Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/188/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712206528 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712206528.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopina v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., IČO: 45 535 108, so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., XX. augusta XXX/XX, za účasti K. na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom 080 01 Prešov, Nám. Legionárov 5, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom 089 01 Svidník, Sov. hrdinov 163/66 o zaplatenie 508,15 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/76/2014-88 zo dňa 29.01.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) trovy konania vo výške 79,48 Eur na účet jeho právneho zástupcu. P r i z n á v a Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5 náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 176,21 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 108,76 Eur od 28.06.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,60 Eur od 28.07.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom zo sumy 22,19 Eur za obdobie od 28.08.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom zo sumy 1,66 Eur za obdobie od 28.09.2009 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 331,94 Eur zamietol. Vyslovil, že žalobca vo vzťahu k žalovanej nemá na náhradu trov konania právo. Posledným výrokom žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a to na účet jeho právneho zástupcu vo výške 79,48 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust.§ 52, § 488, § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, ust.§ 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a výrok o trovách konania ust.§ 142 ods.1,2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.). 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzavrela zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Na základe takto poskytovaných služieb žalobca zaslal žalovanému faktúry č. 7005453149 splatnú dňa 27.06.2010 znejúcej na sumu vo výške 331,94 Eur, faktúru č. 7905351271 splatnú dňa 27.06.2009 znejúcu na sumu vo výške 108,76 Eur, faktúru č. 7906315924 splatnú dňa 27.07.2009 znejúcu na sumu vo výške 43,60 Eur, faktúru č. 7907372142 splatnú dňa 27.08.2009 znejúcu na sumu vo výške 22,19 Eur, faktúru č. 7908429157 splatnú dňa 27.09.2009 znejúcu na sumu 1,66 Eur. Žalovaná doposiaľ tieto faktúry neuhradila. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur, je potrebné ju považovať za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú. Preto súd prvej inštancie v časti uplatnenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur žalobu zamietol. Čo sa týka zvyšnej sumy a to uplatnenia nároku na zaplatenie poskytnutých služieb, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nárok je opodstatnený, preto uložil povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi 108,76 Eur, 463,60 Eur, 22,19 Eur a 1,66 Eur aj s príslušným úrokom z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca si žalobou uplatňoval zaplatenie 508,15 Eur, súd prvej inštancie rozhodol, že má nárok na zaplatenie sumy 176,21 Eur a z toho dôvodu mu náhradu trov konania nepriznal. Čo do nároku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka priznanie trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 O.s.p. a priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože tento vstúpil do konania len v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur a v tejto časti bol v celom rozsahu úspešný, a preto je žalobca povinný uhradiť mu trovy konania vo výške ako je uvedené vo výroku rozsudku. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tvoria dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie z 04.05.2015) po 24,90 Eur a k tomu prináležiaci režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur a za rok 2015 8,39 Eur. 5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to iba čo do výroku o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Navrhol rozsudok zmeniť, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania nepriznať a zaviazať ho nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že jedným z predpokladov potrebných pre vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony ako napríklad na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Žalobca má za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.06.2013 sp.zn. 5Co/375/2013 a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2013 sp.zn. 9Co/375/2013. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Združenie ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Uvedené procesné právo zákon viaže iba na občianske združenie ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa z dôvodu ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v súdnom konaní. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť, bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Žaloba nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného čo sa týka vstupu do konania. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je základným poslaním sám. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznik z priznaných trov konania. