Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/56/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712207745 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712207745.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanej: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., I. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS sídlom Prešov, Vážecká 16, IČO: 42176778, pr. zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 2.324,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 20C/133/2012-200 zo dňa 08. 07. 2014 takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy odvolacieho konania v sume 131,15 Eur na účet jeho právneho zástupcu J. D. R., advokáta, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 392,68 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná a právny predchodca žalobcu riadne zmluvu uzavreli a v zmysle uzavretej zmluvy žalovaná čerpala poskytnuté finančné prostriedky. Taktiež mal súd za preukázané, že poskytnuté prostriedky neboli v plnej výške splatené. S ohľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom je nepochybné, že žalobca si nárok voči žalovanej uplatnil po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Súd mal za to, že pokiaľ žalobca vyhlásil splatnosť úveru k 28.5.2009, najneskôr k uvedenému dňu došlo k zrušeniu zmluvy o úvere a dňom nasledujúcim začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu. Súd má za to, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru považovať za odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy, zvlášť pokiaľ samotná zmluva možnosť zániku zmluvného vzťahu nepopisuje. Súd považoval vyhlásenie predčasnej splatnosti s využitím analógie v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka za odstúpenie od zmluvy. S ohľadom na konštatované právne závery je tak zrejmé, že zákonná dvojročná premlčacia doba skončila najneskôr 24.8.2011, avšak návrh vo veci samej bol podaný až 31.5.2012, v dôsledku čoho nemožno po vznesení námietky premlčania nárok žalobcovi priznať. “ Prvostupňový súd poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, § 488, § 48 ods. 2, z § 457, § 451, § 100, § 101, § 102, § 107 Občianskeho zákonníka. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Uviedol, že nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že pohľadávka je premlčaná, keď inštitút so splatenia úveru považoval za odstúpenie od zmluvy. Ďalej má za to, že v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. Aj v otázke premlčania na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňa 28.5.2005 a uplynula dňa 28.5.2013, pričom žaloba bola podaná 31.5.2012, teda v premlčacej dobe. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ dňa 28.5.2009 zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že prvostupňový súd nesprávne posúdil inštitút zosplatnenia úveru ako odstúpenie od zmluvy odvolací súd udáva. Mimoriadna splatnosť úveru nastáva v prípade, ak dlžník jednostranne porušil podmienky, za ktorých mu bol poskytnutý úver. V takomto prípade je dlžník povinný veriteľovi splatiť úver v termíne stanovenom veriteľom v celej výške. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené v zmluve o poskytnutí úveru a v obchodných podmienkach. Najčastejším dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je omeškanie so splácaním splátok úveru, alebo neschopnosť úver splácať ( tzv. de fault ). Odvolací súd prisvedčuje žalobcovi, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi vyhlásením mimoriadnej splatnosti a odstúpením od zmluvy, najmä čo sa týka ich odlišných právnych následkov. V prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva v zásade od začiatku zrušuje (§ 48 OZ) a plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy sa považuje za bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka. Zmyslom a dôsledkom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (zosplatnenia úveru) je to, že splátky, ktoré boli pôvodne dohodnuté s konkrétnou splatnosťou v budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými už skôr. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala. Ustálenie, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, alebo k odstúpeniu od zmluvy má relevanciu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby. Prvostupňový súd nesprávne ustálil, že v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy a nárok považoval za premlčaný uplynutím dvojročnej premlčacej doby. Tento jeho záver však nemá vplyv na celkovú správnosť jeho rozhodnutia z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný aj podľa ustanovení § 100, 101 Občianskeho zákonníka, na ktoré prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 28.5.2009 a žaloba bola podaná na súde dňa 31.5.2012, t.j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnosti aplikácie ustanovení občianskeho práva odvolací súd zastáva názor, že ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2014 je potrebné vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia premlčacej doby (i odstúpenia) pri spotrebiteľskom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane, ktorý ma právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (úkon podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - ďalej len „vyhlášky“), a to tarifná odmena vo výške 101,25 eur + 8,04 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 21,86 eur DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Spolu teda vo výške 131,15 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.