe uvedeného poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukazoval, v čom spočívalo šikanózne správanie žalobcu, ktorý by sa takýmto správaním snažil znevýhodniť žalovaného a spôsobiť mu ujmu. Žalobca zdôraznil, že od žalovaného požaduje len taký nárok, ktorý mu vyplýva zo zmluvných dojednaní, ktoré medzi sebou uzavreli. Záverom dodal, že z vyššie uvedeného je evidentné, že žalobca požaduje od žalovaného iba zaplatenie nárokov, ktoré mu vznikli v dôsledku neplnenia si povinností žalovaným, uvedené nároky sú v súlade so zmluvnými dojednaniami medzi účastníkmi konania a zároveň s platnými právnymi predpismi SR a nepredstavujú konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 263,04 eur. 9. Odvolací súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu dňa 12.9.2016 (návratka pri č.l. 129) s tým, že môže odvolaciemu súdu doručiť prípadné stanovisko k tomuto vyjadreniu najneskôr do 22.9.2016 a súčasne vyzval žalovaného, výzvou zo dňa 7.9.2016, aby v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa uplatňovanej zmluvnej pokuty predstavujúcej hodnotu nesplatenej časti obstarávacej ceny predmetu leasingu ku dňu prvej neuhradenej splátky (s odkazom na čl. 9, bod 9.4c Všeobecných leasingových podmienok) oznámil odvolaciemu súdu, či v súvislosti s uzatváraním leasingovej zmluvy č. LZF/08/30150 zo dňa 25. júna 2008 a v súvislosti s podpísaním protokolu o prevzatí predmetu leasingu k leasingovej zmluve LZF/08/30150 z 25. júna 2008 on ako príjemca leasingu, ale zároveň dodávateľ leasingu (v označených listinách uvedený ako podnikateľský subjekt I.), prevzal od žalobcu a kedy kúpnu cenu (ktorá by mala zodpovedať nadobúdacej cene predmetu leasingu) vo výške 500.000,- Sk. 10. Na vyjadrenie žalobcu ani na výzvu odvolacieho súdu žalovaný nereagoval. 11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle § ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, 3 CSP). 13. Odvolací súd pritom musel vychádzať pri prieskume napadnutého rozsudku aj z tých skutočností, ktoré sú založené na účinkoch realizovaných opravných prostriedkov, ktoré boli uplatnené ešte pred 1.7.2016. Procesné úkony boli spojené aj s vtedy predpokladanými účinkami, preto v zmysle zásady právnej istoty i zásady legitímneho očakávania odvolací súd musel pri prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzať aj z tých skutočností, ktoré vyplývali z príslušnej aplikácie ustanovení O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). 14. Na základe prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, na základe odvolaním napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním žalovaného, potvrdiť, ale uplatnené odvolacie dôvody žalobcom odôvodňujú zrušenie ním napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. 15. Vo veci je nepochybné to, že sú uplatňované nároky, ktoré vyplynuli zo špecifického právneho inštitútu, ktorým je leasingová zmluva uzavretá v danej veci medzi podnikateľskými subjektmi. Súdna prax v tomto smere je už jednotná v tom, že tzv. finančný leasing, ktorý je inominatným kontraktom podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák., je záväzkovým vzťahom, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom zaobstará do svojho vlastníctva na základe dopytu a podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu zaplatiť náklady spojené so zaobstaraním leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Nájomca má obvykle právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva označovaná ako zostatková, či zvyšková alebo vyjadruje rozdiel medzi cenou predmetu leasingu, resp. nákladmi spojenými so zaobstaraním predmetu leasingu na začiatku a celkovou výškou tej časti leasingových splátok, ktorými je zaobstáravacia cena predmetu leasingu splatená. V tejto súvislosti sa hovorí o zaobstáravacej funkcii finančného leasingu, ktorá ho kvalitatívne odlišuje od nájmu, u ktorého je primárna funkcia užívacia. Nájomca nesie už od samého začiatku leasingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škôd) spojené s predmetom leasingu, ako aj nákladmi spojenými s jeho užívaním (údržba, dane, poistenie). Leasing je označovaný za leasing finančný práve preto, že sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné služby (zaobstaranie veci, odovzdanie do užívania a jej predaj na konci leasingového vzťahu). V prípade finančného leasingu ide o účelové zaobstaranie veci, práva, či inej majetkovej hodnoty podľa potrieb, výberu a určenia nájomcu s využitím cudzích zdrojov - zdrojov poskytovateľa predmetu leasingu. Zmyslom tohto špecifického súkromnoprávneho inštitútu je tak zabezpečiť za odplatu financovanie veci pre nájomcu, ktorý sa k nej správa od okamžiku jeho prevzatia ako k veci vlastnej so všetkými rizikami na strane nájomcu (obvykle nesie riziká spojené s predmetom leasingu i náklady spojené s jeho prevádzkou, údržbou a opravami) a nie s rizikami na strane vlastníka ako je tomu v zmluvách o nájme. Leasingový prenajímateľ síce zostáva po celú dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a povinnosti súvisiace s vlastníctvom predmetu leasingu (s výnimkou práva vec scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby) však patria nájomcovi. V rámci finančného leasingu je na nájomcu prenášaná zodpovednosť za predmet leasingu i nebezpečenstvá a riziká s ním spojené, čím sa finančný leasing typovo odlišuje od bežného nájmu (a nemožno ho porovnávať s ustanoveniami o nájomnej zmluve). 