Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/150/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202987 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713202987.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R.. Y. XXX, 2/ G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R.. Y. XXX, o zaplatenie 2 826,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.11.2014 č.k. 20C/133/2014-72 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 7.3.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 826,60 eur spolu s príslušenstvom. 3. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že v zmysle zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.5.2006, na základe ktorej navrhovateľ odporcom poskytol mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur, ktorý sa odporcovia zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať splátkami vo výške 20,75 eur, vrátane úroku mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49 % ročne a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa odporcovia zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Nakoľko odporcovia si svoju povinnosť neplnili, dňa 10.12.2012 navrhovateľ od uzavretej zmluvy odstúpil a žiadal vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. 4. V skrátenom konaní súd dňa 15.5.2013 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali odporcovia odpor, v ktorom uznali porušenie zmluvy, avšak požiadali opätovne o plnenie dlhu v splátkach. Súčasne namietali priznané príslušenstvo vo forme úroku z omeškania. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav: 6. Dňa 30.5.2006 uzavreli účastníci zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej navrhovateľ odporcom poskytol mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur, ktorý sa odporcovia zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať splátkami vo výške 20,75 eur, vrátane úroku mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49 % ročne a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa odporcovia zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Nakoľko odporcovia si svoju povinnosť neplnili, dňa 10.12.2012 navrhovateľ od uzavretej zmluvy odstúpil a žiadal vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Zo špecifikácie žalovanej sumy vyplýva, že odporcovia v prospech navrhovateľa vykonali úhradu v celkovej výške 2 455,12 eur, pričom s uvedenej sumy navrhovateľ na istinu započítal minimum a z jednotlivých vkladov si účtoval úroky za úver. Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili žiadali žalobu zamietnuť. V prípade priznania nároku žiadali o poskytnutie možnosti plnenia dlhu v splátkach. 7. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 504 Obchodného zákonníka, § 303 Obchodného zákonníka a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k nasledovným záverom. 8. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa nie je ani čiastočne oprávnený, odôvodnený a nie je možné mu vyhovieť. 9. Je nepochybné, že odporcovia v prospech navrhovateľa, podľa ním dodaného výpisu z účtu, uhradili sumu 2 455,12 eur, z ktorých väčšina bola navrhovateľom započítaná na úroky (zo splátky 20,75 eur navrhovateľ sumu 20,72 eur započítal na úroky za úver a len 0,03 eur započítal na úhradu istiny). Podľa názoru súdu nie je takýto postup správny a zákonný a je evidentne v rozpore zo zásadami ochrany práv spotrebiteľa a dobrými mravmi, nakoľko neumožňuje dlžníkovi zastaviť úročenie nároku splatením istiny, ale naopak umožňuje navrhovateľovi nekonečne nakladať s vkladmi dlžníka bez toho aby mal dlžník reálnu šancu sa záväzku zbaviť. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol. · trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko odporcom žiadne trovy konania nevznikli, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je absolútne nesprávne. Súd prvého stupňa dospel podľa jeho názoru k nesprávnym zisteniam a v konaní boli predložené všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie v prospech žalobcu. Vytýka súdu prvého stupňa, že neaplikoval všetky potrebné právne predpisy na právny vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa mal vo veci aplikovať zákon č. 310/1992 Zb., nakoľko podmienky stavebného sporenia aj následného poskytovania stavebných úverov Stavebnou sporiteľňou sú upravené v tomto predpise. Žalobca zdôraznil, že v konaní poukazoval na to, že na základe uzatvorenej úverovej zmluvy poskytol žalovaným medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaní sa medziúver zaviazali splácať podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Na základe úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky za poskytnutý medziúver v sadzbe 7,49 %, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,75 eur a zároveň na konto sporenia do pridelenia cieľovej sumy vkladať mesačné vklady vo výške minimálne 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a pri dodržaní všetkých podmienok medziúver sa zmení na stavebný úver, ktorého výška sa bude rovnať rozdielu medzi nasporenou sumou a stavom medziúveru ku dňu pridelenia. Tento stavebný úver sa následne žalovaní zaviazali splácať vrátane úrokov vo výške 4,70 % pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Z toho vyplýva, že do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení žalovaní na konto medziúveru splácali iba úroky za poskytnutý medziúver, pričom na konto sporenia vkladali vklady za účelom nasporenia dostatočnej sumy potrebnej na pridelenie a zmenu medziúveru na stavebný úver. 11. Odvolateľ ďalej uviedol, že výška vkladu 16,16 Eur bola zmluvne dohodnutá ako minimálna výška vkladu, žalovaným nič nebránilo vkladať vyššie vklady a nastoliť tak sumu potrebnú na pridelenie cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a na skoršie splatenie úveru rýchlejšie. Tvrdenie súdu, že žalobcovi bolo umožnené nekonečne nakladať s vkladmi žalovaným bez toho, aby mali žalovaní reálnu šancu sa dlhu zbaviť sa nezakladá na pravde, ale vychádza z nedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávneho zistenia skutkového stavu. Práve žalovaní mohli ovplyvniť rýchlosť splatenia úveru a to v závislosti od ich vkladov na konto sporenia. K prideleniu cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení nedošlo, nakoľko žalovaní nesplnili podmienky. Naopak, prišlo z ich strany k porušeniu podmienok, z dôvodu z čoho sa stal splatným celý dlh. Nasporená suma na konte sporenia bola ku dňu odstúpenia od zmluvy použitá na úhradu a zníženie istiny úveru. V zmysle uvedeného je nepochybné, že sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi, nesprávne zistil skutkový stav a nedostatočne vec posúdil po právnej stránke. Odôvodnenie napádaného rozsudku rovnako podľa názoru odvolateľa nezodpovedá zákonným požiadavkám. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 13. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie svoj záver o možnosti žalobcu nekonečne nakladať s vkladmi dlžníka bez toho, aby mal dlžník reálnu šancu sa záväzku zbaviť náležitým spôsobom neodôvodnil, nedostatočne sa vyporiadal s predloženými dôkazmi, nesprávne zistil skutkový stav a nedostatočne vec posúdil po právnej stránke. 14. Je však zrejmé, že súd prvého stupňa vec neposúdil právne aj s ohľadom na existenciu zákona č. 310/1992 Zb. v znení platnom k 30.5.2006 o stavebnom sporení, ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje okrem iného podmienky stavebného sporenia, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 15. Súd prvého stupňa následne aj v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov posúdil platnosť tejto zmluvy. Žalobca v tejto súvislosti v priebehu konania poukazoval na to, že žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať na konto medziúveru úroky za poskytnutý úver a zároveň vkladať na konto sporenia pravidelné vklady za účelom nasporenia sumy potrebnej na pridelenie cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa medziúver a sporenie zúčtovali a vzniklo konto stavebného úveru. Stavebný úver sa pritom rovná rozdielu medzi nasporenou sumou na konte sporenia v momente pridelenia a stavu medziúveru v danom okamihu. Všetky vklady na konto sporenia teda boli určené na nasporenie sumy, vklady na konto medziúveru zase na úhradu úrokov. 16. Po posúdení obsahu tejto zmluvy v prípade ustálenia jej platnosti sa súd prvého stupňa bude musieť vyporiadať aj s úkonom žalobcu, ktorý od uzatvorenej zmluvy odstúpil listom z 10.12.2012 v súlade s čl. VI. a VII. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 17. Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 18. V prípade posudzovania inštitútu odstúpenia žalobcu od uzatvorenej zmluvy súd prvého stupňa musí mať zrejmé z čoho konkrétne pozostáva uplatňovaná istina v danom konaní, keďže odstúpením od uzatvorenej zmluvy sa zmluva zrušuje a zo zrušenej zmluvy môže vzniknúť žalobcovi právo domáhať sa voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V takom prípade je teda možné žiadať vydať len poskytnuté plnenie bez akéhokoľvek príslušenstva (napr. úroky, poplatky a pod.). 19. Odvolací súd so zreteľom na všetky uvádzané dôvody, najmä však úplnú nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý bol základom pre jeho rozhodnutie napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).