Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/66/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713205111 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713205111.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovaným: 1/ Ľ. B., bývajúci v U. O., D.. C. XXX, 2/ C. B., bývajúca tamtiež, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 1.036,18 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/183/2013-76 zo dňa 12.9.2014, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Ruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 295,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 1.036,18 eur a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 22.8.2008 uzatvoril so žalovanými Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX a týmto dňom došlo k prijatiu návrhu zmluvy o úvere žalovanými. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky. Úroková sadzba predstavovala 2,14 % mesačne, RPMN 29 %. Žalobca poskytol úverový limit žalovaným vo výške 1.275,82 eur. Na poistnom sa dohodli s tým, že budú úver splácať vo výške 0,65 %. Žalovaná v 2/ rade je spoludlžníkom žalovaného v 1/ rade. Žalovaní neplnil svoje povinnosti platiť splátky riadne a včas, porušili zmluvu a následne žalobca od zmluvy odstúpil. Ku dňu podania návrhu žalovaní zaplatili 1.321,45 eur. Dňa 15.3.2013 žalobca zaslal žalovaným predžalobnú upomienku, ktorou ich vyzval na zaplatenie dlhu. Žalovaní neuhradili žiadne ďalšie splátky a dlh predstavoval sumu 1.036,18 eur. Dlh pozostával z istiny vo výške 893,89 eur, úroku za poskytnutý úver vo výške 135,26 eur a poplatkov z omeškania vo výške 7,03 eur. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca zaslal žalovaným návrh na uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere CIFIDIRECT s dodatkom, že jeden doplnený a podpísaný originál zmluvy majú zaslať spolu s požadovanými dokladmi. Žalobcom bola zmluva podpísaná dňa 11.8.2008 a žalovanými až dňa 14.8.2008. Dňa 22.8.2008 žalobca uzatvoril v zmysle bodu 1 VOP na predtlačenom formulári so žalovanými Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX. Týmto dňom Zmluva o úvere nadobudla účinnosť, keďže zo strany žalovaných došlo k prijatiu návrhu zmluvy o úvere, ktorý žalobca predložil tak, že ho zaslal na adresu uvedenú žalovanými v žiadosti o uzavretie zmluvy. Návrh Zmluvy o úvere a VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy obsahoval údaj o výške úverového limitu 30.000,- eur. Neobsahoval riadne údaj o úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne, RPMN. Na výšku RPMN iba odkázal na nečitateľný článok VOP. Žalobca v tejto zmluve porušil všetko, čo bolo možné, pričom ak poukázal výška úroku uvedenú v zmluve, ide o zavádzajúci údaj. Žalobca použil najmenšie číslovanie písmen, aké textový editor ponúka, a to sa týka aj RPMN. Žalobca schválil poskytnutie úverového limitu vo výške 1.275,82 eur. Peňažné prostriedky boli poukázané na bankový účet žalovaných v sume 995,81 eur dňa 25.8.2008. Keďže žalovaní od začiatku trvania právneho vzťahu neuhrádzali riadne ani minimálne splátky úveru, dlžná suma sa navyšovala o nezaplatený úrok a poistné. Doba splácania úveru sa tým predlžovala, čo malo za následok zvýšenie odplaty za poskytnutie úveru. Žalovaní prečerpali za celé obdobie úverového vzťahu 1.275,82 eur a z výpisu z úverového účtu klienta vyplýva, že uhradili do odstúpenia od zmluvy sumu 1.321,45 eur. Debetné položky žalovaných predstavovali pri čerpaní sumy 1.275,82 eur, úroky 966,34 eur a poplatky za upomienky 131,66 eur, spolu 2.373,82 eur. Kreditné položky žalovaných predstavovali na úhrady 1.321,45 eur a za storno úrokov 16,19 eur, teda spolu 1.337,64 eur a rozdiel medzi debetnými a kreditnými položkami predstavoval požadovaný nárok 1.036,18 eur. Žalovaní čerpali úver vo výške 1.275,82 eur, a zaplatili v priebehu platnosti zmluvy sumu 1.321,45 eur, čo bolo v konaní nesporné. Ďalej v rozhodnutí súd citoval ustanovenie § 497 a ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 52 ods. 1, ustanovenie § 53 ods. 1 a 4, ustanovenie § 54 ods. 2, ustanovenie § 37 ods. 1, ustanovenie § 40 ods. 1, ustanovenie § 451 ods. 1, 2, ustanovenie § 456 a ustanovenie § 559 ods. 1 OZ. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba bola podaná nedôvodne. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere a bolo nepochybné, že žalovaní čerpali z úverového rámca finančné prostriedky. Keďže žalobca odstúpil od zmluvy Zmluva o revolvingovom úvere sa od začiatku zrušila ex tunc, teda akoby vôbec nevznikla a zmluvné strany sú tým povinné z takéhoto právneho úkonu si vrátiť všetko, čo na základe zmluvy nadobudli. Pokiaľ žalovaní čerpali úver vo výške 1.275,82 eur a uhradili, ako to sám žalobca potvrdil sumu 1.321,45 eur, žalovaní nemajú záväzok voči žalobcovi. Žalovaní si splnili svoju povinnosť a vrátili žalobcovi všetko, čo nadobudli v zmysle zrušenej zmluvy. Žalobca sa preto mohol proti žalovaným domáhať iba výšky poskytnutého plnenia, teda sumy 1.275,82 eur, ktorá však už bola žalovanými zaplatená, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej súd poukázal na to, že zmluva neobsahuje základné údaje, aké má spotrebiteľská zmluva obsahovať a týmito údajmi je úrok s tým, že úrok 2,14 % mesačne je neprimerane vysoký. Zmluva neobsahuje údaj RPMN, preto je zmluva bez poplatkov a úrokov. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v niekoľkých článkoch. Aj z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli žalovaní úspešní v celom rozsahu, a preto súd zaviazal neúspešného žalobcu na zaplatenie trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predmetným konaním. Na trovách právneho zastúpenia súd priznal sumu 295,68 eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že so žalovanými uzavrel platnú Zmluvu o revolvingovom úvere. Žalovaní svojimi podpismi potvrdili, že sa oboznámili so zmluvou, súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so svojou slobodnou a vážnou vôľou. Čerpanie a splácanie revolvingového úveru závisí na klientovi, preto nemožno presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu splácania úveru. Konečná splatnosť úveru nie je určená vzhľadom na uzavretie zmluvy na dobu neurčitú, platí však, že úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň trvania zmluvy o úvere, ak došlo k úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie zmluvy o úvere. Žalobca dodal, že pre špecifiká revolvingovej zmluvy je nemožné vopred určiť výšku a počet splátok opakovane čerpaného úveru, a to z jednoduchého dôvodu, že ani sám dlžník pri prvom čerpaní úveru v čase uzavretia zmluvy nevie, či v budúcnosti bude na základe revolvingovej zmluvy čerpať ďalšie finančné prostriedky a ak áno, v akom rozsahu a aká výška splátky, počet a termíny budú z tohto dôvodu dojednané. V zmluve bolo jasne uvedené, že sa žalovaným poskytuje revolvingový úver vo výške 995,82 eur a tento úverový limit sa môže navýšiť až do výšky 3.319,61 eur. Žalobca mal za to, že podmienka uvedená v ustanovení § 4 ods. 2 písm. j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch bola v zmluve o úvere zachovaná. Poukázal na to, že ročná percentuálna miera nákladov bola určená podľa čl. 5 bod 4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle tohto článku ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiacich s týmto úverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/95/2010, kde v dôvodoch sa konštatovalo, že Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ide o prípady revolvingových úverov, ktoré sú typické tým, že veriteľ úver neustále dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky za obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre nie je možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedený záver je ešte zvýraznený skutočnosťou, že dlžníkovi je umožnené splácať poskytnutý úver splátkami akejkoľvek výšky za predpokladu, že táto je vyššia ako minimálna účastníkmi dohodnutá splátka. Ďalej žalobca namietal, že súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považuje úrok 2,14 % mesačne za neprimerane vysoký a podľa jeho názoru je rozsudok v tomto smere nepreskúmateľný a arbitrárny. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku konštatoval, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to v niekoľkých článkoch, pričom napriek platnej úprave pri určení neprijateľnej podmienky túto vo výroku neodcitoval (§ 153 ods. 3 O.s.p.). Keďže následkom určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky je jej neplatnosť, je nevyhnutné, aby bola vo výroku presne odcitovaná. Nakoľko súd tak neurobil, odňal žalobcovi možnosť dosiahnuť preskúmanie tejto zmluvnej podmienky v konaní pred Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím, ak by odvolací súd takéto rozhodnutie potvrdil. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má aj ten význam, aby si túto neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca v ustanoveniach úverových zmlúv upravil a aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách nepoužíval. Súd však v napadnutom rozsudku neodcitoval a žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné. Vyslovením neprijateľnosti zmluvnej podmienky je jej neplatnosť. Tým, že súd v napadnutom rozsudku nekonkretizoval, ktoré ustanovenia zmluvy považuje za neplatné, znamená, že dôsledkom právoplatnosti napadnutého rozsudku súdu by bolo zneplatnenie všetkých revolvingových úverových zmlúv so všetkými jej ustanoveniami. Žalovaní sa na odvolanie žalobcu nevyjadrili. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol jednak z toho dôvodu, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, že zmluva sa zrušila od začiatku, a preto si majú účastníci vrátiť to, čo si podľa zmluvy plnili, a teda žalovaní boli povinní vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov. Druhým dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ ide o prvý dôvod zamietnutia žaloby odvolací súd poukazuje na čl. 8 bod 8.4 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 Všeobecných obchodných podmienok. Ďalej v tomto bode sú uvádzané podmienky, za akých je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť. Podľa uvedeného bodu účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tejto doby nesplatený úver klienta, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, sa stávajú splatnými a klient je povinný bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Tento text uvedeného článku zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V tomto prípade bolo účastníkmi dohodnuté, že zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere, alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. V tomto smere súd nepostupoval, a preto jeho rozhodnutie o tom, že sa zmluva ruší od začiatku je nesprávne. Náležitá je aj odvolacia námietka týkajúca sa neuvedenia neprijateľných zmluvných podmienok vo výroku rozsudku, keďže podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dôležité z toho dôvodu, že podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.. Ak by súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle § 153 ods. 4 a odvolací súd by jeho rozhodnutie potvrdil, došlo by k tomu, že žalobca by bol zbavený možnosti podať dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z uvedeného dôvodu. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom bude postupovať vyššie naznačeným spôsobom s tým, že odstúpenie od zmluvy je treba posudzovať podľa § 48 ods. 2 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Ďalej, ak súd dospel k záveru, že uvedená úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a z dôvodu ich neplatnosti súd nepriznal žalobcovi plnenie z dôvodu takejto podmienky, potom je povinný v zmysle § 153 ods. 4 túto neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia výslovne uviesť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.