16. Aj v predmetnej veci sú potom za daného stavu určujúce tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z uzavretej zmluvy a obsahu Všeobecných leasingových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi podnikateľskými subjektmi. Pozornosti odvolacieho súdu v tejto veci neušlo ani to, že žalobca ako leasingový prenajímateľ nadobúdal motorové vozidlo, ktoré následne bolo predmetom leasingovej zmluvy od samotného žalovaného (protokol o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 25.6.2008 č. l. 21). Vo svetle uvedených skutočností je potrebné potom hodnotiť aj tie ustanovenia leasingovej zmluvy, ktoré v zmysle čl. 9 bod 9.4 písm. c/ Všeobecných leasingových podmienok v prípade predčasného ukončenia zmluvy zakladali nárok na náhradu škody, ktorá bola pomenovaná, či kvalifikovaná ako zmluvná pokuta zodpovedajúca výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu nesplatenej realizovanými leasingovými splátkami. Obsah leasingovej zmluvy a uvedená aplikácia tohto článku svedčia o tom, že súd prvého stupňa judikujúci záver, že táto zmluvná pokuta je neprimeraná následkom, ktoré by boli spojené so zaplatením tejto zmluvnej pokuty, je zjavne neprimeraná. Nezodpovedá aplikovaniu tých ustanovení leasingovej zmluvy, ktoré je potrebné pre vec v danej veci aplikovať. Odkazy len na porušovanie zásad poctivého obchodného styku sú v tomto smere zjavne nedôvodné. Dôležitým je vychádzať z obsahu leasingovej zmluvy ako inominatného kontraktu a práva a povinnosti z tejto zmluvy je potrebné potom aj posúdiť v rámci uplatneného nároku na súde. 17. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Nároky, ktoré sú s tým spojené, sú riešené tak isto v príslušných ustanoveniach zmluvy. Ak súd prvého stupňa priznal žalobcovi neuhradenú leasingovú splátku, poistné bez DPH v rozsahu 132,78 eur, nárok na zmluvnú pokutu 3,- eur, či zmluvnú pokutu vo výške 177,93 eur v zmysle čl. 9.4 písm. b/ VLP v tomto smere sú tieto nároky prisúdené zodpovedajúco zmluve a nemožno ich ani vyhodnotiť ako nezodpovedajúce zmluve a ak žalovaný v tomto smere namietal správnosť záverov súdu prvého stupňa, jeho námietky sú zjavne nedôvodné. Preto v tejto časti odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a podľa § 387 ods. 1 CSP ho aj potvrdil. 18. Neprisúdenie ďalších žalobcom uplatňovaných nárokov nezodpovedá obsahu leasingovej zmluvy a súd prvého stupňa sa s týmito skutočnosťami nevyporiadal tak, aby vychádzal zo zásady pacta sunt servanda. Za takéhoto stavu odvolací súd nemal inú možnosť, len rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie nárokov totiž malo za následok aj to, že sa súd prvého stupňa s týmito skutočnosťami aj nedostatočne skutkovo vyporiadal, čo založilo dôvod pre postup odvolacieho súdu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., teraz podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti a pre vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd konajúci o žalobe je povinný sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadať s jednotlivými čiastkovými nárokmi tak, aby dal v dôvodoch svojho rozhodnutia presvedčivú odpoveď prečo týmto nárokom vyhovel, resp. nevyhovel tak, aby boli tieto závery podporené jednak príslušnými skutkovými zisteniami i jednoznačnou právnou kvalifikáciou. Ak rozhodnutie súdu prvého stupňa takúto odpoveď v dôvodoch nedávalo, zakladalo to aj dôvod pre záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré nezodpovedalo vtedajšej aplikácii ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo bolo dôvodom pre zrušenie uvedenej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. 19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 20. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný odôvodniť rozhodnutie a uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 21. Pre ďalší postup súdu prvého stupňa teda bude žiadúce jednoznačné ustálenie nárokov, ktoré vyplynuli z inominatného kontraktu uzavretého podnikateľskými subjektmi. Obsah zmluvy a nároky súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy sú v zmluve upravené, preto sa treba s týmito skutočnosťami presne podľa náležitostí uzavretej zmluvy aj správne vyporiadať. Opakovane, tak ako je už uvedené vyššie, pre nárok, ktorý je založený podľa čl. 9.4 písm. c/ VLP sa podľa názoru odvolacieho súdu javí potrebné vyporiadať aj so skutočnosťami, ktoré vyplynuli zo spisu, že predmet leasingu kupoval žalobca od žalovaného. 22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).