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosťou, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že nie je právne vzdelaná a zároveň uviedla, že potvrdené úroky 9 % ročne zo sumy sú neprimerané a sú vyššie ako v banke. Keďže nebolo pojednávanie s účastníkmi, nemohla sa brániť a preukázať nezákonný postup žalobcu, ktorý spotrebiteľovi ani na písomné žiadosti nielen nevyhovel, ale ani nereagoval a neunúval sa odpísať a nemuselo to dôjsť až k súdu. V tom čase prišla o prácu likvidáciou firmy, ostala bez finančných prostriedkov a paušál bol vysoký v sume za mesiac, kde podľa spotrebiteľskej zmluvy žalobca mal vyhovieť o zníženie raz do roka na žiadosť spotrebiteľa, ktorý preukáže nepriaznivú finančnú situáciu nie vlastným pričinením. Na žiadosti žalovanej žalobca v tom čase nereagoval, posielal upomienky a navyše ešte 9 % ročne úrok z omeškania spolu s 9 % úrokom ročne je podľa názoru žalovanej neprimerané dobrým mravom. Nepodávala ani odvolanie, lebo nevie z čoho súd vychádzal a čo pojal do konania ako dôkazy. 7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) trovy konania vo výške 79,48 Eur v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 01.07.2016, ďalej C.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 176,71 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 108,76 od 28.06.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,60 Eur a od 28.07.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom zo sumy 22,19 Eur za obdobie od 28.08.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom zo sumy 1,66 Eur za obdobie od 28.09.2009 do zaplatenia. V tejto časti odvolanie podané nebolo, preto ho odvolací súd nepreskúmaval, ale z dôvodov rozsudku vyplýva, že sa má jednať o úrok z omeškania z každej uvedenej sumy, preto bude účelne, aby súd prvej inštancie opravným uznesením doplnil, že ide o úrok z omeškania tam, kde to nie je výslovne uvedené. 9. Nárok vo výške 331,94 Eur, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanej súd prvej inštancie zamietol. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej uviedol, že nemá na náhradu trov konania právo. Priznal náhradu trov konania iba vedľajšiemu účastníkovi a to na účet právneho zástupcu vo vzťahu k žalobcovi. 10. Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, teda Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS (ďalej Združenie). Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie vstúpilo do konania na ochranu žalovanej dňa 30.04.2014. Vo veci sa vyjadrilo dňa 14.05.2015. Dalo do pozornosti platné znenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, že na právne vzťahy, ktorým účastníkom je spotrebiteľa sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013. Uviedlo, že do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane žalovaného len čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur. Túto považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. Otázka neprijateľnosti a teda neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak Telecom už bolo judikovaná rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012, 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012 i sp.zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012. Poukázalo na článok 2 ods.3 Ústavy SR i na ust.§ 53a Občianskeho zákonníka, že žalobca má zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať. Naviac táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky pre jej neurčitosť. Preto navrhlo zamietnuť žalobcu v časti, v ktorej žalobca uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur a uplatnilo si trovy konania vo výške 79,48 Eur. 11. Združenie bolo do 01.07.2016 plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa a to v zmysle § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods.2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa mu toto ústavné právo malo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem EÚ je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie združenia. Práve naopak ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo žalovanej kvalifikovanú ochranu. Tak ako bolo uvedené vyššie, ochrana Združenia bola účinná, nakoľko po vstupe do konania sa Združenie vyjadrilo, navrhlo žalobu zamietnuť v časti, v ktorej vstúpilo do konania, teda čo do zmluvnej pokuty s poukazom na spotrebiteľský charakter sporu i na to, že čo do zmluvnej pokuty ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo vzťahu k predmetu konania špecifikované skutočnosti na základe ktorých Združenie vyhodnotilo žalobu v časti, v ktorej vstúpilo do konania ako nedôvodnú. Činnosť Združenia teda bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. 12. Záverom odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníctva síce nepozná, avšak Združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku do 30.06.2016. 13. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj vzhľadom na zákaz retroaktivity, s ohľadom na právnu istotu odvolací súd potvrdil rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) trovy konania vo výške 79,48 Eur na účet jeho právneho zástupcu. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.1 C.s.p. a priznal Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5 nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že bolo úspešné v odvolacom konaní voči žalobcovi, ktorý bol neúspešný v odvolacom konaní v plnom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.